Kostol sv. Martina v Trstenej je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá siaha až do 14. storočia. Počas svojej existencie prešiel mnohými zmenami a prestavbami, ktoré ovplyvnili jeho súčasnú podobu a architektonický štýl.
Rímskokatolícky kostol sv. Martina v Trstenej- interiér v pôstnom období
História Kostola sv. Martina
Až do 14. storočia môže siahať pôvod farského Kostola sv. Martina v Trstenej. Trstená vznikla v chotári Tvrdošína v druhej polovici 14. storočia. Kostol postavili pri centre osídlenia zrejme krátko po založení Trstenej a pôvodne bol zasvätený Panne Márii (patrocínium doložené v roku 1559). Madona s dieťaťom sa objavuje aj na najstarších pečatiach Trstenej.
Počas reformácie prešli veriaci v Trstenej k protestantizmu, pričom evanjelický cirkevný zbor je tu doložený v roku 1611. V roku 1633 zasiahol Trstenú ničivý požiar, ktorý zničil aj kostol, spomínaný obraz sa však podarilo zachrániť. V roku 1641 sa uskutočnila obnova chrámu v renesančnom štýle. V tomto období podľa všetkého nanovo postavili západnú vežu na starších základoch. V tomto období bol kostol označovaný aj ako kaplnka so zmeneným patrocíniom sv. Juraja.
V priebehu prvej polovice 17. storočia bol kostol opevnený múrom s dvojpodlažnou bránou na juhozápadnej strane. Ani toto opevnenie však chrám neuchránilo pred plienením vojakmi poľského kráľa Jána III. Ďalší ničivý požiar zasiahol Trstenú v roku 1733. Okrem iných škôd spôsobil oheň aj roztopenie kostolných zvonov. Ruina chrámu prešla barokovou prestavbou v rokoch 1741 - 69. Pri nej bola väčšina pôvodných múrov zbúraná. Vybudované bolo súčasné trojlodie a okrem iného došlo aj k novému zastrešeniu veže s typickým cibuľovitým ukončením. V tej dobe už bol chrám zasvätený sv. Martinovi. Zmena patrocínia podľa všetkého súvisela s opätovným prevzatím objektu katolíkmi.
Pri tejto prestavbe bolo opevnenie okolo kostola využité aj na sakrálne účely, keď v roku 1748 bola dostavaná Kaplnka Panny Márie Karmelskej a po obvode múru vznikli výklenky - miesta na spovedanie pre pútnikov. Veľké zmeny priniesla 2. svetová vojna. Veža kostola dostala v roku 1945 zásah (raketou z ruského raketometu), čo spôsobilo rozsiahly požiar. Ten zničil barokové zastrešenie veže i strechu nad kostolom. Zvony spadli na zem a rozbili sa. V rokoch 1945 - 48 sa realizovala rozsiahla oprava objektu. V roku 1999 sa začala obnova kostola spojená s jeho rozšírením o priečnu loď.
Krypta Kostola sv. Martina
Obsah krypty pod Kostolom sv. Martina má nevyčísliteľnú historickú hodnotu a je slovenským unikátom. Starodávne pohrebisko prvýkrát otvorili v roku 2009. Bolo veľmi zničené, nakoľko v ňom začiatkom 90. rokov začalo horieť. Truhly boli nahádzané nakope, mnohé zničené, obhorené a rozpadnuté, kosti rozsypané po zemi. V spleti zničeného dreva sa však našli aj historické rarity a poklady.
Zachovalo sa viacero takmer nepoškodených detských truhiel. V jednej bola kostra dievčatka v bielych šatách, v ďalšej chlapček so zachovaným odevom a topánočkami. Zachrániť sa podarilo aj osem truhiel dospelých ľudí s kompletnými kostrami a zvyškami odevov.
Rozsiahly výskum obsahu trstenskej krypty robil historik a genealóg Denis Pongrácz, financoval ho trstenský rodák Mikuláš Trstenský. Záver výskumu je jednoznačný - zachované, bohato zdobené a ručne maľované rakvy sú historickým pokladom s veľkou dokumentačnou a etnografickou hodnotou, jedinou svojho druhu na Slovensku.
Trstenská krypta pochádza zrejme z druhej polovice 18. storočia. Podľa zachovaných fundácií v tom čase jedna maľovaná rakva stála od 8 do 12 zlatých. Pohreb dospelého človeka vyšiel šesť zlatých, dieťaťa o polovicu menej. „Dvanásť zlatých bol veľký peniaz,“ vysvetlil Denis Pongrácz. „Za toľko sa dal kúpiť kôň. Kováč dostal v 18. storočí za okutie koňa, aj s výrobou štyroch podkov a klincov, 2,5 zlatého.
Denis Pongrácz dva mesiace spisoval, čo v krypte našli. Zhnité a obhorené drevo museli spod zeme vyniesť. Okrem toho, že bolo zničené, poškodzovalo aj zatiaľ zachované rakvy a kosti. Po mesiacoch dokumentovania nasledoval dlhý výskum. Nielen maľovaných rakiev, ale aj ľudí, ktorým patria pozostatky. Odborník skúmal škapuliare, šatky, ale aj detské šaty, ktoré aj po tristo rokoch vyzerali ako kedysi.
„Zachovali sa práve preto, že ide o detské oblečenie,“ hovorí historik. „Boli v malých truhlách, ktoré ležali pod veľkými. Počas požiaru a pri následnom hasení sa k nim teda nedostalo toľko vody ako na väčšie. Namokli, no nie až tak veľmi. Výhodou bolo i to, že sa neotvorili, dnu sa teda nemenila klíma.“
Genealóg poznamenal, že keby sa do krypty v deväťdesiatych rokoch nevlámali vandali, zachovaných rakiev s celými kostrami aj s oblečením by bolo viac. „Pozostatky nedegradoval vek, ale zásah zvonku. Otvorením, zapálením a následným hasením sa dnu zmenila klíma, vlhkosť, rozmnožili sa baktérie.“
Rakvy boli uložené v štyroch radoch jedna na druhej. Tým, že príliš navlhli, sa tie najspodnejšie začali rozpadať, ostatky sa miešali. Pri akomkoľvek zásahu hrozilo, že sa rozpadne aj to, čo ešte ako-tak držalo pokope. Výskum nebol jednoduchý, keďže historik chcel zachovať čo najviac. Kompletných truhiel aj s telami sa podarilo zachrániť dvadsaťtri, pätnásť z nich je detských, najmenšia bola do krypty uložená v roku 1820, ostatné v 80. až 90. rokoch 18. storočia. Na všetkých sú viditeľné krásne kresby, podľa odborníkov sa dá určiť, či ich maľovali skúsení maliari alebo laici.
Truhly s najvzácnejšími maľbami sú zatiaľ uložené vo farskom múzeu. Čakajú na reštaurovanie. Mesto práve dokončuje projekt, v rámci ktorého chce dať aspoň niektoré z nich do poriadku. A postupne budú odborníci upravovať aj ďalšie. Najskôr najstaršie, neskôr aj mladšie. Niektoré poputujú do krypty, iné do pripravovaného mestského múzea. Všetko však bude závisieť od peňazí.
Dorobiť treba aj interiér pohrebiska. Hoci je prístupné pre verejnosť, ešte si vyžaduje úpravy. Po pravej strane dnes leží niekoľko väčších i menších krabíc so stovkami, možno aj tisíckami kostí. Ako hovorí historik, ani jedna kryptu neopustila. A tam aj zostanú, veď ľudia si za to zaplatili. Nebudú však naveky v škatuliach.
„Sem pôjde kovová sieť, umiestnime tu všetky kosti tak, aby dostali pietu, ale zároveň aby sa ich návštevníci nedotýkali,“ povedal Denis Pongrácz. „Máme tu aj iné artefakty, kusy odevov, čižmy. Keď budú peniaze, dokážem zreštaurovať minimálne dvadsať párov krásnych topánok.“
Vonkajší vchod, ktorý je vynovený, vznikol zrejme nariadením cisára Jozefa II. z roku 1783. Prikázal, aby každá krypta mala povinne dva vchody. Pôvodný vnútri kostola pred oltárom bol počas rekonštrukcie v 90. rokoch minulého storočia zasypaný. Dnes je v ňom vytvorená kostnica. Urobil ju historik, podľa vzoru kostníc z 15. storočia a má aj vtedajšiu symboliku. „Tvorí ju 33 lebiek znázorňujúcich Kristove roky. Celkom dole je Abrahamova, starecká, navrchu zase Anjel smrti, detská. Upozorňuje, že ten, kto sa smeje smrti, kto si myslí, že príde, keď on bude chcieť, sa trpko preráta. Smrť chodí kedykoľvek a neraz berie aj deti.“
Podľa matrík malo byť pod trstenským kostolom 82 ľudí. Denis Pongrácz našiel 120 lebiek. Mohlo ich byť dokonca viac. Ľudia hovoria, že vandali odtiaľ v minulosti nejaké vyniesli. V detských rakvách je množstvo suchých kvetov. Rodičia ich tam vkladali na znak toho, že ich milované ratolesti idú do rajskej záhrady. Zadné časti lebiek sa zachovali, ak malo nebohé dieťa na hlave čepiec. Tri deti našli historici pochované v spoločných truhlách s ich matkami. V rakvách bolo množstvo šatiek, ktorými evanjelici zväzovali nebožtíkom ruky.
Niektorých nebožtíkov sa dalo presne identifikovať vďaka nápisom na rakvách. Ak chýbal nejaký údaj, genealóg ho dohľadal v matrikách. V kope obhorených rakiev totiž nevidel len haldu zničeného dreva s kostrovými pozostatkami.
„Sú to naši príbuzní, ľudia, ktorí niečo vykonali. Nie sú to len kosti. A treba si uvedomiť pravdivosť nápisu, ktorý tu čoskoro pribudne - akí ste vy, boli sme aj my a akí sme my, budete aj vy. Je to odkaz z minulosti do budúcnosti. Je to súčasť našej kultúry, dnes sa o smrti takmer nehovorí. Ale kedysi to bola každodenná súčasť života, ľudia vedeli, kto zomrel, pol mesta išlo na pohreb. Dnes to neexistuje, keď nám zomrie blízky, je to veľmi zlé. Kedysi to však brali inak - Pán Boh dal, Pán Boh vzal.“
Vzácna zbierka funerálneho materiálu a ľudských ostatkov z 18. a 19. storočia je pre návštevníkov prístupná od stredy minulého týždňa. Kľúče od nej majú v miestnom turistickom informačnom centre. Záujemcom ju otvorí historik mesta Marek Ďurčo.
Tabuľka: Významné míľniky v histórii Kostola sv. Martina
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 14. storočie | Pôvod farského Kostola sv. Martina v Trstenej |
| 1559 | Patrocínium kostola Panne Márii |
| 1611 | Evanjelický cirkevný zbor v Trstenej |
| 1633 | Ničivý požiar zničil kostol |
| 1641 | Obnova chrámu v renesančnom štýle |
| 1733 | Ďalší ničivý požiar |
| 1741-69 | Baroková prestavba kostola |
| 1748 | Dostavaná Kaplnka Panny Márie Karmelskej |
| 1945-48 | Rozsiahla oprava kostola po zásahu počas 2. svetovej vojny |
| 1999 | Obnova kostola spojená s jeho rozšírením o priečnu loď |
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Trstená zreštaurovala Kryptu Farského kostola sv. Martina v rámci projektu „Na bicykli za kultúrnym a prírodným dedičstvom pohraničného regiónu“, č. Časť národnej kultúrnej pamiatky - rímskokatolíckeho kostola sv. Martina „Sprístupnenie krypty kostola sv. Martina, Trstená“ bola zreštaurovaná a čoskoro bude aj sprístupnená širokej verejnosti, ktorá bude mať možnosť pozrieť si toto unikátne kultúrne dedičstvo. Krypta si zachovala ručne maľované rakvy, ktoré na území Slovenska nemajú obdobu a mnohí ju označujú aj ako „historický poklad“.