Neskororománsky rímskokatolícky kláštorný kostol Panny Márie, ktorý sa nachádza v malej juhoslovenskej dedinke Diakovce, patrí spolu s kláštorom v Hronskom Beňadiku k najpozoruhodnejším a najhodnotnejším pamiatkam kláštornej architektúry Slovenska. Kostol v Diakovciach (maď. Deáki) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod spoločný farský úrad so sídlom v Tešedíkove.
Diakovce sa nachádzajú len cca 3 km na juhozápad od Šale, nie je problém túto cestu prejsť aj pešo. Kostol je ľahko prístupný, nachádza sa v strede obce, pár desiatok metrov od autobusovej zastávky.
Celkový pohľad z juhu.
Ak sa vám podarí po omši zastihnúť ochotného pána kostolníka, ukáže vám aj kostol aj s odborným výkladom. Priamo v kostole si môžete kúpiť aj brožúrku venovanú jeho dejinám.
História a Vývoj Kostola
Podľa historických prameňov, kostol na tomto mieste stál už v roku 1090. Dejiny kostolov v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102. Benediktíni sa tu usadili zrejme už v 11. storočí a prvý, dodnes zachovaný Kostol Panny Márie sa spomína v pápežskej listine už v roku 1103. Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228.
Stavitelia do objektu zakomponovali aj prvý kostol a premenili ho na dnešnú Kaplnku sv. Štefana pri južnej stene trojlodia. V ďalšej bule pápeža Innocenta III. Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby trojloďového dvojpodlažného kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Jej súčasťou bola aj južná, dodnes zachovaná Kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola. Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia.
Kaplnka sv. Štefana
Najstarším objektom pripojeným ku kostolu na južnej strane je Kaplnka sv. Štefana. Je typickou ranno-románskou stavbou s podkovovitou apsidou. Práve táto kaplnka je považovaná za pôvodný kostol z roku 1103.
Architektúra a Prestavby
Bazilika je postavená z tehál a patrí medzi stavby tzv. lombardského typu. Jej súčasný vzhľad je výsledkom niekoľkých prestavieb, značná je najmä prestavba z konca 19. storočia.
Netradične riešený trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím a tromi apsidami uzatvárajúcimi lode z východu bol vysvätený v novembri roku 1228. Bola postavená pod lombardským vplyvom a priniesla na naše územie techniku tehlovej stavby a výzdoby.
Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu.
V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom - maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch.
V čase vysvätenia kostola (r. 1228) išlo už o pomerne konzervatívne riešenú stavbu, ktorá nenesie žiadne viditeľné prvky v tej dobe už rozširujúceho sa gotického slohu. Fasáda apsíd kostola je bohato členená opornými piliermi (loď) a lizénami (apsidy) ako aj strieškovým, rímsovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom.
Architektonické detaily kostola.
V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle. Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne (posledný výskum toto tvrdenie do istej miery spochybnil, keď datoval stenu nesúcu charakteristický vlys už na koniec 12. storočia a teda pred predpokladaný čas výstavby chrámu v Diakovciach) a Dražovciach. Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je tzv.
Podľa prieskumu z roku 2018 bol súčasťou kláštorného komplexu s rajským dvorom. Spodné podlažie má podobu halového trojlodia (rovnaká výška hlavnej lode i bočných lodí). V západnej časti sa pôvodne nachádzala empora a v západnom priečelí bol podľa všetkého aj hlavný vstup do chrámu. Vrchné podlažie opakuje dispozíciu "dolného kostola", múry centrálnej lode sú však už zrejme znížené oproti pôvodnému stavu.
Bočné priestory sa do centrálnej lode otvárajú priechodmi s polkruhovým ukončením a jedným ústupkom (z oboch strán). Hlavná apsida horného podlaží jednoznčne slúžila na liturgické účely, o čom svedčí okrem iného aj písomná zmienka o Oltári sv. Jakuba viažuca sa k vysväteniu stavby. Západná časť horného podlažia je oddelená od centrálnej lode jedným oblúkom - zvyškom empory. Pôvodne ju osvetľovali dve okná v západnej stene lode a ďalšie okno v západnom múre južnej veže.
Ešte v 19. storočí sa uvádzala aj možnosť, že pôvodne šlo o trojloďovú baziliku z 13. storočia, ktorá bola do podoby dvojpolažnej stavby prestavaná až v barokovom období. Objavenie zvyškov staršieho kláštora s odlišnou orientáciou oproti súčasnému kostolu vyvrátila možnosť, že vznikol ešte v 11. storočí. Dosiaľ nerealizovaný archeologický a historicko-architektonický výskum dal vzniknúť viacerým hypotézam o vývoji stavby. Časť autorov zastávala názor, že trojloďová stavba existovala už v roku 1102 a v 13. storočí ju len rozšírili o horné podlažie.
Význam a Unikátnosť Kostola
Kostol Panny Márie v Diakovciach je známy predovšetkým vďaka stredovekým nástenným maľbám. Tie prezentujú prvé písomné spomienky napísané v maďarskom jazyku s názvom "Halotti beszéd és könyörgés".
K Diakovciam sa viaže tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 - 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstaršiu písomnú pamiatku v maďarskom jazyku - „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés".
Kostol Panny Márie v Diakovciach je jedným z cenných historických pamiatok Dolného Považia. Stavba kostola ovplyvnila celú oblasť dolného Považia i vzdialenejšie regióny a stala sa akýmsi vzorom pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska. Charakteristické znaky diakovskej stavebnej huty môžeme dodnes nájsť v Čiernom Brode, Šamoríne, Križovanoch nad Dudváhom či v Dražovciach pri Nitre.
V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia. Od poslednej rozsiahlej obnovy v 40. rokoch minulého storočia je v pomerne dobrom stave, nedoriešená je ešte renovácia „horného kostola“, kde bola zreštaurovaná len centrálna apsida. V roku 2003 sa realizoval architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Zaujímavosťou kostola je, že stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný“ kostol, čo je v našich podmienkach unikátnym riešením, výnimočným aj v európskom meradle. Stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v európskom meradle. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o pôvodné riešenie, alebo bol kostol rozdelený až dodatočne.
Jedna z najdôležitejších kultúrnych pamiatok našich južných susedov, najstarší súvislý text písaný v staromaďarskom jazyku, pochádza z Diakoviec v okrese Šaľa. Pohrebná reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés - je súčasťou tzv. Prayovho kódexu z konca 12. storočia. Kódex sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Budapešti, v katedrále v Diakovciach je umiestnená kópia listiny.
Listina obce Diakovce: Prayov kódex
Prayov kódex, čiže liturgická kniha obsahujúca modlitby kňaza pri bohoslužbe, sa datuje do obdobia rokov 1183 až 1210. Napísaná bola na neznámom mieste pre benediktínov, ktorí pôsobili v kláštore v Diakovciach. Kniha má celkovo 172 strán. Celá je písaná v latinčine, s výnimkou 154. strany, kde bol objavený najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku.
Unikátnosť Pohrebnej reči z Prayovho kódexu zvyšuje fakt, že podobný literárny žáner, ako je pohrebná reč, nebol v tom čase v Európe ešte všeobecne rozšírený a ani výskyt kázní v ľudovej reči nebol častý. Slovenskej verejnosti pomerne neznámy text objavil rodák z Nových Zámkov, jezuitský kňaz Juraj Pray, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie ako kráľovský historik zaoberajúci sa dejinami Uhorska.
Pohrebnú reč a orodovanie našiel pri bádaní v knižnici bratislavskej kapituly v stredovekom kódexe, ktorý dodnes nesie jeho meno. V roku 1770 sa o texte dozvedela verejnosť, keď z neho Pray publikoval krátky úryvok v Legende sv. Margity. Do roku 1813 bol kódex v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1102 | Prvá písomná zmienka o kostole zasvätenom Panne Márii |
| 1228 | Vysvätenie kostola nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom |
| 1872-75 | Prístavba novorománskej trojloďovej baziliky |
| 1940-41 | Rozsiahla obnova kostola, odkrytie románskej výzdoby |
| 2018 | Georadarový výskum, objav zvyškov staršieho kláštorného areálu |
Diakovce a Okolie
O ďalší program Vašej dovolenky a príjemný oddych sa postará aj vodná nádrž Kráľova, či Bystré a Čierne jazierko, nachádzajúce sa v okolí obce Diakovce. Zábavu i ubytovanie Vám poskytnú blízke mestá Galanta a Šaľa.
Dnes Patince poskytujú ideálne podmienky pre dovolenku a relax. Liečivá voda plní bazény termálneho kúpaliska, ktoré ročne navštívi desaťtisíce turistov. Výhodou obce Patince je aj to, že sa nachádzajú v oblasti s najdlhším slnečným svitom a najvyššími nameranými teplotami na celom Slovensku. Dedinka má aj dobrú ubytovaciu kapacitu.
Rekonštrukčné práce na termálnom kúpalisku v Diakovciach posunuli otvorenie letnej turistickej sezóny na kúpalisku. Napriek modernizácii chce prevádzkovateľ kúpalisku ponechať retro ráz s atmosférou 70. a 80. rokov minulého storočia.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Obci a Okolí
V Diakovciach v okrese Šaľa s 2235 obyvateľmi má vlastný kostol katolícka, evanjelická i reformovaná cirkev. Ku každému kostolu patrí cintorín. „Máme aj štvrtý cintorín, židovský. V minulosti pri ňom stála dnes už zaniknutá malá synagóga. Po holokauste však nezostala v obci ani jedna židovská rodina,“ skonštatovala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová.
Ak nie je uvedené v popise stavby inak, jedná sa o rímskokatolícky kostol/kaplnku. V článku predstavujem 45 stavieb, ktoré sú zoradené v abecednom poradí podľa obcí:
- Bruty - Kostol povýšenia sv. Kríža z roku 1945 bol postavený na mieste staršieho kostola z 18. storočia.
- Dolný Ohaj - Kostol sv. Rodiny a sv.
- Dvory nad Žitavou - Kaplnka sv.
- Imeľ - Kostol sv.
- Kolíňany - Kostol sv. Štefana kráľa je vzácnou románskou stavbou z 12. storočia.
- Komárno - farský Kostol sv.
- Komárno - Kostol sv.
- Komjatice - Kostol sv.
- Kráľová nad Váhom - Kostol sv.
- Levice - Kostol sv. Michala archanjela stál už v 14. storočí.
- Levice - Kostol sv.
- Lúčnica nad Žitavou - Kostol sv. Jána Nepomuckého z polovice 18.
- Petra a Pavla z rokov 1624-1634 s budovou kňažského seminára sv.
- Nitra - piaristický Kostol sv.
- Nitra - gréckokatolícky Chrám sv.
- Nitra - Kaplnka sv.
- Nitra - románsky Kostol sv.
- Nitra - Kostol sv.
- Nové Sady - Kostol sv.
- Topoľčany - evanjelický a.v.
- Topoľčany - Kostol sv.
- Topoľčianky - Kostol sv.
- Topoľčianky - Kaplnka sv.
- Zlaté Moravce - Kaplnka sv. Anny na kalvárii z polovice 19. storočia.
tags: #kostol #sedembolestnej #panny #parie #diakovce