Pohľad do zrkadla je nevyhnutný akt, ktorý nemusí byť vždy príjemný, ale často môže byť zaujímavejší, než by sa zdalo. Aj rodiny, komunity, národy, kultúry potrebujú možnosť vidieť sa v zrkadle, čiže očami iných. Pohľad do zrkadla nám totiž umožní na chvíľu sa uvidieť zvonka, ako keby sa na nás díval niekto iný.
Požiadali sme dvadsať európskych autorov z dvadsiatich európskych krajín, aby sa vybrali do niektorej z nich a načrtli jej portrét. Vznikla tak mobilitná schéma, akýsi malý Erasmus pre spisovateľov. Výsledkom ich doterajších ciest je zbierka esejí. Do ktorých zrkadiel sa môžete pozrieť?
Talian Andrea Bajani sa po rumunskej Bukurešti prechádzal v spoločnosti túlavých psov, Slovenka Jana Beňová hľadala v lisabonskom kníhkupectve Bertrand na Chiade Fernanda Pesou, Moldavec Vitalie Ciobanu križuje Amsterdam na bicykli a nevynechá nič - ani dom Anny Frankovej, ani obrazy Vincenta van Gogha. Chorvátka Slavenka Drakulić putuje z Benátok, kde už vymrel život, do utečeneckým džavotom preplnenej Lampedusy, a pozrone načúva melódii budúcej Európy, Ukrajinec Andrej Kurkov zas v Londýne už dvadsaťpäť rokov skladá puzzle zvané Veľká Británia a Rumunka Ioana Pârvulescu sa v Osle cíti ako Viking na svojej lodi. Nemec Jochen Schmidt sa každú noc v pyžame vykradne na strechu berlínskeho domu nafúkať si svoju kozmickú loď, a zaletí ňou až do Budapešti. Je tu aj Poliak Andrzej Stasiuk, ktorý prežil v Moldavsku leto nehybného úpeku, a Portugalec Gonçalo Manuel Tavares, ktorý v lietadle nad Istanbulom prišiel na to, ako sa spozná Európa. A napokon Francúzka Marie Darrieussecq chodí po Slovensku: ani sklamaná ani šťastná: „Slovensko, to je Európa malých krajín a nepochybne budúcnosť Európy, Európy, ktorá pracuje, kosí trávniky, ukladá drevo do štôsov, stavia mosty, nemá príliš rada svojich Rómov. Budúcnosť, ktorej možno trošku chýba fantázia, ale je fantázia (žiaľ) budúcnosťou?
Pohľad na slovenskú spoločnosť si vyžaduje konfrontáciu s minulosťou a jej dopadmi na súčasnosť. Je dôležité si uvedomiť, že akékoľvek vytláčanie minulosti má negatívny vplyv na spoločnosť.
Pred lety u příležitosti 20. výročí německého znovusjednocení Matthias Platzek, bývalý šéf sociálních demokratů a braniborský ministerský premiér, označil připojení východního Německa za princip Anschlussu. Prý se dnes více jak 80 procent Němců cítí být občany druhé kategorie. V jakém smyslu? Nemají rovnocenné šance? Je to konkrétní doklad zrůdnosti komunistických myšlenek: celý ten experiment, kdy byl jedna rodina rozpůlena, část se vyvíjela svobodně a část ve vězení kontrolovaného, socialistického myšlení za vysokou zdí a ostnatým drátem. Doklad, jak člověka formuje atmosféra společnosti, nejen nejužší rodina.
Život pod poklopom s hrozbou politickej polície človeka degraduje, zažere sa pod kožu. Všichni lidé vyrostlí za železnou oponou jsou dodnes mentálně jiní. Zamindrákovaní, závistiví, malicherní, náchylní k extremistickým myšlenkám.
Masová hystéria dokáže ohroziť demokraciu v samých základoch, masy inklinujú k moci a táto prepojenosť je zodpovedná za tragiku našej doby. Pretože masa touží po vůdci. Východoevropské země odmítají pravdu, protože bývaly figurky na šachovnici velmocí. Nic jiného neznaly. Přimykaly se k silnějšímu, protože věděly, že nikdy nebudou šéfovat. V historii střední Evropy hrají roli měnící se rámce společenské, ale i fatalita lidské duše.
Lidé, kteří jsou vysoce inteligentní, ale chybí jim emoční inteligence a je jim cizí sociální soucítění, se dostávají velice rychle k moci a do vedení na všech úrovních, nejen ve firmách. To jsou manažeři a politici. Tito „koboldové“ udávají pravidla společnosti, protože velice dobře vědí, jak s druhými manipulovat a zacházet ve svůj prospěch. V tomto manipulátorském chování vidím prvotní moment vzniku totalit. Kde jsou všichni vinni, není vinný nikdo.
Za čtvrt století po roce 1989 v zemích východní Evropy jedinkrát nezaznělo, že člověka definují jen činy a ne slova, která měníme podle toho, jestli se píše rok 1938, 1953, 1968, 1989, 2016. Kdo jednou napomáhal režimu, který vraždil, musí se postavit ke svým činům. Protože jinak urážíme mrtvé. Soudy s komunistickými zločinci se vlekly, nikdo nebyl, není a nebude potrestán, protože odmítáme přijmout podíl viny.
Predáváme jasný vzkaz mladším generacím: vše se může, protože každou zrůdnost lze smést ze světa větou „dopustili jsme se v mládí chyb a omylů“, podstatné je vyváznout a zajistit si dobré bydlo. Kati a oběti se slili. V systému před rokem 1989 nešlo jen o potlačení svobody, státní teror, ale především o atmosféru nedůvěry, bezmoci a rezignované bezvýchodnosti. Nikdo se nemůže vymlouvat, že taková je nebo byla doba. Vinni jsou konkrétní lidé.
Je doba hypotékami zatížených zbabělců, filozofie pokorné lhostejnosti a konzumu. Ve východní Evropě máme taky konzumní společnost, ale permanentně frustrovanou. Všechno působí jako fraška.
Partajní mládenci v Čechách se dnes pokoušejí o kapitalismus se socialistickou tváří: vítězství vyvolených, bez konkurence a mimo volnou soutěž (tak jako byli zvyklí za socialismu soupeře diskvalifikovat politickou perzekucí). Převzaly mentalitu: nepodporují nadané a schopné, ale méně schopné jen proto, že jsou loajální a bez skrupulí. Všechno co strany tvrdí o podpoře umění, je lež. Už zas mají peníze. Mají zájem podporovat jen komerční, tedy nejkonformističtější umění. Stále se snaží zničit vše a každého, kdo ukazuje, že král je nahý.
Kritické myslenie ako nástroj proti manipulácii
Dnes sa na nás valia informácie zo všetkých strán, preto je rozvoj kritického myslenia nevyhnutnosťou. Kriticky mysliaci ľudia majú väčšiu šancu vysporiadať sa so svojím prostredím, lebo dokážu rozoznávať, čo je dôležité a čo nie, čo je dôveryhodné a čo nepravdivé.
Ako zistíme dezinformácie a propagandu? - Filozofia za hranicami
Dvanásteho marca t. r. študenti III. AG a septimy absolvovali v priestoroch nášho gymnázia debatné dopoludnie plné rôznych aktivít, ktoré si pre nich pripravili Mgr. Iveta Leferovičová, Mgr. Peter Krajník a Mgr. Aktivity boli rozdelené do troch častí. V prvej sa študenti dozvedeli, ako odlíšiť tradičné médiá od dezinformačných, ako zistiť, či fotografia nie je falošná a titulok manipulatívny, kto je demagóg, čo hoax a mnoho ďalších informácií. V druhej časti sa učili hľadať kauzálne vzťahy, formulovať argumenty a rozpoznávať chyby v argumentácii. Poslednou časťou bola diskusia na tému: „Aj v dnešnej dobe má čítanie zmysel.“ Študenti sa mohli vyjadriť i k zoznamu povinných diel, ktoré by mal poznať každý maturant.
Študentské výmeny ako cesta k porozumeniu
Aj v tomto školskom roku pokračuje projekt študentských výmen medzi Izraelom a Slovenskou republikou. Organizátori projektu majú záujem o to, aby mladí ľudia vnímali súčasný Izrael inak, ako sa to v niektorých médiách interpretuje, čo má za následok spochybňovanie všetkého dobrého čo sa v súčasnosti v Izraeli deje. Vzhľadom na aktuálnu situáciu vo svete si musíme viac uvedomovať spolupatričnosť medzi ľuďmi. Nesmieme dopustiť, aby sa dehonestoval holokaust, ktorý bol genocídou na ľuďoch. Je potrebné o tom stále hovoriť. A preto sme chceli, aby mladí ľudia pochopili reálny stav, aký je v súčasnosti v Izraeli.
Účastníkmi výmeny sú Cirkevné gymnázium sv. Cyrila a Metoda v Snine, Obchodná akadémia v Humennom a Stredná škola z mesta Kirijat Haim (Hajfa). Cieľom projektu je výmena študentov stredných škôl a ich pobyt v rodinách, vzájomné spoznávanie kultúr, výmena skúseností v rámci vyučovacích procesov, predchádzanie predsudkom a nedostatočným informáciám v rámci boja proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu.
Program návštevy bol veľmi zaujímavý a intenzívny. Prvý deň delegáciu privítali na letisku v Košiciach zástupcovia oboch škôl. V nedeľu sme navštívili synagógu v Prešove, ktorého súčasťou je aj židovské múzeum. Popoludní sme si prehliadli ortodoxnú synagógu v Košiciach s priľahlou galériou a historické centrum Košíc. Hostí zároveň privítal a sprevádzal honorárny konzul, Peter Frajt. Pondelňajší program pokračoval návštevou Cirkevnej spojenej školy. Izraelskí študenti a pedagógovia absolvovali prehliadku školy a ukážku vyučovacích hodín spolu s našimi študentmi a učiteľmi. Dopoludnia sme spoločne navštívili Zemplínske Hámre a miestne múzeum. Po obede v školskej jedálni sme sa presunuli do Galérie Andreja Smoláka v Snine, kde sme spoločne maľovali obrazy, ktoré sú súčasťou projektu Maľovaný rovník. V tento deň nás privítal zástupca primátora, Anton Vass, v kaštieli. V tento deň sme sa spoločne navečerali v Cirkevnom centre voľného času v Snine.
Zavŕšením pobytu bola spoločná návšteva koncentračného tábora v Osvienčime-Brezinke, kde sme pri pamätníku prejavili úctu obetiam holokaustu smútočným ceremoniálom, pri ktorom sme položili veniec a ruže pri pamätnom mieste.
So svojím postrehom sa pridáva aj Štefan Čopík: "Výmenu Slovensko - Izrael hodnotím veľmi pozitívne. Aj keď to nebola moja prvá výmena, spočiatku ma sprevádzali rôzne zmiešané pocity. No keď sme sa so študentmi z Izraela bližšie spoznali, všetko zo mňa opadlo. Okrem toho, že som si našiel mnoho nových priateľov, mal som možnosť nahliadnuť do židovskej kultúry ako takej. Taktiež vo mne silnú stopu zanechala návšteva koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorú sme absolvovali spolu s Izraelčanmi. Pre mňa to bola už piata návšteva, ale vidieť to z ich perspektívy a prežívať to s nimi bolo niečo úplne nové. Sme nesmierne radi, že sme mohli spoločne so študentmi a pedagógmi z OA v Humennom privítať a hostiť izraelských študentov a učiteľov a už teraz sa tešíme na návštevu Izraela, ktorá by sa mala realizovať v polovici mája.
Záver
Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, prechádza zložitým procesom vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou a hľadaním identity v súčasnom svete. Je dôležité, aby sme sa učili kriticky myslieť, rozvíjali empatiu a budovali spoločnosť založenú na dialógu a vzájomnom porozumení.
tags: #kostol #sala #extremizmus