Jozef Hanko sa narodil 8. júla 1913 v Prievidzi. Jeho otec musel krátko po jeho narodení narukovať na front, kde podľahol brušnému týfusu. V Prievidzi vychodil tri triedy ľudovej školy a keď sa v roku 1921 jeho matka ako vdova opäť vydala za Jozefa Bíleša, obchodníka s miešaným tovarom, presťahovali sa do dedinky Sklené. Tam Jozef pokračoval v navštevovaní ľudovej školy v nemeckom jazyku a od roku 1927 sa učil za obchodníka v Kremnici.
Po skončení školy pomáhal svojmu nevlastnému otcovi v obchode až do októbra 1934, kedy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu. Po jej absolvovaní sa zamestnal u židovského obchodníka z Trnavy, ktorý s bratom vlastnil pálenicu a likérku na južnom Slovensku. Naučil sa tam mnohé tajné receptúry, ktoré neskôr využil pri prevádzkovaní vlastnej živnosti.
Po odovzdaní maďarského územia narukoval, no onedlho ho ako údajného Nemca prepustili. Počas Slovenského štátu začal podnikať v Sklenom, neskôr šiel do Žabokrekov nad Nitrou, kde sa osamostatnil.
Založenie likérky a povojnové udalosti
Na radu bratranca Dr. Milana Hanka po roku 1945 odišiel do Košíc, kde až do februára 1948 prevádzkoval vlastnú likérku. Založil si rodinu a v práci sa mu veľmi dobre darilo.
Slovensko v rokoch 1945 – 1948 | Moderné dejiny so Zmudri
Snahy o opustenie republiky mali aj ďalší jeho priatelia a známi. Prípravy však kontrolovala vtedajšia ŠtB, ktorá pravdepodobne mala v skupine svojho agenta. Krátko pred realizáciou plánu bola celá skupina zatknutá a s ňou i mnohí ďalší, ktorí o tom vedeli a prípad neoznámili. Zatknutých a súdených bolo celkom 20 osôb.
Súdenie a väzenie
Jozef Hanko bol 9. decembra 1949 odsúdený za zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov odňatia slobody. Po prechodných „pobytoch“ v Bratislave a v Leopoldove ho v roku 1950 transportovali do lágrov na ťažbu uránu; najskôr na tri roky do Jáchymova, potom do Příbramu, kde strávil sedem rokov.
Dňa 9. mája 1960 bol na základe amnestie A. Novotného z väzenia prepustený a po 10 rokoch a 8 mesiacoch sa mohol opäť vrátiť k svojej rodine. Tá si však taktiež vytrpela svoje.
Spomienky Jozefa Hanka na zatknutie a väzenie:
- Zatknutie: "Ja otvorím dvere z nemocnice, kde som ležal a predo mnou sedeli na dvoch stoličkách dvaja. „Vy ste kto?“ hovorím, „No čo máte so mnou?“ „Kto ste vy?“ kričia na mňa. „No Hanko.“ A ten jeden už dával mi pištoľ na čelo. Ten druhý zoberie pútka a už mi dali pútka na ruky. Takto s pútkami na rukách do väznice, tam som asi hodinu - dve čakal na bratislavský rýchlik."
- Transport do Jáchymova: "Dva vagóny išli, okolo sto dvadsať nás tam bolo natlačených. Išli sme do Jáchymova. Museli sme vypochodovať na námestie v Leopoldove, tam koridor vedľa všetci pôjdeme, nikto nesmie z trojstupu [vybočiť], vopred dvojstup, potom neskôr trojstup - nás bolo viac a oni išli zľava, sprava ozbrojení pištoľou. Kto vystúpi z toho trojstupu, bude odstrelený."
- Život v lágri: "Prišli sme do Jáchymova, to bolo prvé - prišiel taký s takým krikom, ktorý nás okríkol: „Vidíte tamtú tabuľu? Včera pri pokuse o útek, boli zastrelení títo dvaja. Až sa pokúsite o útek budete zastrelení, budete pripísaní k nim.“ Tak odtiaľ sme zase v dvojite išli do lágru. Prichystaný láger, koridor, tam nás ubytovali, to bol začiatok takto. Tam nám hodili handry, museli sme sa vyzliecť, samozrejmá vec to donaha vyzliecť pri jednom výsluchu, pri druhom výsluchu; zbytočne vyzliecť - tam nás obliekli do starých takých vojenských vyradených tých šiat, ako sa povie, to ste videli na golieri zašpekovaný už taký zapotený - to je to je strašné na to myslieť, viete. A všade len nás okríkli: „Odsúdení, potrestaní, poďte sem! Odsúdení, potrestaní, poďte sem!“ Tak nás jedine oslovili."
- Ponuka spolupráce s ŠtB: "Zavolali ma na veliteľstvo, mali sme táborový rozhlas: „Hanko, číslo to a to, na veliteľstvo!“ Idem na veliteľstvo, tam mi bola ponúknutá spolupráca, lebo bol som parťák, mal som kamarátov, aby som ovplyvnil a až budem takto ďalej pracovať, budem mať možnosť, že ma prepustia domov. No, to boli lákadlá, ktoré oni veľmi veľa používali. A boli aj takí, čo prišli a povedali na rovinu: „Áno, ja som podpísal.“ Alebo my sme zistili, že to je medzi nami bonzák takzvaný."
Život Jozefa Hanka je svedectvom o ťažkých časoch politických perzekúcií a o sile ľudskej vôle prežiť a vrátiť sa k rodine.