Banskobystrický kraj sa pýši mnohými historickými a kultúrnymi pamiatkami, medzi ktoré patrí aj niekoľko kostolov zasvätených svätej Kataríne. Tieto sakrálne stavby sú svedkami bohatej histórie a architektonického vývoja regiónu. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich.
Kostol sv. Kataríny v Handlovej
Jedným z významných kostolov zasvätených sv. Kataríne je kostol v Handlovej, ktorý je dominantou mesta. O jeho histórii sme sa rozprávali s historičkou Janou Oswaldovou.
Kostol sv. Kataríny v Handlovej
História a Výstavba
Kostol postavili karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne. Výstavbu handlovského kostola iniciovali a financovali samotní veriaci. Ľudovít I. vydal mestu zakladaciu listinu 8. marca 1376. Kostol sv. Kataríny je jedinečný svojou štyridsaťpäťmetrovou vežou s arkádovým prechodom a šindľovou baňou, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku.
Henrich Kricker, zakladateľ obce, prišiel z Kremnice. V Kremnici v tom čase už kostol zasvätený sv. Kataríne veriacim slúžil a tak i handlovský kostol zasvätili sv. Kataríne. V dnešnej terminológii by sme mohli povedať, že Kremnica a Handlová boli partnerskými mestami.
Architektonické Zmeny a Výnimočnosť
Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky, v súčasnosti sa z tohto obdobia v kostole zachovali okienka s kamenným zošikmeným ostením. Počas rokov prešiel kostol mnohými architektonickými zmenami, niektoré z nich boli nutné, iné iba dopĺňali či obohatili jeho vnútorné vybavenie. Handlovský kostol je dnes dominantou mesta a bol vystavaný súčasne s osídľovaním obce, alebo, je starší ako samotné mesto.
Veža kostola je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu. Pamiatkový výskum ukázal, že tak ako samotná stavba i farebné prevedenie boli totožné s kremnickým kostolom.
Zvonolejárstvo
Kostol prišiel o svoje pôvodné zvony v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny. Takto bol v tom čase riešený nedostatok surovín, zvony boli roztavené. Po skončení vojny sa na nové zvony vyhlásila verejná zbierka. Odlial ich zvonlejár Richard Herold z Chomutova. V súčasnosti sú v kostolnej veži tri zvony. Na hlavnom, veľkom zvone je reliéf sv. Kataríny a na strednom zvone je božie srdce Ježišovo. Oba zvony sú doplnené nemeckými nápismi. Malý zvon pochádza z 19. storočia a ulial ho cisársko-kráľovský dvorský zvonolejár Fridrich Seltenhofer. Nesie reliéf svätého kríža a sv. Jozefa doplnený latinským nápisom.
Stavebné Úpravy a Pohromy
Počas celej svojej histórie prešiel kostol celkovo siedmymi stavebnými úpravami. Prvou bola samotná výstavba ukončená v roku 1370. Druhá prebehla po roku 1500, kedy bol kostol opravovaný po zásahu bleskom. Tretí krát sa prestaval v 18. storočí, kedy celú obec vyplienili a spálili Turci. V roku 1926 sa začala rozsiahla prestavba, kedy bol kostol rozšírený z dôvodu nárastu počtu obyvateľov po spustení priemyselnej ťažby uhlia. 26. marca 1945 však kostol zasiahla letecká bomba. V čase útoku sa v kostole konala zádušná omša za zosnulých baníkov a padajúci trám usmrtil i kaplána Štefana Bičánika. Po skončení vojny boli vykonané iba nutné sanačné práce a kostol neslúžil svojmu účelu niekoľko rokov.
Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici
Neskorogotický kostol sv. Kataríny patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Miesto neho sa stal farským kostolom Kostol sv. Kataríny z roku 1491.
Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici
História a Výstavba
Kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491. Do roku 1500 sa pracovalo na jeho vnútornej výzdobe. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov.
Interiér a Vybavenie
Zo zariadenia kostola z 15. storočia sa zachoval kríž, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dielne domáceho majstra z konca 18. storočia. Pôvodný hlavný oltár pochádzal z dielne tajomstvami zahaleného Majstra M. S. Dve nádherné sochy sv. Barbory a sv.
Tabuľové obrazy z pôvodného oltára sú roztratené po svete. Jeden je v múzeu vo francúzskom Lille, druhý v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, štyri v kresťanskom múzeu v Ostrihome, jeden sa celkom stratil.
Zrúcaniny Kláštora sv. Kataríny (Katarínka)
Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia. Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice.
Zrúcaniny Kláštora sv. Kataríny (Katarínka)
História a Založenie
Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený.
Katarínka - Rekonštrukcia vzhľadu kláštora sv. Kataríny v 18. storočí.
Významné Dátumy a Udalosti
- prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke.
- 22. júl 1786 - cisár Jozef II. ruší kláštor sv.
- 10. máj 1995 - založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke.
Projekt Katarínka
S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.
Rekonštrukčné Práce
- 2004 - Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv.
- 2005 - Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža.
- 2010 - Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže.
- 2011 - Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov.
- 2012 - Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie.
- 2013 - Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou.
tags: #kostol #sv #katariny #banskobystricky #kraj