Partizánske, jedno z najmladších miest Slovenska, je úzko späté s firmou Baťa, ktorá v rokoch 1938 až 1939 vybudovala v Šimonovanoch závod na výrobu obuvi. S prudkým rozvojom výroby začala v Šimonovanoch vyrastať osada Baťovany s modernými obytnými a spoločenskými budovami.
V osi Námestia SNP je situovaný rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho. Práve preto má Partizánske len jednu národnú kultúrnu pamiatku, na ktorú sú obyvatelia patrične hrdí - Kostol Božského Srdca Ježišovho.
V roku 1996 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Dnes si povieme o histórii a architektúre tohto kostola.
KOSTOL - prechádzka po Partizánskom
História Kostola
Služobné počiatky rímskokatolíckej cirkvi sa po vzniku Baťovian spájali s menami administrátora Emila Ondríka a farára Jána Kuchára, ktorí dochádzali vyučovať náboženstvo do Baťovej školy práce. Až 1. júla 1941 bol za exponovaného správcu do Baťovian v šimonovianskej farnosti pridelený Belo Šuman-Hreblay, bývalý riaditeľ katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, ktorý dostal úlohu starať sa o duševné potreby rímskokatolíckych veriacich osady Baťovany.
Firma Baťa podporovala stavbu kostolov v Baťovanoch. Pôvodne mali byť postavené dva provizórne kostoly - rímskokatolícky a evanjelický a.v. Z pôvodných plánov sa uskutočnila len stavba provizórneho dreveného kostolíka, ktoré realizovalo stavebné oddelenie firmy Baťa.
Na žiadosť rehoľných sestier Kongregácie dcér Božského Vykupiteľa, ktoré pôsobili v šimonovianskej nemocnici od roku 1943, bola v ich dome v roku 1946 zriadená poloverejná kaplnka. Bol v nej umiestnený oltárny kameň s relikviami.
Stavbu kostola v Baťovanoch-Šimonovanoch začal farár Ján Hulla. Baťovany boli v tom čase expozitúrou šimonovianskej farnosti. Pôvodne mal byť kostol zasvätený sv. Tomášovi apoštolovi a mal tak pripomínať slávneho zakladateľa mesta Tomáša Baťu.
Základný kameň bol slávnostne posvätený 8. júla 1943 za účasti vtedajšieho prezidenta republiky Dr. Jozefa Tisa a bisupa Dr. Andreja Škrábika z Banskej Bystrice, ktorý vo svojej kázni vzdal hold „geniálnemu duchu Tomáša Baťu“.
V roku 1946 firma Baťa oznámila cirkevnej obci, že kvôli rozsiahlemu dvojročnému budovateľskému plánu nemohla do plánu zahrnúť dostavbu kostola.
Kostol Božského Srdca v Partizánskom (Baťovanoch) bol postavený v roku 1949. Dňa 22. mája 1949 boli vysvätené kostolné zvony, ktoré sa mali používať iba pri bohoslužbách.
Kvôli veľkým prekážkam svetskej moci a zásahu ľudových milícií nebol kostol legálne konzekrovaný. Z poverenia banskobystrického biskupa ho napokon 25. júna 1949 vysvätil miestny farár Matej Zaťko za prítomnosti rehoľných sestier a miništrantov. Oficiálne bol kostol vysvätený 2. septembra 1989 biskupom Jozefom Ferancom.
Od roku 1943 sa stavala aj fara, ktorá však nikdy neslúžila svojmu účelu, lebo to komunistická moc nedovolila. Najskôr v nej umiestnili III. materskú školu a v roku 1968 ľudovú školu umenia.
Architektúra Kostola
Kostol Božského Srdca Ježišovho patrí medzi tzv. stavby funkcionalistickej (baťovskej) architektúry. V roku 1949 bol postavený pod vedením zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka.
Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a technické poňatie. Bol vynikajúcim predstaviteľom funkcionalizmu - avantgardného smeru v architektúre a urbanizme, ktorý je charakteristický pre dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia.
Jeho lokalizácia vychádza z regulačného plánu Baťovian, kde uzatváral námestie a zároveň spájal mesto s krajinnými dominantami. Projekt kostola pôvodne navrhol do moravského satelitu Baťov (dnešné Otrokovice) už v roku 1937, ale zrealizovaný nebol. Neskôr tento projekt prepracoval a použil pre návrh kostola v Baťovanoch.
Kľúčovým motívom stavby kostola je vertikalita, v priestorovom prejave ide o vrstvenie hranolov, ich vzájomnú proporcionalitu a mieru prevýšenia hlavnej veže.
V interiéri kostola vyniká mohutný mramorový kríž so sochou Krista s rozopätými rukami od akademického sochára Tibora Bártfaya. Dominantou interiéru je mohutný mramorový kríž so sochou Krista s rozopätými rukami od významného akademického sochára a národného umelca Tibora Bártfaya.
V interiéri kostola pribudla po rekonštrukcii nová kazateľnica, bola prerobená svätyňa, organ a bočné oltáre boli opravené. Do kostola bol umiestnený aj nový hlavný oltár, dielo rezbára Jozefa Sziklayho, ktorý bol však v 60-tych rokoch 20. storočia z kostola odstránený.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kostola Božského Srdca Ježišovho
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1943 | Posvätenie základného kameňa |
| 1949 | Postavenie kostola |
| 1989 | Oficiálne vysvätenie kostola |
| 1996 | Vyhlásenie za kultúrnu pamiatku |
tags: #kostol #bozskeho #srdca #partizanske