Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Banskej Bystrici, často označovaný ako Slovenský kostol, je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov. Nachádza sa v historickom centre mesta a je dôležitou sakrálnou pamiatkou. V tomto článku sa pozrieme na jeho architektonické prvky, umelecké diela a historický kontext.
Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov.
Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu.
Mestský hrad v Banskej Bystrici.
Poloha a Kontext
Kostol svätého Kríža je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodne to bol jednoloďový kostol. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice - márnice.
Kostol svätého Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
História a stavebný vývoj
Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome.
Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami. Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie.
V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol.
Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkam a zásadám.
V roku 1648 sa v meste usadil rád jezuitov za účelom rekatolizácie mesta a okolia. Zriadil tu svoje kolégium a gymnázium a v okolí tri misijné domy. V súlade s nariadením cisára Leopolda I. 17. novembra 1671 vojsko obsadilo mestský hrad a väčší, nemecký kostol zabralo a odovzdalo katolíkom. Onedlho evanjelikom odobrali aj ďalšie kostoly.
Duchovný a školský život banskobystrických evanjelikov bol dočasne obnovený v rokoch 1678 - 1683 v čase povstania Imricha Tökoliho, kedy im boli vrátené kostoly i škola. K obnoveniu náboženskej slobody a k vráteniu časti kostolov (okrem hlavného, nemeckého) došlo v rokoch 1704 - 1708, kedy mesto ovládali kuruckí vojaci vodcu povstania Františka Rákociho II. Po príchode cisárskeho vojska sa cirkevný život evanjelikov opäť dostal len za hradby mesta. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším. K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807.
Architektonické prvky a Interiér
Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia.
V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652, dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.
Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.
Kostol bol posvätený 28. apríla 2007.
Kostol Svätého kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
Kaplnka sv. Kríža
V minulosti slúžila ako konzistórium - miestnosť, v ktorej sa schádzal poradný zbor diecézneho biskupa. Dnes slúži ako kaplnka pre zamestnancov Rádia Lumen.
Kostol Svätého kríža je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodne to bol jednoloďový kostol. Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome. Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami. Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie. V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15.storočia. Stojí na mieste bývalej kostnice - márnice. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Banskej Bystrici:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie - je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu.
- Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov.
Prehľad sakrálnych pamiatok v Banskej Bystrici:
| Názov pamiatky | Popis |
|---|---|
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Najstaršia a dominantná stavba Mestského hradu. |
| Kostol sv. Alžbety | Postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. |
| Kostol Povýšenia Svätého Kríža | Pristavaný k múru hradného opevnenia v roku 1492, známy aj ako Slovenský kostol. |
| Kaplnka sv. Kríža | V minulosti slúžila ako konzistórium, dnes kaplnka pre zamestnancov Rádia Lumen. |