Pri slove Bojnice si každý z nás v prvom rade predstaví majestátny zámok, zoologickú záhradu a známe kúpele. V tomto malebnom mestečku na hornej Nitre sa však nachádza farnosť sv. Martina z Tours, ktorá svojou históriou a aktivitami uchváti nejedného návštevníka. Porozprával nám o nej bojnický farár a dekan Anton Eliaš.
Na bojnickej fare nás srdečne víta miestny farár Anton Eliaš. Keďže farnosť je opradená bohatou históriou spätou so zámkom, priblíži nám aspoň základné fakty: „V minulosti sa pri kráľovských hradoch stavali takzvané hradské fary a kostoly. Keďže v Bojniciach sme jeden taký hrad mali, na začiatku 12. storočia tu postavili hradskú faru.“ Bojnice vtedy patrili pod Nitru a tá zase pod Ostrihomské arcibiskupstvo.
Už v 13. storočí bol však v Bojniciach postavený nový vicearchidiakonálny kostol, ktorého poloha dala pôdorys osi dnešného námestia. Neskôr ho zverili pod ochranu sv. Martina.
„V 16. storočí vládli Bojniciam Turzovci a v zmysle zásady ,koho panstvo, toho náboženstvo‘ dosadili do mesta evanjelikov. V 18. a 19. storočí sa kostol prestaval do barokového slohu, pribudla i Kaplnka sv. Michala a Kaplnka sv.
A aký je súčasný stav? Vo farnosti pôsobia dvaja kňazi - farár a kaplán. „Kedysi tu boli dvaja kapláni, jeden mal na starosti nemocnicu, ktorá je dôležitou spádovou nemocnicou pre tento región, a druhý vypomáhal na fare.
Bojnice majú vyše päťtisíc obyvateľov. Zo škôl však majú len základnú, kde je v každom ročníku okolo šesťdesiat detí. Náboženstvo tam okrem kaplána vyučujú i dve katechétky.
Na bojnickej fare začala skupina mladých mamičiek organizovať stretnutia pre deti inšpirované katechézami Dobrého pastiera. „Sú určené pre deti vo veku 3 až 6 rokov a ich cieľom je pomôcť dieťaťu vytvoriť si vzťah s Bohom. Deti sa tak učia porozumieť sláveniu svätej omše, sviatostiam a podobenstvám. Katechézy sa začínajú i končia pri modlitebnom kútiku, kde deti ďakujú Dobrému pastierovi za všetko, čo majú na srdci.
„My sme ešte síce nestihli zohnať všetko, ale k stretkám patrí napríklad aj miniatúra oltára, liturgických predmetov... Jednoducho to, čo vidia na svätej omši, majú možnosť aj chytiť do rúk, počujú Sväté písmo a vidia figúrky postáv, ktoré v ňom vystupujú. Každé dieťa pritom má svoj koberček, na ktorom pracuje.
„Je zaujímavé, ako sa inak veľmi živé deti vedia stíšiť a vnímať Božiu prítomnosť,“ znie odpoveď.
Dekanát Bojnice v Banskobystrickej diecéze mal kedysi viacero filiálok, no z niektorých sa časom stali samostatné farnosti. Ostali im iba dve, z toho jedna - Dubnica - sa časom včlenila do Bojníc. História oboch je plná zaujímavostí.
Kedysi dávno mali Bojnice okrem hradu a jeho okolia niekoľko majerov oddelených od mesta. Hradní páni tam mali svoje stajne, sýpky a sklady, okolo ktorých vždy bývali nejakí ľudia. V roku 2000 sa v Dubnici postavil nový kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii.
„V Dubnici chodí na bohoslužby stále veľa ľudí, žije sa tam tradičná živá viera,“ teší sa Anton Eliaš. Postupne sa priestor medzi Bojnicami a Dubnicou úplne zastaval a bývalá dedina sa stala v šesťdesiatych rokoch 20. storočia súčasťou Bojníc.
V Šútovciach stojí tiež nový kostol z roku 2005, zasvätený Dobrému pastierovi.
Významnou súčasťou Bojníc sú kúpele, preslávené svojimi termálnymi prameňmi. Liečia sa tam choroby pohybového ústrojenstva, nervové, nefrologické, onkologické a gynekologické ochorenia. Kúpeľnú Kaplnku sv. Kozmu a Damiána síce vlastnia kúpele, no ochotne poskytli jej priestory na kúpeľnú pastoráciu.
„Keď sa tam napríklad príde na tri týždne liečiť nejaký kňaz a každý deň v kaplnke slúži svätú omšu, zúčastní sa na nej niekedy aj osemdesiat ľudí, čiže taká jedna desatina z celkového počtu. Obvykle bohoslužby slávia v kúpeľoch dvakrát týždenne, no cez druhú vlnu pandémie koronavírusu ich museli pozastaviť.
Koronavírus poznačil aj život bojnickej farnosti a dekanátu. Prievidzský okres bol jeden z posledných, kde sa slávenie svätých omší zastavilo - až 1. januára 2021, preto ešte celé vianočné sviatky fungovali v obmedzenom režime. V nedeľu mávajú tri sväté omše, pričom vonku umiestnili reproduktor, aby mali z liturgie plnohodnotný zážitok aj ľudia, ktorí sa do kostola nevojdú. Anton Eliaš však priznáva, že ľudí chodí pomenej.
„Súčasťou našej farnosti, aj keď len na krátky čas, sú aj mnohí turisti a kúpeľní hostia, ktorí v našej farnosti navštevujú bohoslužby a prijímajú sviatosti,“ priznáva farár.
Z fary sa presúvame do Kostola sv. Martina. Nie je veľký, no na prvý pohľad zaujme vysokánskym vyrezávaným oltárom, vyzdobeným zlatými ornamentmi v barokovom štýle.
V areáli pri kostole sa nachádza maličká Kaplnka sv. Michala, pôvodne gotická, no neskôr barokizovaná. V minulosti sa využívala ako pohrebná kaplnka, pod ňou je krypta, kde sa pochovávalo. Podľa legendy stála kedysi na mieste kaplnky kostnica.
V kopcoch nad Bojnickým zámkom sa však nachádza ešte jeden unikát - kalvária, ktorá má len netypických šesť zastavení namiesto obvyklých štrnástich. Samotnú kalváriu dal na začiatku 19. storočia postaviť správca bojnického panstva Andrej Csicsmanyi, má už takmer dvesto rokov.
História i súčasnosť bojnickej farnosti sú ozaj bohaté.
Prehľad najstarších žijúcich kňazov (údaje z roku 2013):
| Vek | Meno a priezvisko | Dátum narodenia |
|---|---|---|
| 104 | Dalloš Juraj | 21. 9. 1909 |
| 103 | Rusnák František | 5. 1. 1910 |
| 102 | Mészáros Arpád | 28. 7. 1912 |
| 98 | Dombi František | 4. 1. 1915 |