Kostol Spoločnosti Ježišovej v Córdobe je významnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatom kultúrnom a náboženskom dedičstve Argentíny. Jeho história je úzko spojená s príchodom a pôsobením jezuitov v Latinskej Amerike.
Na konci 15. a začiatku 16. storočia sa španielska moc obmedzovala len na úzky pás pobrežia. Prví španielski conquistadori, ktorí prišli do Ameriky, sa sústredili na mapovanie neznámeho terénu. K prvým najznámejším španielskym conquistadorom patrili Amerigo Vespucci, Juan Diaz de Solís, Vasco Nuňez de Balboa, Alonso de Ojeda, Fernández de Enciso, Gaspar de Espinosa, Francisco Hernández de Córdoba, Juan de Grijalva, Pedro de Alvarada a i., ktorí prenikali do vnútrozemia a pripravovali pôdu pre budúcu španielsku conquistu. Títo conquistadori bojovali vo formácii tercia, ktorá sa za spevu ich bojovej piesne stala obávaným nepriateľom na svetových bojiskách od roku 1492 - 1643.
Príchod jezuitov a ich misia
Spoločnosť Ježišova, známa aj ako jezuiti, zohrala kľúčovú úlohu v šírení vzdelania, kultúry a náboženstva v mnohých krajinách sveta. Ich príchod do Latinskej Ameriky znamenal začiatok rozsiahlej misijnej činnosti, ktorá sa zamerala na christianizáciu domorodého obyvateľstva a budovanie vzdelávacích inštitúcií. Spoločnosti Ježišovej a kolégium, ktorý sa vo svete uskutočnil v 17. a 18. storočí.
História Kostola Spoločnosti Ježišovej v Córdobe
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Córdobe je súčasťou jezuitského bloku, ktorý bol v roku 2000 zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Tento blok zahŕňa aj ďalšie historické budovy, ako napríklad Národnú univerzitu v Córdobe, ktorá je jednou z najstarších univerzít v Latinskej Amerike.
Architektúra kostola je pozoruhodným príkladom barokového štýlu, ktorý bol v tom čase populárny v Európe a v kolóniách. Jeho výstavba sa začala v 17. storočí a trvala niekoľko desaťročí. Počas tejto doby sa na jeho tvorbe podieľalo mnoho architektov a umelcov, ktorí prispeli k jeho jedinečnému vzhľadu.
Architektonické a umelecké prvky
Kostol sa vyznačuje impozantnou fasádou, zdobenou sochami a reliéfmi. Interiér kostola je rovnako pôsobivý, s bohato zdobenými oltármi, freskami a drevorezbami. Tieto umelecké diela odrážajú náboženské a kultúrne hodnoty doby, v ktorej vznikli.
Vzdelanie a kultúra
Jezuiti sa aktívne zapájali do vzdelávania a kultúry. Zakladali školy a univerzity, ktoré poskytovali kvalitné vzdelanie pre mladých ľudí. Ich cieľom bolo nielen šíriť náboženské poznatky, ale aj podporovať rozvoj vedy, umenia a literatúry.
Počiatky nášho vzdelania sú v kresťanských cirkevných školách. Je tomu tak v Európe, v Amerike a na iných kontinentoch kde vkročili kresťanskí misionári. Prakticky všetky moderné vedné odvetvia majú základ v týchto stredovekých cirkevných školách. Mnohí významní vzdelávatelia a vodcovia slovenského národa boli kňazy: Rudnay, Bernolák, Moyses, Kuzmány, Hurban, Hodža, Hlinka, Kmeťko, Votaššák, v slovenskej Amerike Furdek, Jankola... Kardinál Tomko, vedúci evanjelizácie národov v Katolíckej cirkvi má celosvetový vplyv na výchovu a vzdelávanie miliónov nekresťanov i kresťanov.
Slávne univerzity v Taliansku, vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Poľsku a inde začali ako cirkevné školy. Európske vzdelanie si nemožno predstaviť bez rádu ssv. Ssv. Cyril a Metod (r.863). Neskoršie to bola bratislavská ”Universitas Histropolitana” (1465). Jej kancelárom bol arcibiskup Ján Vitéz (pôvodným menom Ján Šafár z obce Čív). Arcibiskupom Pazmánim bola založená Trnavská univerzita (1635). Viedli ju bratia Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti). V roku 1657 biskup Benedikt Kišdy založil univerzitu v Košiciach. Prakticky všetky slávne Americké univerzity ako Yale, alebo Harvard a ďalšie boli založené cirkvami. I učiteľ národov Ján Amos Komenský bol kňaz.
Kde by sme boli bez Krista? Kde by bol svet hudby bez kresťanských skladateľov? Vieme si dnes predstaviť svetovú hudbu napríklad bez skladateľov ako pápež sv. Gregor I. Keď sa pozrieme na mestá Európy, dve dominanty nám udrú do očú: hrady pre ochranu a kresťanské chrámy pre spásu. Na nijakom kontinente nevidíme toľko krásy, toľko nádhery, umeleckého a duchovného pozdvihnutia ako v kresťanských krajinách.
Keď sa hovorí o kultúre a počujem mená ako napríklad Durer, Bach, Dante, Michelangelo, Leonardo da Vinci, Vivaldi, Shakespeare, Rafael, Tizian, Dostojevský, Hviezdoslav, Rembrandt, Beethoven, Poussin, El Greco, Sládkovič, Bizet, Ingres, Rimsky-Korzakov, Dostojevský, Wagner, Benka, Čajkovský, Tolstoj, Hložník, Handel, Kovalík, Dickens, Rúfus, Goethe, Korec, Mozart, Schneider-Trnavský, Ján Pavol II. nemám obavu o európu.
Umenie a kresťanstvo
Partikulárne najmä Katolícka cirkev bola a je finančníkom a patrónom umenia.
V európskych mestách sa človek cíti ako v galériách, alebo múzeách umenia. Keď sa prejdeme napríklad po Ríme, alebo Bratislave, urobili sme si prechádzku vzdelania vo všetkých štýloch a slohoch. Vyhoďme kresťanské umenie z miest, dedín, z kostolov a galérií a Európa prestane byť Európou. Je možné predstaviť si Európu a svet bez kresťanských umelcov?
V rukopisoch veľkého skladateľa Johanna Sebastiana Bacha sú rôzne skratky, ktoré niektorí výskumníci nevedeli vylúštiť. To zdôrazňoval i jeho žiakom. Niekoľko skratiek z jeho rukopisov ”S.D.G.”= Soli Deo Gloria (Iba pre slávu Božiu), ”J.J.”= Jesu Juban (Ježiš, pomôž mi!), ”I.N.J.”= In Nomine Jesu (V mene Ježiša). Bach nesmierne miloval Kristovu pravdu.
Jezuitský blok a Estancias z Córdoby (UNESCO/NHK)
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Córdobe je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom kultúrneho a náboženského dedičstva, ktoré zanechali jezuiti v Latinskej Amerike. Jeho história je úzko spojená s rozvojom vzdelávania, umenia a kultúry v regióne. Dnes je táto pamiatka dôležitou súčasťou argentínskej histórie a kultúry, ktorá priťahuje návštevníkov z celého sveta.
tags: #kostol #spolocnosti #jezisovej #cordoba