Dejiny farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi sú úzko späté s dejinami minoritov v Bratislave. V nasledujúcom článku sa pozrieme na vývoj farnosti a jej významné udalosti.
Socha Panny Márie na stľpe - Tavaríková kolónia v Dúbravke
Počiatky minoritov v Bratislave
Novodobé dejiny bratov minoritov v Bratislave sa začínajú 21. septembra 1994 príchodom pátra Marka Tokarczyka z Poľska. Prvým miestom jeho pôsobenia bol kláštor sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho v Bratislave na Krajinskej ceste, kde býval do augusta 1995. Hneď na začiatku svojho pobytu v Bratislave začal hľadať miesto pre nový minoritský kláštor. 17. júla 1995 sa k nemu pridáva ďalší brat P. Kristián Žmuda. Od augusta 1995 sa ich kláštorom stáva bývalá materská škôlka v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. V tejto farnosti P. Marek a P. Kristián pôsobili ako kapláni.
Keď vznikla nová farnosť Dlhé Diely s novopostaveným kostolom, P. Marek Tokarczyk sa stal správcom farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi. 29. novembra 1996 bol v Bratislave - Karlovej Vsi kánonicky erigovaný kláštor sv. Michala Archanjela a začalo sa s hľadaním vhodného miesta na stavbu kostola a kláštora v tejto lokalite. Malý kostolík sv. Michala Archanjela a priestory materskej škôlky na Lackovej ulici 4, slúžiace ako kláštor a farský úrad, neboli dostatočné pre pastoráciu a život bratov.
Kostol sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi
Výstavba nového kostola a kláštora
24. septembra 1999 Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup, slávnostne posvätil pozemok pod nový kostol, kláštor a pastoračné centrum sv. Františka z Assisi. Autorom projektu bol švajčiarsky architekt Justus Dahinden, ktorý v projekte navrhol drevo a bielu farbu, aby zdôraznil františkánsku jednoduchosť chrámu. 7. júna 2000 sa začalo s výstavbou kostola. Nový kostol bol posvätený 9. marca 2002 Mons. Jánom Sokolom a nový kláštor 9. novembra 2003 generálnym asistentom rehole minoritov P. Jerzym Maculewiczom.
Kláštor v Bratislave je od júla 2003 aj sídlom slovenskej kustódie Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na území farnosti existuje aj Základná cirkevná škola sv. Františka z Assisi. Adresa kláštora minoritov je Nám. sv. Františka 1, 841 04 Bratislava - Karlova Ves.
Koncom 18. storočia postavili v Karlovej Vsi neskorobarokovú murovanú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Bol to menší sakrálny objekt s polkruhovou apsidou a vstavanou drevenou vežičkou. Na priečelí boli v nikách plastiky sv. Petra a Pavla. V 40. rokoch 20. storočia (uvádza sa i rok 1935) bola kaplnka prestavaná a zmodernizovaná. Vznikol jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria a na západnej strane so vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté polkupolou postavenou na rímse a pilastroch so štylizovanými hlavicami. Pôvodná loď a prístavba novej veľkej lode majú železobetónový rovný strop. Veža je zastrešená ihlancom.
V osi veže je hlavný vstup. V interiéri je na čelnej stene pred apsidou umiestnený keramický reliéf sv. Michala archanjela, ktorý vyhotovil v roku 1980 významný slovenský keramikár Ignác Bizmayer. Vnútorné zariadenie pochádza z čias modernizácie sakrálneho objektu.
Zvony vo veži kostola sv. Michala
- Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí.
- Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.
Obraz sv. Floriána
Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch sú vyryté mená Karlovešťanov, spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Je medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th.Dr. Ferdiša Jurigu v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi . Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je.
Obrazy zastavení Krížovej cesty
Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia. Rovnako ako obraz sv.
Kostol Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch
Kostol Narodenia Panny Márie
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol prvým, ktorý bol po páde socializmu v Bratislave postavený. Vysvätený bol 8. septembra 1995. Dňa 1. januára 1996 sa kostol stal farským kostolom. V časoch prisťahovania obyvateľov na nové sídlisko Dlhé diely začiatkom 90-tych rokov, poskytoval pastoračné služby veriacim v celej Karlovej Vsi len jeden kostol Sv. Michala, ktorý na to už jednoducho nestačil. Preto bola po páde socializmu požiadavka na postavenie nového kostola a zriadenie farnosti.
Jedná sa o modernú stavbu šesťuholníkového pôdorysu s členitou strechou. Nachádza sa uprostred sídliska Dlhé diely v parku s detským ihriskom. Vo vnútri kostola je na zadnej stene umiestnený jednoduchý oltár s bohostánkom. Nad ním sa týči veľký drevený kríž. Po oboch stranách sa nachádzajú obrazy archanjelov Michala a Gabriela, ktorí sú spojení so životom Panny Márie. Pribišova 49, 841 05 Karlova Ves
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol prvým, ktorý bol po páde socializmu v Bratislave postavený. Vysvätený bol 8. septembra 1995. Dňa 1. januára 1996 sa kostol stal farským kostolom. V časoch prisťahovania obyvateľov na nové sídlisko Dlhé diely začiatkom 90-tych rokov, poskytoval pastoračné služby veriacim v celej Karlovej Vsi len jeden kostol Sv. Michala, ktorý na to už jednoducho nestačil. Preto bola po páde socializmu požiadavka na postavenie nového kostola a zriadenie farnosti.
Jedná sa o modernú stavbu šesťuholníkového pôdorysu s členitou strechou. Nachádza sa uprostred sídliska Dlhé diely v parku s detským ihriskom. Vo vnútri kostola je na zadnej stene umiestnený jednoduchý oltár s bohostánkom. Nad ním sa týči veľký drevený kríž. Po oboch stranách sa nachádzajú obrazy archanjelov Michala a Gabriela, ktorí sú spojení so životom Panny Márie. Ďalej od obrazov archanjelov sa nachádzajú obrazy Narodenia Bohorodičky a Narodenia Ježiša Krista.
Svätý Marek Križin
Svätý Marek Križin je jedným z troch košických mučeníkov (spolu so sv. Melicharom Gordeckým a s.v Štefanom Pongráczom). Narodil sa v chorvátskom meste Križevci (severovýchodne od Záhrebu) okolo roku 1589 ako Marko Stjepan Krizin. Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť, čo najlepšie vzdelanie. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (Graz), kde študoval filozofiu. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium), ktoré založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole Ignác z Loyoly.
V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. Krátko nato zložil doktorské skúšky. Po štúdiu teológie ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1616 vymenoval za profesora kapitulnej školy v Trnave a neskôr za ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským arcidiakonom a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom. Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. 4. apríla 1619 požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie. V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya. V noci zo 6. na 7. septembra 1619 bol umučený spolu so Štefanom Pongrácom a Melicharom Grodeckým potom, čo sa odmietol vzdať katolíckej viery. Jeho ostatky sa dostali v roku 1635 do Trnavy, kde boli do roku 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma, lebka bola prenesená do ostrihomskej katedrály a časť bola prenesená do záhrebskej katedrály a do Križevca, jeho rodiska. Cirkevný proces blahorečenia košických mučeníkov začal krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. dňa 2.
Karlova Ves
Leží juhovýchodne od Devínskej Kobyly. Z južnej strany jej chotár ohraničuje rieka Dunaj, z východnej strany údolie potoka Vydrica.
História
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1288 v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký udelil v roku 1360 Vydrici (bývalej osade na území dnešnej Karlovej Vsi) rovnaké práva, slobody a výsady, aké mala Bratislava. Od 15. storočia bola Vydrica súčasťou Devína. Jej obyvatelia obrábali vinice a klčovali lesy, ktoré patrili devínskemu zemepánovi. V roku 1635 sa stal vlastníkom devínskeho panstva rod Pálffyovcov a zostal ním až do roku 1932. V druhej polovici 19. storočia sa Karlova Ves spomína ako samostatná obec ležiaca v tesnej blízkosti Bratislavy. Jej súčasťou sa stala v roku 1944 . Staré jadro obce bolo postupne asanované a v Karlovej Vsi postavili moderné sídlisko.
Z pôvodnej zástavby sa zachoval len neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archaniela . Pochádza z poslednej tretiny 18. storočia. V štyridsiatych rokoch 20. storočia ho predstavili a zmodernizovali. Je to jednoloďová stavba, ktorej čelnú stenu zdobí keramický reliéf sv. Michala Archanjela od 1. Bizmayera. V dvadsiatych rokoch nášho storočia v Karlovej Vsi založili cintorín s malou kaplnkou. V roku 1995 postavili na sídlisku Dlhé diely moderný rímsko-katolícky kostol Panny Márie.
Pamiatky
K najnavštevovanejším miestam v Karlovej Vsi patrí botanická a zoologická záhrada. Botanická záhrada leží pri Dunaji. Vznikla v roku 1942 a jej základ tvoril rozsiahly park grófa Lafranconiho. V súčasnosti v nej rastie približne 5000 druhov cudzokrajných rastlín, z toho asi 650 druhov drevín. Neďaleko botanickej záhrady je zoologická záhrada, ktorú sprístupnili verejnosti v roku 1960. Žije v nej vyše 200 druhov zvierat.
Aktuality z farnosti
- 16. 11. 2020: Komisia pre mládež pozýva mladých aby sa zapojili do "Týždňa úloh mladým Bratislavskej arcidiecézy". Viac informácií tu.
- Drahý veriaci, kto by chcel prijať sviatosť zmierenia a eucharistiu, môže tak urobiť v našom chráme každý deň od 16:30 do 18:00. V súvislosti s aktuálnou situáciou je kapacita nášho kostola obmedzená na 6 osôb. Prosíme o dodržiavanie všetkých opatrení.
- 21. 6. 2020 Dišpenz od povinnej účasti veriacich na nedeľných a sviatočných bohoslužbách prestáva platiť k 17. júnu 2020. Rozhodli o tom slovenskí biskupi na 96. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska na Donovaloch. Dišpenz, čiže oslobodenie od povinnosti, sa ruší vzhľadom na pokračujúce uvoľňovanie protipandemických opatrení.
Rozšírenie úcty k Panne Márii Zázračnej medaily
13. novembra naša farnosť Narodenia Panny Márie na bratislavských Dlhých dieloch bola poctená návštevou drahej sestry Márie zo Združenia Zázračnej medaily sestričiek vincentiek z Nitry. Návšteva sa niesla v duchu rozšírenia úcty k našej milovanej Panne Márii Zázračnej medaily medzi ďalšími mladými rodinami. Sestra Mária so zápalom a vrúcnou láskou rozprávala zvedavým a hladným dušiam o podomovej kaplnke Panny Márie, o počiatkoch vzniku šírenia úcty k Panne Márii Zázračnej medaily, o zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré ako aj o posolstve raziť a šíriť medailu nielen vo Francúzsku, ale v celom svete. Zazneli svedectvá o zázrakoch zo šírenia Zázračnej medaily medzi ľuďmi, o uzdraveniach, obráteniach zatvrdnutých duší. V podaní slov sestry Márie to prinieslo veľký záujem rodín prijať k sebe Matku Božiu. Som vedúcou 1. skupinky podomovej kaplnky a veľmi sa teším z tohto diela.