Mesto Vrbové je malebné mestečko, ktorého krása sa upína najmä na esteticky výrazné pamiatky a stavby. Medzi ne patrí aj novopostavený Kostol svätého Gorazda. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektonické prvky.
Na Slovensku postavili po Nežnej revolúcii 450 nových rímskokatolíckych kostolov. Väčšinou neboli až tak esteticky zvládnuté, skôr sa pozeralo na to, aby ich výstavba nebola drahá.
Je druhým najväčším chrámom zasväteným svätému Gorazdovi, Metodovmu učeníkovi. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka.
Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II pri svojej prvej návšteve Slovenska.
Moderný rímskokatolícky Kostol svätého Gorazda bol postavený v rokoch 1990-1999. Architektom kostola bol Milan Hodoň.
Po zmene politického režimu v roku 1989 sa v Kováčovej obnovila medzi katolíkmi snaha o postavenie kostola. Už začiatkom roku 1990 bol na vypracovanie projektu vypísaný konkurz, na základe ktorého diecézna liturgická komisia poverila vypracovaním dokumentácie Ing. arch.
Kostol v Kováčovej bol postavený v rokoch 1992 - 1995. Stavebné práce začali v októbri 1992 a v jeseni 1994 slúžila už spoločenská miestnosť ako kaplnka, v ktorej sa odbavovali nedeľné sv. omše.
Konsekráciu kostola vykonal 4.6.1994 bynskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž a zasvätil ho sv. Gorazdovi. Kováčová administratívne patrila do farnosti Sliač.
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy.
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom.
Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod.
Moderný rímskokatolícky farský kostol Svätého Gorazda bol postavený v rokoch 1998-2001. Základný kameň kostola požehnal pápež Ján Pavol II. 22.4.1990 v Bratislave - Vajnoroch pri svojich bohoslužbách.
Kostol sa začal zemnými prácami realizovať 9.10.1998, v roku 1999 bola dokončená hrubá stavba a v roku 2000 bola urobená strecha, inštalácie a omietky. Dokončený a posvätený bol v roku 2001.
29.7.2001 ho posvätil otec kardinál Ján Chryzostom Korec. Vnútorné zariadenie a sochu svätého Gorazda vyhotovil sochár Dominik Monček.
Tri zvony: Svätý Gorazd, Svätý Ladislav a Panna Mária odlial Jozef Tkadlec v Halenkove na Morave. Od 1.7.2011 sa stal farským kostolom pre novovzniknutú farnosť.
Výstavba sa uskutočnila v rokoch 1992-1997. Kostol svätého Gorazda je situovaný na voľnom priestranstve asi 50 metrov od Jantauschovej ulice.
V interiéri na čelnej stene sa nachádza bronzový reliéf patróna chrámu sv. Gorazda. Výzdobu svätyne dopĺňajú sochy sv. Cyrila a Metoda v nadživotnej veľkosti. Vľavo od svätyne sa nachádza plastika sv. Panny Márie.
Na chóre na poschodí je umiestnený organ, ktorý bol zakúpený v roku 1947 pre nový kostol, ale nainštalovaný v roku 1997 po dokončení stavby. Spolu má 28 registrov, 1782 píšťal. Zaobstarávacia cena v roku 1947 činila 330 tisíc korún.
Dovtedy sa bohoslužby konali v kaplnke so zvonicou alebo na iných miestach. Koncom 60.rokov 20.storočia sa vo veriacich čoraz častejšie prejavovala túžba postaviť si vlastný kostol. Podporu našli veriaci vo vedení obce aj u vtedajšieho správcu fary v Pruskom.
Vybral sa pozemok a vybraní aktivisti začali po domoch organizovať prvé zbierky. Našli sa však aj takí občania, ktorí boli proti výstavbe kostola a všemožne sa im snažili zabrániť. Bohužiaľ, nakoniec sa im to aj podarilo. Na pozemku, kde mal stáť kostol, bol neskôr postavený Dom nádeje.
Rok 1989 a sním súvisiace spoločenské zmeny priniesli so sebou aj novú nádej na výstavbu kostola. Základný kameň bol posvätený v Bratislave v roku 1990 pápežom Jánom Pavlom II. a následne o pár mesiacov navštívil Mikušovce Mons. Ján Chryzostom Korec, aby posvätil stavenisko nového kostola. V roku 1999 bol chrám slávnostne vysvätený a zasvätený svätému Gorazdovi, učeníkovi svätého Cyrila a Metoda.
V Kostoľanoch pod Tribečom pri kostolíku sv. Juraja, ktorý je pravdepodobne súčasníkom doby sv. Gorazda, si veriaci 1. 8. 2015 uctili tohto svätca malou slávnosťou v pokojnom a peknom prostredí prírodného amfiteátra.
Práve kostolu sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom sa venuje prvá knižná monografia občianky Jelenca doc. Ing. Vierky Peťkovej PhD pod názvom „Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom“.
Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom patrí k málo známym klenotom Slovenska. Táto predrománska sakrálna stavba ležiaca na južných svahoch pohoria Tribeč patrí do zlatomoraveckého dekanátu v Nitrianskom biskupstve.
Kostol stojí už tisícročie, ale do pozornosti sa dostáva v posledných rokoch. Nástenné maľby kostola sú také unikátne, že v nadalpskej časti Európy nenájdeme podobné zobrazenie.
V predvečer prvej adventnej nedele 2. decembra 2023 v Kultúrnom dome v Kostoľanoch pod Tribečom sa stretla tisícročná história so súčasnosťou. Konalo sa slávnostné uvedenie novej knihy doc. Ing. Vierky Peťkovej PhD pod názvom „Tichý svedok dejín - Kostol sv. Juraja“.
Kniha je na počesť všetkých žijúcich i už nežijúcich, ktorí kostolík od čias Veľkej Moravy zachovali pre našu generáciu i pre generácie po nás.
Sobotňajšia slávnosť bola otvorená fanfárou fujary, ktorú zahral pán RNDr. Štefan Suchý.
Kostol sv. Gorazda mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme.
Rímskokatolícky kostol na Terase mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme, dokonca priamo v jednej z košických mestských častí Košíc, v Krásnej nad Hornádom. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Niektorí z nich boli pôvodom Slovania.
Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou. Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou. Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu.
Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov. Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste. Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia!
Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ. Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov.
Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.
− Postava muža s otvorenou knihou v rukách, znázorňuje sv. Gorazda ako arcibiskupa (na krku má pálium, znak arcibiskupskej hodnosti), pravdepodobne nástupcu sv. Metoda. Otvorená kniha symbolizuje jeho spoluúčasť na prekladaní Sv.
− Kostolík v pozadí je kópiou dražovského kostolíka, jedného z najstarších na Slovensku, ktorý pochádza z 10. storočia (možno až z 9. storočie) a je pokračovaním veľkomoravskej architektúry.
− Lipová vetva je symbolom slovanstva. 19.6 .1998 bola slávnostná posviacka zvonov (dostali mená podľa archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela). Dva väčšie zvony vyrobil zvonolejár majster Michal Trvalec , reliefy na ne navrhla akademická maliarka Zuzana Komendová. Sú to prvé slová, ktoré Konštantín preložil zo Sv.
TRÁVNICA - Kaštieľ Barlanghiho
Ďalšie zaujímavosti mesta Vrbové
Najcharakteristickejšou črtou mesta Vrbové je šikmá veža. Nachádza sa v blízkosti kostola svätého Martina v nadmorskej výške 187,68 m n. m. Ide o štvorbokú budovu postavenú s klasicistickom slohu, ktorá má pôdorys s rozmermi 6,5 x 6,5 m. Základný kameň veže-zvonice postavili 7. mája 1832.
Projektu sa ujal murársky majster Jozef Verner z Čachtíc a dielo dokončil v roku 1835. Náklady na výstavbu hradila cirkev, ktorej objekt patrí. 28. októbra 1930 sa veža po dlhotrvajúcich dažďoch náhle naklonila. Neskôr sa uvádzalo, že odklon činil 70-75 cm.
Zistilo sa, že veža je odklonená od zvislej osi o 98 cm smerom na juhozápad, čo v podstate potvrdilo aj nasledujúce meranie v roku 2000, ktoré vykázalo 99-centimetrovú odchýlku (resp. 85 cm bez kríža). Hendikep veže sa premenil na istú prednosť - stala sa z nej turistická atrakcia, pre ktorú býva Vrbové nazývané i slovenská Pisa.
Pre porovnanie uvádzame, že päťdesiatpäťmetrová šikmá veža v Pise, postavená v r.
Z historických záznamov je doložená informácia o početnej židovskej komunite, ktorá sa v meste vyskytovala od 17. storočia. V roku 1683 sem z Moravy prišlo vyše 200 židov. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec.
V tom čase mali už židia vo Vrbovom synagógu. Terajšia synagóga je situovaná v centre mesta v hornej časti ulice M. A. Beňovského. Reprezentuje orientálnymi prvkami obohatenú architektúru kultových stavieb židovských náboženských obcí poslednej štvrtiny 19. storočia. Bola postavená v rokoch 1882-1883 v maurskom slohu. V tom čase tvorili židia 1/3 obyvateľstva. Od roku 1942 neslúži na náboženské účely. Bol tam umiestnený sklad obilia, neskôr textilných výrobkov n.
Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je kostol sv. Martina situovaný v centrálnej časti mesta za vežou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál sakrálny objekt najneskôr v 12. storočí. Pravdepodobne na sklonku 14. storočia bol vo Vrbovom postavený nový kamenný jednoloďový gotický kostol. Staré schématizmy uvádzajú rok 1397 ako rok vzniku stavby. V roku 1452 ho poškodil požiar a pravdepodobne utrpel aj pri turko-tatárskom vpáde v roku 1599.
V 15. storočí došlo k rozšíreniu stavby. V súčasnosti je teda kostol trojloďová stavba s presbytériom orientovaným na východ. Jeho strop tvorí lunetová valená klenba štukovou ornamentálnou výzdobou. Na rozhraní presbytéria a hlavnej lode je umiestnená baroková kazateľnica z konca 17. storočia s plastikami evanjelistov.
Na klenbe hlavnej lode je staršia nástenná maľba svätej trojice- otca syna i ducha svätého.
Od sklonku 19. stor. sa šľachtická kúria situovaná v radovej uličnej zástavbe na rozhraní Námestia slobody a Beňovského ulice začala označovať ako rodný dom Mórica Beňovského. Z tohoto dôvodu v roku 1908 na jej priečelie osadili pamätnú tabuľu. Od roku 1873 bola sídlom Prvej slovenskej banky neskôr učňovskej školy . Po druhej svetovej vojne prešla do majetku obce resp. Mesta Vrbové. Do roku 1995 tu boli umiestnené mestské nájomné byty. V rokoch 1995-1998 prešla budova rekonštrukciou.
Budovu mesto odovzdalo do užívania na kultúrne účely - mestská knižnica, historická expozícia. Priestranná povala bola upravená na podkrovnú spoločenskú sálu.
Evanjelický kostol stojí na okraji mestečka v blízkosti cesty v smere na Prašník. Na jeho mieste stál najskôr kostol vybudovaný v roku 1784. K nemu pristavili vežu v roku 1835. Nakoľko bol tamojší terén barinatý, veža sa začala nakláňať. Bolo potrebné vybudovať novú vežu.
Vrbovský rodák Dr. Pavol Jantausch sa rozhodol vybudovať vo Vrbovom kláštor pre sestry premonštrátky. Kláštornú kaplnku požehnal v roku 1932 a susediacu školu v r. 1939. Areál kláštora na Jantauschovej ulici tvoria dve budovy - kláštor a pôvodne ľudová škola. V strede kaplnky bola umiestnená socha Madony, keďže kaplnka je zasvätená Panne Márii. Steny apsidy po ľavej i pravej strane zdobila dvojica stojacich anjelov s dymiacou kadidelnicou obrátených smerom k oltáru.