Pre lepšie pochopenie kontextu udalostí, pozrime sa na históriu farského kostola v Žiline:
- Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia.
- Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii - „Pfarrkirche zum unsern lieben Frau".
- Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky.
- Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. Pôvodne mala pomenovanie Nová veža.
Burianova veža v Žiline
Ďalšie udalosti v histórii kostola
História kostola bola búrlivá, sprevádzaná požiarmi a rekonštrukciami:
- V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža).
- Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestnenie Božieho hrobu.
- Vtedy dostali aj obe veže - veža farského kostola i Nová veža - rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž.
- Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola.
- Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy.
- Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony.
- Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858. Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo.
- Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja Budatínskeho, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline.
- Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv.
- Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol - zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť.
- V roku 1888 dostali obe veže - veža farského kostola i Nová veža - nové strechy.
- Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža.
- Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť - Andrej Hlinka (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu.
- Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936.
- V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo Štefunko (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina.
- V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1400 | Prvá písomná zmienka o kostole |
| 1530 | Burian Světlovský postavil Novú vežu |
| 16. storočie | Kostol prebudovaný na pevnosť, posvätený Zachariášom Mošovským |
| 1678 | Požiar kostola |
| 1848 | Obrovský požiar zničil Žilinu a kostol |
| 1858 | Zemetrasenie poškodilo kostol |
| 1886 | Ďalší požiar poškodil kostol |
| 1890 | Prestavba veže, premenovanie na Burianovu vežu |
| 1924 | Nové zvony pre Burianovu vežu |
| 1936 | Nový organ pre farský kostol |
| 1941-1942 | Stavebná úprava Burianovej veže |
Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie - Zástranie - Žilina
tags: #knaz #zachariaas #mosovsky