Košická rímskokatolícka arcidiecéza: História a pútnické miesta

História rímskokatolíckej cirkvi v Košiciach je bohatá a siaha až do stredoveku.

Územie terajšieho Košického arcibiskupstva (Abov, Šariš, Zemplín, Už) patrilo do začiatku 19. storočia do Jágerského biskupstva. Tradícia pokladá za zakladateľa tejto Jágerskej diecézy sv. Štefana I. (? 15.8.1038) a vznik datuje do rokov 1009-1010. Svojou rozlohou zaberalo také veľké územie ako dnešné Maďarsko.

Počas tureckých vojen v rokoch 1603-1724 niekoľkokrát sídlil jágerský biskup i časť kapituly v Košiciach a Jasove. Roku 1776 sa obrovská Ostrihomská diecéza rozdelila a vznikli nové biskupstvá so sídlami v Spišskej Kapitule, Rožňave a Banskej Bystrici.

Prvý pokus o dismembráciu Jágerského biskupstva učinil jágerský biskup Jozef Gabriel Erdödy (1715-1744). Aj napriek tomu, že kráľ už menoval jágerského veľprepošta Jána Kissa za biskupa pre novoplánované biskupstvo v Nagybányi (Rumunsko), všetko stroskotalo na odpore jágerskej kapituly, najmä kanonika a jágerského farára, ba vtedy ešte novokňaza, grófa Františka Barkóczyho.

On sa stal Erdödyovým nástupcom (1745-1761) a na rozdelenie nebolo možné myslieť. Ani gróf Karol Eszterházy (1762-1799) neprejavil záujem o rozdelenie a neuspel pri čom ani Jozef II. (1780-1790) so svojimi návrhmi.

Po smrti Karola Eszterházyho († 15.3.1799) zámerne nebol vymenovaný nový biskup, aby sa predišlo konfliktom ohľadom plánovaného rozdelenia jágerského biskupstva. Biskupstvo sa plánovalo rozdeliť na dve časti (Šariš mal pripadnúť Spišskej diecéze), neskôr na tri, ako sa to aj uskutočnilo.

František I. († 2.3.1835) dvorným dekrétom z 5.8.1803 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva na tri časti. Nové biskupské sídla sa mali zriadiť v Satu Mare (Rumunsko) a Košiciach a Jáger bol povýšený na sídlo arcibiskupa. Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23.3.1804. Boli vymenovaní aj noví biskupi. Pápež Pius VII. ďalšia bula In universa gregis Dominici cura z toho istého dňa potvrdila zriadenie Košického biskupstva.

Od roku 1919 prechádzala územím Košického biskupstva slovensko-maďarská štátna hranica. Pius XI. (1922-1939) vydal 2.9.1937, v zmysle Modu vivendi medzi Vatikánom a Československou republikou z roku 1928, apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis, ktorou potvrdil faktický právny stav a okrem apoštolskej administratúry v Košiciach (pre územie Slovenska) zriadil druhú v Sátoraljaújhelyi (pre farnosti v Maďarsku), ale obe pod priamym riadením Vatikánu. 14.10.1937 tak bolo odčlenených 44 farností, ktoré ležali na území Maďarska.

V dôsledku Viedenskej arbitráže z 2.11.1938 pripadlo 48 farností Košickej administratúry maďarskému štátu. 11.11.1938 bol menovaný generálny vikár pre slovenské územie so sídlom v Bardejove.

Pius XII. (1939-1958) bulou Dioecesium fines z 19.7.1939 zrušil apoštolskú administratúru Košickej a Rožňavskej diecézy na území Maďarska, ktoré dočasne právne patrili pod administratúru Ostrihomského arcibiskupstva a tieto územia pričlenil pod právomoc novovymenovaných diecéznych biskupov v Košiciach a v Rožňave. Košická diecéza na maďarskom území patrila do jágerskej provincie.

Tou istou bulou Dioecesium fines bola zriadená apoštolská administratúra so sídlom v Prešove pre správu farností Košického, Rožňavského a Satmarského biskupstva na území Slovenska. Bula bola vykonaná 4.10.1939, čím bol zrušený vikariát v Bardejove.

Po druhej svetovej vojne sa reštituoval cirkevnoprávny stav pomerov z roku 1937. Definitívne usporiadanie pomerov urobil Pavol VI. (1963-1978) apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti z 30.12.1977. Ustanovil slovenskú cirkevnú provinciu na čele s trnavským arcibiskupstvom.

Hranice diecéz (teda aj Košickej) boli vymedzené štátnymi hranicami Slovenskej republiky. Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.

Ján Pavol II. (1978-) zriadil na Slovensku 31.3.1995 apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti druhú cirkevnú provinciu na východe republiky; Košice boli povýšené na sídlo arcibiskupa a sufragánmi novej arcidiecézy sa stali Rožňavské a Spišské biskupstvo.

Katedrálnym chrámom je dóm sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej v Košiciach (liturgická slávnosť 17.11.). Gotický kostol bol dokončený v rokoch 1436-1448 a stojí na mieste staršieho farského kostola z roku 1283. Výročie posviacky chrámu je 6. septembra.

Hlavným patrónom diecézy je sv. Ondrej, apoštol, (liturgický sviatok 30.11.) a spolupatrónmi traja košickí mučeníci: svätí Marek Križin, kanonik, Melichar Grodziecky a Štefan Pongrácz (liturgická spomienka 7.9.). Územie arcibiskupstva (Košice, Prešov) v nedeľu 2.7.1995 navštívil pápež Ján Pavol II.

Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v Košiciach, patrí Augustín Fischer-Colbrie, ktorý sa narodil v Želiezovciach dňa 16. októbra 1863. Bol pomocným biskupom a neskôr sídelným biskupom v Košiciach. Svojou pastoračnou činnosťou sa usiloval konať v duchu slov svojho biskupského hesla: EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME. Prihováral sa väzňom, chorým, sirotám, študentom. Podľa biskupových slov „… kto chce zachrániť v národe vieru a mravnosť neporušené, má vedieť, že je treba urobiť veľa pre propagáciu dobrých časopisov, prostredníctvom ktorých je zlo potlačené.“

Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach

Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev.

Popudom bola žiadosť zo strany Matice slovenskej na zorganizovanie spoločnej bohoslužby, ale predovšetkým viacročné stretávanie a priaznivé vzťahy v rámci Komisie cirkví pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach (od roku 1991).

Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice. Ekumenické spoločenstvo spoločne s Centrom excelentnosti pri TF KU (pracovisko pre dialóg medzi náboženstvami, kresťanmi, v cirkvách a so spoločnosťou) je zároveň aj pracoviskom Teologickej fakulty v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.

Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.

Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.mája 1998 o 15.hod. pri príležitosti osláv Dňa mesta Košice.

Príklady aktivít Ekumenického spoločenstva:

• 25.1 - Ekumenická bohoslužba v Dome umenia.
• Sprievod sa konal na Veľký piatok 14. 4. o 13. hod. Trval asi dve hodiny a zúčastnilo sa ho vyše 3 tisíc veriacich.
• 6.6. - Ekuména Košice sa zúčastnila prvýkrát s bratmi Židmi na Židovskom cintoríne v Košiciach na Spomienke 55. výročia počiatku deportácií Židov z mesta.
• 20.9. - Ekumenická bohoslužba slova, ktorú podnietili teroristické udalosti z 11. septembra v USA.

Sedemročná história ekumenického spoločenstva je počtom rokov malá, ale významom veľmi bohatá. Nechceli, aby prežité udalosti upadli do zabudnutia. Rozhodli sa všetko knižne zachytiť. Kniha vznikla aj vďaka finančnému prispeniu ERC v SR a Nadácii Procassovia.

Pútnické Miesta Košickej Arcidiecézy

Košická arcidiecéza je bohatá na pútnické miesta, ktoré majú hlboké korene v histórii a kultúre regiónu. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Gaboltov: Už od roku 1706 jágerský biskup Štefan Telekessy vyznačuje toto pútnické miesto s milostivým obrazom P. Márie Škapuliarskej. Púte sa v súčasnosti konajú vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej teda po 16. júli.
• Kalvária v Bardejove: V roku 1858 zakúpila Rímskokatolícka cirkev v Bardejove na Postajku prvú časť pozemku na výstavbu Kalvárie, s ktorou sa začalo v roku 1863. Ešte nedokončenú ju požehnal košický biskup Ján Perger v roku 1869. Patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam Košickej arcidiecézy, a je známe veriacim katolíkom na celom Slovensku.
• Kalvária v Košiciach: Vznik kalvárie súvisel s činnosťou košických jezuitov a nimi vedeného Združenia Kristovej agónie. Výstavba kostola sa začala v r. 1738 a trvala až do roku 1758.
• Malá Vieska: Mariánske púte z Košíc a z okolitých farností sa tu konali azda od druhej dekády 18. storočia, kedy bola v kostole nad Malou Vieskou osadená kópia zázračnej ikony póčskej Madony.
• Obišovce: Jágerský biskup Karol Esterházi udelil tomuto miestu odpustkové privilégiá 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) bola v obišovskom kostole inštalovaná kópia už korunovaného milostivého obrazu Panny Márie Trnavskej z košického kostola zrušenej rehole jezuitov. Hlavná púť sa podľa tradície koná vždy v prvú októbrovú nedeľu.
• Kalvária v Prešove: Jej začiatky sa datujú s postavením kamenného kríža v r. 1721. Základný kameň dominanty Kalvárie - trojvežového barokového kostola sv. Kríža - bol položený 3.5.1752.
• Stropkov: V Stropkove si veriaci uctievajú milostivý obraz Panny Márie Karmelskej, ktorý je z roku 1754. Bratstvo sv. škapuliara tu bolo už v r. 1669, takže patrí medzi najstaršie na území terajšieho Slovenska.
• Veľký Šariš: Je isté že v roku 1764 vo Veľkom Šariši už jestvovalo Bratstvo Panny Márie Karmelskej. Zdá sa, že k najväčšiemu rozkvetu púti k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza na prelome 19. a 20. storočia, keď došlo nielen k vnútornej renovácii farského kostola, ale i k obnove náboženského života.
• Vranov nad Topľou: Od 8. septembra 1708 bol chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie. Od toho dňa sa stal tento chrám vyhľadávaným mariánskym pútnickým chrámom. Dňa 19. júna 2008 (po 300 rokoch) bol tento chrám povýšený na titul - bazilika minor, čo bolo slávnostne vyhlásené 6. septembra.

Pre lepšiu prehľadnosť, nasledujúca tabuľka sumarizuje najdôležitejšie pútnické miesta Košickej arcidiecézy:

Kalvária Bardejov

Gréckokatolícka cirkev v Košiciach

Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc.

Veriaci v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.

V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici. Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád. Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké. Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera.

Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m.

Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.

Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu.

Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie.

V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život.

V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš. V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák.

30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.

Gréckokatolícky chrám v Košiciach

Rímskokatolícka farnosť Košice-Pereš

Rímskokatolícka farnosť Košice-Pereš je dôležitou súčasťou života v tejto mestskej časti Košíc. Farnosť, spolu s kostolom Najsvätejšej Trojice, tvorí sakrálnu dominantu Pereša.

Administratívne sme patrili do farnosti sv. Michala archanjela Košice - Poľov ako filiálka Pereš a filiálka Lorinčík. Farnosť bola dňom 1. septembra 2013 otcom arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená ako samostatná farnosť Košice - Pereš s filiálkou Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca.

Dekrét o zriadení farnosti vydal košický arcibiskup - metropolita, Mons. Bernard Bober. Kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici sa od dátumu zriadenia farnosti stal farským kostolom. Do farnosti Najsvätejšej Trojice v Košiciach - Pereši patrí aj filiálna obec Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca.

V roku 1990 slúžil sv. omše v starom kultúrnom dome Mons. Pápež Ján Pavol II, pri svojej prvej návšteve Slovenska 22. apríla 1990, posvätil základný kameň kostola. Na fasáde kostola sa nachádza pamätná tabuľa odkazujúca na posvätenie základného kameňa tohto kostola dňa 22.4.1990 v Bratislave. Projekt tohto moderného kostola bol vyhotovený v Taliansku.

Kostol slávnostne konsekroval otec arcibiskup Alojz Tkáč 21.

Filiálna obec Lorinčík

Do farnosti patrí aj komunita - Rád Bosých Karmelitánov, ktorý do Lorinčíka prišli v roku 2006 a bývali v staršom rodinnom dome. Samotný kláštor bosých karmelitánov Lorinčík bol po 4 rokoch výstavby v roku 2014 skolaudovaný a odovzdaný do užívania. Okrem slávenia sv. omší slúži aj na Duchovné obnovy - Duchovné cvičenia i na sväté spovede.

Aktivity a udalosti vo farnosti

Slávnostné požehnanie fary bolo otcom arcibiskupom Bernardom Boberom už 30. novembra 2014. Na jar roku 2016 sa vykonala veľká oprava interiéru farského kostola s kompletným vymaľovaním a novou farebnou vitrážou za bohostánkom. Vymenilo sa staré osvetlenie za nízkoenergetické LED svietidlá. Pribudlo nové ozvučenie kostola i podsvietenie dreveného kríža a kamerový zabezpečovací systém.

Veriaci môžu prostredníctvom modlitieb a dobrých skutkov, za pomoci sv. Jozefa, načerpať Božiu milosť. Súčasťou je meditácia o sv. Jozefovi. Ďalej tí, ktorí podľa príkladu sv. Jozefa vykonajú skutok milosrdenstva, môžu získať plnomocné odpustky. Plnomocné odpustky získajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor sv. Jozefa modlia ruženec. Modlitbu k sv. Jozefovi sa modlíme aj v prípade byzantského obradu Akatistom k sv. Jozefovi (alebo jeho časťou), prípadne inou modlitbou k sv. Jozefovi.

Sv. Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava sv. Jozefa predstavuje mimoriadny príklad pre ľudský život.

Svätý rok 2025

Pápež František na Štedrý deň otvoril Sväté dvere Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, čím katolícka cirkev vstúpila do Jubilejného roka 2025, ktorý slávi každých 25 rokov. V Košickej arcidiecéze sa začal poslednú decembrovú nedeľu, na sviatok Svätej rodiny.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup-metropolita Bernard Bober v rozhovore pre Košice Online pripomenul, že motto Jubilea znie Pútnici nádeje:„V Jubilejnom roku každý má možnosť nielen viac možnože cestovať, putovať po jubilejných chrámoch po svete, ale aj tu u nás doma, viac sa stretnúť medzi ľuďmi a vyvolať rôzne debaty. Sú to chvíle, v ktorých by sme sa mali viac Bohu priblížiť a viac sa stávať ľuďmi. To ľudské ako keby z nás vyprchávalo a upúšťame z toho ľudského, toho pôvodného a podstatného.“

Na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, kde môžu veriaci získať úplné odpustky. V metropole východu sú tri, konkrétne Dóm svätej Alžbety, Diecézna svätyňa Božieho Milosrdenstva na Sídlisku KVP a Katedrála Narodenia presvätej Bohorodičky.

Košický arcibiskup zároveň vymenoval 6 misionárov milosrdenstva a 15 jubilejných kazateľov, ktorí sú k dispozícii pre rôzne slávenia v jubilejných chrámoch.

„Na všetkých miestach jubilejných kostolov budú slávené nielen sväté omše, pobožnosti, ale aj rôzne aktivity. Čo treba zdôrazniť, sú Večery milosrdenstva, kde ľudia budú mať možnosť sa spovedať, vypočuť si niečo na tému obrátenia. Okrem toho budú sláviť Eucharistiu a budú robiť rôzne pobožnosti. Vo farnostiach majú ľudia možnosť sa stretávať aj s kňazom alebo s katechétmi na rôznych biblických alebo katechetických večeroch a tam trošku viac prehlbovať svoju vieru a nadšenie,“ dodal Bober.

Cirkev očakáva, že veriaci budú putovať nielen do jubilejných chrámov, ale aj do Ríma. Svätý rok 2025 sa oficiálne skončí 6.

tags: #kosicka #rimskokatolicka #arcidieceza