Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. storočia. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov.
V Humennom existovali rôzne náboženské komunity, vrátane rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, evanjelikov a židov.
Rímskokatolícky Kostol Všetkých Svätých
HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.
Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.
Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami.
Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sú umiestnené v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie.
Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. Tento františkánsky kostol bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Relikvie nebohého prechovávajú v bočnej kaplnke sv.
Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol.
Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.
Keď v roku 1778 vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).
Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940.
Gréckokatolícka Cirkev v Humennom
Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou.
Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596. Stretli sa však s veľkým odporom a tak sa za Juraja III Drugetha zjednotenie nepodarilo. Stalo sa tak až po únii uzavretej v Užhorode 1646.
V Zemplínskej stolici bola užhorodská únia zavedená v roku 1690, keď ju v Humennom dňa 11. decembra podpísalo 40 pravoslávnych kňazov za prítomnosti Jozefa De Camillisa, ktorého pápež Alexander III roku 1689 ustanovil za „apoštolského vikára pre Grékov, ktorí prebývajú v mukačevskom biskupstve a kdekoľvek v Uhorsku.
V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Do roku 1869 však počet veriacich rapídne stúpol na 321 (7,8%). V roku 1881 bolo v Humennom 332 veriacich a podiel na konfesnej skladbe dosiahol 8%.
V roku 1910 gréckokatolíci tvorili až 12% obyvateľstva počtom 553 veriacich. Tomu, že obe obrady katolíckej cirkvi spolu dobre nažívali svedčí aj katolícky deň, ktorý sa uskutočnil 19. júla 1936 na námestí, kde bol vztýčený kríž a postavený oltár a za účastí 10 000 veriacich bola celebrovaná rímskokatolícka aj gréckokatolícka bohoslužba.
Pre odmietnutie prestupu na pravoslávie 30. apríla 1950 štátna tajná bezpečnosť odviedla vtedajšieho katechétu na slovenskom gymnáziu o. Michala Šutaja od oltára, keď vysluhoval sviatosť Eucharistie pre prvoprijímajúcich.
Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku.
Gréckokatolícka cirkev v Humennom začala rásť hlavne po nežnej revolúcii roku 1989. V 90. rokoch vznikli dve nové farnosti: Dubník a Sídlisko Pod Sokolejom. Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 2003, bol biskupom Jánom Babjakom vysvätený nový chrám zasvätený týmto svätým. V roku 2019 bola posvätená aj nová farská budova s pastoračným centrom.
Pravoslávna Cirkevná Obec v Humennom
Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou.
Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí.
Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. Stratou cirkevného majetku pravoslávna Cirkev ostáva žiť - možno povedať - už iba v srdci veriaceho človeka.
Hlavne po 1. svetovej vojne sme svedkami prudkého rozbehu činnosti pravoslávnych na Podkarpatskej Rusi a na východnom Slovensku. Zriadením ruského gymnázia obnovujú sa pravoslávne bohoslužby, ktoré sa spočiatku vykonávali v triedach ruského gymnázia a neskôr pre výkon pravoslávnych bohoslužieb boli vyčlenené priestory v humenskom kaštieli.
V roku 1950 zákazom pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi sa pravoslávni veriaci vrátili do chrámu, ktorý doteraz od rozhodnutia Márie Terézie slúžil gréckokatolíckym veriacim. Rok 1968 bol rokom povolenia pôsobnosti gréckokatolíckej cirkvi podľa zákona č. 70/68 Zb. Došlo aj k zákazu vykonávania pravoslávnych bohoslužieb v chráme pre pravoslávnych veriacich.
Zásluhou prot. Vasiľa Čokinu, ktorý zbieral podpisy pravoslávnych veriacich za účelom zriadenia pravoslávnej farnosti v Humennom, sa pravoslávne bohoslužby obnovujú v roku 1970, keď správcom farnosti sa stáva prot. Mgr. Juraj Cuper. Majetkoprávne vzťahy medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi boli riešené tak, že pravoslávni veriaci bez finančnej náhrady gréckokatolíkom odovzdávajú chrám. Dočasne užívajú drevený novosedlický chrám, ktorý sa nachádza v humenskom skanzene a hľadajú spôsob, ako nadobudnúť nový pravoslávny chrám.
Dňa 8. 9. 1991 vladyka Nikolaj, arcibiskup prešovský, posvätil základný kameň pre výstavbu nového pravoslávneho chrámu v česť sv. Cyrila a Metoda. Významným dňom v dejinách Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom sa stáva 16. máj 1999. Vysokopreosvietený Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska, Vysokopreosvietený metropolita Nikolaj, arcibiskup Karpatoruskej pravoslávnej cirkvi v Pensylvánii v USA a Preosvietený Ján, biskup michalovský posvätili nový chrám.
Takouto historickou cestou sa Pravoslávna cirkevná obec v Humennom dopracovala až k súčasnosti. Dnes ma v meste nezastupiteľné miesto.
Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Humennom k pravoslávnej Cirkvi prihlásilo 1805 veriacich.
V súčasnosti prebieha rozpis ikon na stenách Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom, s ktorým sme započali v mesiaci júl 2009.
Reformovaný Kresťanský Zbor v Humennom
Prvá zmienka o vzniku zboru je z roku 1608, keď je ako kazateľ na panstve šľachtickej rodiny Drugethovcov uvedený Győrgy Debreceni, ktorý tu pôsobil do roku 1611. Po rekatolizácii rodiny Drugethovcov matkocirkevný zbor v Humennom zanikol.
K jeho znovuoživeniu došlo 13. októbra 1880, keď reformovaní protestanti a evanjelici augsburského vyznania pod vedením notára K. Dercsényiho obnovili zbor pod spoločným názvom „Spojená protestantská dcérocirkev v Humennom“.
Štatút misijného zboru bol udelený na konvente v Pápe v roku 1886 a prvým zborovým misijným farárom bol Szőllősi József, zvolený v roku 1889. Zbor niesol uvedený názov až do roku 1940, keď sa evanjelici augsburského vyznania organizovali ako samostatná filiálka kladzanskej matkocirkvi.
Kostol bol postavený v roku 1890 a veža v gotickom štýle bola pristavená v roku 1989.
Počas pôsobenia Mgr. Pavla Kačkoša, farára - administrátora, došlo k výraznému oživeniu zborového života. Tohto roku sa bude konať už V. ročník konferencie „Minulosť nás spája - budúcnosť zaväzuje“. Od roku 2007 sa vykonáva generálna rekonštrukcia kostola. Bola vykonaná prístavba kancelárie a sociálnych zariadení a zavedené ústredné kúrenie.
V roku 1970 bola vyvlastnená farská budova a v roku 1972 zbúraná. V okolí kostola sa postavili paneláky a bola nutná väčšia oprava fasády kostola. Táto bola znova vykonaná prevažne svojpomocne a ukončená bola v roku 1975 s nákladom 66 845 Kčs.
Zoznam farárov reformovaného zboru:
- Szőllősi József - 31. marca 1889 - 31. marca 1896
- Réz László - 1. apríla 1896 - 13. apríla 1902
- Janka Károly - 23. apríla 1902 - 30. apríla 1908
- Sándor Böszörményi - 1. mája 1908 - 29. októbra 1939
- Brányik Sándor - 1941 - 1945
- Ján Čontofalský
- Juraj Gazdovič - administroval zbor od roku 1954 - 1957. Potom od roku 1965 - 1985 zborový farár a administrátor
- Juraj Sabolčík - kaplán (1958 -1964)
- Juraj Mikloš - administrátor od 4. 7.
- Michal Hromaník - zborový farár 15. 8. 1968 - 31. 12. 2004
- Ing. Mgr. Danuška Hudáková - seniorka (1. 1. 2005 do 30. 10.)
- Mgr. Pavol Kačkoš, farár - administrátor (od 1. 12. 2005)
Kostol 1. Mája v Gruzovciach
Samotné Gruzovce svoj vlastný kostol nemali. kostol sa konečne začal stavať 1. mája 1968, kedy sa začal prvý výkop základov budúceho kostola a 31. mája 1970 konala posviacka nového kostola.
Kaplnky Humenskej Kalvárie
O 140 rokov, keď sa nachádzal v dezolátnom stave, na jeho mieste postavili v roku 1891 nový kostolík, ktorý zasvätili Panne Márii Sedembolestnej. Ďalšie kaplnky na Humenskej Kalvárii boli postavené v rokoch 1911 - 1912, keď bola vykonaná celá oprava kalvárskeho kostola, starých kaplniek a postavenie nových.
Tým Kalvária získala spolu 13 murovaných kaplniek, ktoré znázorňujú jednotlivé zastavenia s výjavmi Krížovej cesty prostredníctvom kovových reliéfov.
Pôvodne sa na Kalvárii konali dva odpusty: na sviatok nájdenia Sv. Kríža (podľa starého kalendára 3. mája) a na sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. septembra). Po Druhom vatikánskom koncile zostal už len sviatok Povýšenia sv.
Farnosť Humenné - Pod Sokolejom
Sväté omše na sídlisku Pod Sokolejom sa začali slúžiť v januári roku 1990 v budove základnej školy za pôsobenia vtedajšieho vdp.
Po takmer piatich rokoch bola listom zo dňa 19. decembra 1994 košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom zriadená Farnosť Humenné - Pod Sokolejom, ktorej farský kostol je zasvätený Sťatiu sv. Jána Krstiteľa. K farnosti patria filiálne obce Jasenov s kostolom sv.
Prvým správcom tejto farnosti bol vdp. Peter Buľko. Pôsobil tu od 19. decembra 1994 do februára 1997. Jeho nástupcom sa stal vdp. Mgr. Ján Gič. Od 1. júla 2012 novým správcom farnosti je Mgr.
Základný kameň a stavenisko kostola požehnal 31. augusta 1997 Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Zároveň sa v tento deň konala aj odpustová slávnosť sviatku Mučeníckej smrti sv. 25. Stavba kostola bola zakrytá 14. októbra 1998.
21. júna 2001 sa kňazi farnosti nasťahovali do novej farskej budovy. Posviacka fary sa uskutočnila 24. júna 2001 na sviatok Narodenia sv. 26. augusta 2001 sa uskutočnila konsekrácia nášho nového farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Svätiteľom bol Mons.
26. augusta 2011 oslávilo tunajšie farské spoločenstvo desiate výročie konsekrácie kostola na slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval Mons. 1. januára 2020 - na nový rok, slávnostnou sv. omšou, si farské spoločenstvo pripomenulo 25.
26. augusta 2021, za prítomnosti dp. Jána Giča, farára v Ľubiši a dp. Olivera Székelyho, domáceho farára, slávila sa sv. omša z príležitosti 20. 1.1.2025, v jubilejnom roku, pri sv. omši, veriaci farnosti ďakovali za 30. výročie vzniku farnosti Sťatia sv.