Kríž je samým srdcom kresťanstva, stredobodom viery, fundamentom našej nádeje a inšpiráciou pre našu lásku.
V srdci sa vyberme na Golgotu, vrch pominuteľnosti a smrti - smrti, ktorá vedie do života. Poďme sa spoločne zamyslieť nad významom kríža, jeho umiestnením na Golgote a v kontexte kresťanskej viery.
Interiér Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Golgota - Vrch Lebka
Golgota (lat. Calvaria) je hebrejský názov vrchu, či pahorku, na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. V preklade znamená Lebka. Názov vrchu súvisel s tým, že pahorok mal tvar lebky.
Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné.
Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias. Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady.
Ján 20, 15: „I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Z toho sa usudzuje, že Golgota sa nachádzala v blízkosti mestských hradieb. Vykopávky preukázali, že medzi západnými hradbami Jeruzalema a pahorkom Golgota ležala iba úzka kotlina. Ježišova krížová cesta od budovy vladára k mestským hradbám nebola veľmi široká a - zdá sa - že na Golgotu sa šlo najkratšou cestou.
V 3. storočí spomína miesto ukrižovania cirkevný otec Origenes. Odvolávajúc sa na staršiu židovskú tradíciu tvrdí, že Spasiteľov kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama. V Novej zmluve čítame, že pri smrti Pána Ježiša - nového Adama (1. Korintským 15, 45) „sa zem triasla a skaly sa pukali“ (Matúš 27, 51).
Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.
Podľa už spomenutej tradície bol Ježišov kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama. Turisti a pútnici v Jeruzaleme v Bazilike Božieho hrobu si môžu všimnúť pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Táto skalná puklina sa ťahá z hornej časti Golgoty od päty Spasiteľovho kríža, až do jej spodnej časti, do kaplnky prvého človeka - Adama.
Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem, do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva. (Nejdeme hodnotiť historickú pravdivosť tejto výpovede; zaujímavá je skôr ako pomoc pri porozumení súvislostí SZ a NZ).
Evanjeliá neopisujú detailne hrôzy ukrižovania. O Golgote stroho konštatujú: „Tam Ho ukrižovali“ (Ján 19, 18). Vskutku, Novej zmluve nejde o popis utrpenia, ale predovšetkým o posolstvo.
Kríž považujeme pevný základ všetkých článkov našej viery. Kríž Golgoty je kľúč, lebo hovorí o takej smrti, ktorá vedie do života. Ján 11, 25 - 26n: (Ježiš riekol): „Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Keď premýšľame o Golgote nejde iba o informácie zo zemepisu, dejín či archeológie, ale predovšetkým o posolstvo Kristovho kríža.
Pohľad na Golgotu v Jeruzaleme.
Bazilika Božieho hrobu a jej história
Prenesme sa teraz v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych.
V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža.
Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok. Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto.
Symbolika Kristovho kríža
Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať.
V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.
Kríž je kľúč, ktorým sa otvára prístup smerom nahor, k Bohu; k pochopeniu, kto Boh je. Nie je ďaleko, zostupuje dolu, do našej biedy, dolu, do ľudskej zloby, preráža si cestu k nám cez utrpenie, plače s nami.
Ylva Eggehornová napísala báseň Žiadny iný boh nemá rany. „Iba Boh, v ktorého veríme, bol zranený; Jeho tvár svedčí o tvojej bolesti, ktorú On každý deň berie do seba. On, ktorý je Svetlo, vchádza do našej tmy“.
Kríž je kľúčom, ktorým sa otvára smerom dovnútra dom nášho vlastného života. V ňom je tak veľa toho, čo je zamknuté. Potácame sa dokola vo svojich problémoch. Uzatvárame sa do trpkostí a sklamaní, do závisti a sebaľutovania. Pri kríži - u Ježiša nájdeme všetko, čoho sa bojíme a nad čím vzdycháme.
Možno sa cítime opustení - presne tak ako Ježiš. Bojíme sa urážok, znevažujúcich slov, pohŕdavých posmeškov - aj toto musel Ježiš podstúpiť. Bojíme sa, že bude spochybnené naše úsilie - Ježiš bol tiež spochybňovaný. Bojíme sa bolestí, smrti - je však uzdravujúce, že môžeme byť pod krížom a hovoriť s Ježišom o všetkom, čo nás tak veľmi ťaží. On berie našu vinu a dáva nám svoj pokoj.
Kríž je kľúč, ktorým sa otvára cesta aj smerom von, k druhým. Na kríži vystiera Ježiš k nám svoje ruky. Nikdy nezatvorené náručie Jeho lásky nás večne k Nemu tiahne. Pri kríži stretávame jedni druhých a smieme žasnúť nad tým, ako sme milovaní. Bolo by nevýslovnou škodou, keby sme Mu neotvorili, keby sme stratili kľúč. Golgota je síce vrchom smrti, no smrti ktorá vedie do života.
Kríž: Kedy a prečo sa stal ústredným symbolom Cirkvi - Robin Jensen
tags: #krestansky #kriz #kolko #centimetrou #od #vrchu