Slovo špitál (hospitále) bolo v minulosti označením pre charitatívnu organizáciu, kde boli prijatí prestárli, chudobní, siroty, bezdomovci, chorí. O takomto špitáli v Košiciach máme doklad už z roku 1283. Špitál stál pred hradbami mesta a od začiatku k nemu patril kostol. Žiaľ, táto ustanovizeň bola vždy v ceste armády a viackrát bola zničená, no vždy obnovená na tom istom mieste.
Terajší objekt kostola bol postavený v roku 1731. Objekt kostola je v osi budov bývalého špitálu a nachádza sa na Južnej triede. Jeho duchovný bol povinný postarať sa o duchovnú útechu po zatvorení mestských brán na všetkých predmestiach.
Kostol svätej Trojice na Južnej triede v Košiciach
Vývoj Námestia osloboditeľov
Dnešné Námestie osloboditeľov je situované v južnej časti mesta, v priestoroch niekdajšieho dolného predmestia. Predmestia boli miesta pred hradbami obývané chudobnejšími vrstvami obyvateľstva, ktoré síce žili pod ochranou mesta, no neužívali rovnaké práva ako mešťania vo vnútri hradieb. Touto časťou predmestia viedla najdôležitejšia komunikácia k Dolnej bráne mesta Košice.
Keďže táto obývaná oblasť nebola hradbami chránená, musela prirodzene trpieť pri obliehaní Košíc. Tak tomu bolo i v 60. rokoch 17. storočia, keď predmestie bolo niekoľkokrát vyplienené skupinami kurucov. Obyvatelia domov v tejto lokalite, ktorí tieto dramatické chvíle prežili, boli následne nútení opustiť svoje obydlia kvôli výstavbe citadely.
V roku 1713 boli na príkaz cisára Karola III. zbúrané aj zvyšky citadely, a tak sa znova začalo opätovne rozvíjať na tomto mieste južné predmestie. Mestská rada sa uzniesla v roku 1730, že obnoví bývalý mestský špitál.
Urbanizovanú podobu získala táto lokalita okolo roku 1770. Predmestské domy a parcely už vytvorili ulice, ktoré mierili v podobe vejára k námestiu ležiacemu pri mlynskom náhone, ktorému dominoval nový mlyn.
Námestie osloboditeľov v Košiciach
Na Homolkovom pláne z 1868 sa prvýkrát udáva názov námestia, kde dnes leží Námestie osloboditeľov. Pomenovali ho po cisárovnej Alžbete, manželke Františka Jozefa I., a nieslo názov Erzsébet tér/Alžbetino námestie. Toto námestie na prelome 19. a 20. storočia slúžilo hlavne ako trhovisko, často tu táborili aj cirkusy. V roku 1919 ho premenovali na Legionárske námestie a po novembri 1938, keď sa Košice stali súčasťou Maďarska, pokrstili námestie menom regenta - Horthy Miklós tér/Námestie M. Horthyho.
Na Námestí osloboditeľov v Košiciach sa nachádza Pamätník padlých vojakov Sovietskej armády a Pamätník neznámeho bojovníka za slobodu ľudu 1938 - 1945. Oba pamätníky sú národné kultúrne pamiatky postavené po roku 1945 v pomeroch a prostredí značne odlišnom od toho súčasného.
Farnosť Kráľovnej Pokoja
Vítame Vás na oficiálnej stránke farnosti Kráľovnej Pokoja Košice - Juh. Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho.
Služba kňaza chorým hospitalizovaným: 0908 600 095. Na tomto telefónnom čísle si s kňazom môžete dohodnúť udelenie sviatostí pacientom hospitalizovaným v Starej nemocnici a v Onkologickom ústave.
Nemocničná kaplnka sa nachádza v X. pavilóne, chodiaci pacienti sa môžu každý deň zúčastniť na svätej omši. Na tomto telefónnom čísle neposkytujeme žiadne informácie časov bohoslužieb, krstov, sobášov a ani pohrebov. Tieto informácie vám poskytneme vo farskej kancelárii.