Kresťanský pohľad na pozitívne myslenie

Všetci sme hriešnici a hriech prebýva v nás a ovplyvňuje nás, dušu i telo, vo všetkých našich schopnostiach. Nikto teda nie je dokonalý a žiadne telo nie je dokonalé: Nikto nemá dokonalé fyzické telo. Väčšina z nás až príliš dobre a bolestivo vie, ako ďaleko majú naše telá od dokonalosti. A o to viac to platí pre naše nestále, menej viditeľné srdcia. Všetci máme slabosti a rôzne nedostatky, niektoré väčšie, mnohé veľmi malé.

Boh nás stvoril ako ľudí mimoriadne flexibilných. Sme stvorenia, ktoré myslia a cítia, ale sa aj hýbu a konajú. Boh nás stvoril pre rytmy života: nie vždy byť v pohybe, nie vždy byť v pokoji. Oslavujeme Boha tým, že o ňom premýšľame, tešíme sa z neho a reprezentujeme ho vo svete. Meditujeme a pohybujeme sa. Typický ľudský život zahŕňa oboje.

Ako starnem, toto bolo moje najväčšie poznanie - nielen z vlastnej skúsenosti, ale aj z odbornej literatúry, ktorú som čítal. Všetci vieme, že pohyb nám zlepšuje náladu, no väčšina z nás netuší prečo. Predpokladáme, že je to preto, že odbúrava stres, uvoľňuje svalové napätie alebo zvyšuje hladinu endorfínov - a tým to pre nás končí. No skutočným dôvodom, prečo sa cítime dobre, keď rozprúdime krv, je ten, že pohyb uvádza mozog do optimálnej funkcie. Podľa mňa je tento účinok fyzickej aktivity oveľa významnejší - a fascinujúcejší - než to, čo robí s telom. Budovanie svalov a zlepšovanie kondície srdca a pľúc sú v podstate len vedľajšie účinky. Svojim pacientom často hovorím, že zmyslom pohybu je budovať a formovať mozog. (Spark (Iskra), str. Cvičenie zvyšuje bdelosť, jasnosť myslenia a bohatstvo i hĺbku cítenia.

V Matúšovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli“ Mt 5:16- videli čo? Vaše vyrysované brucho? Vaše telo pripravené na pláž? Našou úlohou je urobiť z fyzickej námahy prostriedok, okrem iného, k duchovnému zdraviu a radosti.

Keď premýšľame o kondícii, správna otázka znie: „Fit - ale načo?“ Pavol nám dvakrát dáva užitočnú frázu: „hotoví do každého dobrého diela“ (2Tim 2:21; Tit 3:1). Ste pripravení - telom aj dušou - konať dobro, keď sa objaví potreba? Zdravý kresťanský život nie je pasívnou existenciou; je dobré mať to na pamäti v dobe, ktorá nás neustále podmieňuje k väčšiemu a väčšiemu pohodliu a pasivite. Ako poznamenáva J. C. Ryle, kresťanský život vyžaduje rytmus činnosti a odpočinku.

Boh chce, aby sme posvätili náš telesný život tým, že budeme počúvať, čo Boh hovorí vo svojom Slove, a odpovedať mu v modlitbe. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré, a nič nie je na zavrhnutie, čo ľudia prijímajú s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou. Svätosť telesného života začína počúvaním Božieho slova o našom tele a jeho pohybe, a pokračuje modlitbou ako odpoveďou naň.

Spomínajú sa dva druhy modlitby:

1. Modliť sa pred jedlom je dobrý zvyk.
2. Či už vediete úplne sedavý spôsob života, alebo ste svetovo uznávaný športovec, možno je modlitba vaším ďalším krokom. Začali by ste modlitbou za svoje telo a cvičenie?

Filozofia a kresťanstvo

Apoštol Pavol v svojom liste kresťanom do Kolos vyslovuje dôrazné varovanie pred filozofiou. Filozofia a filozofovanie sú však neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry. Filozofia (v gréčtine „milovanie múdrosti“) je nielen vedou, ale tiež jedným z prirodzených prejavov ľudskej duše, prahnúcej po odhalení zmyslu života a podstaty sveta okolo nás. Takmer každý človek si kladie filozoficky ladené otázky, teda filozofuje. Je to hriechom, alebo nie je?

Už sme sa zmienili o tom, že predmetom filozofovania je hľadanie odpovedí na rôzne otázky. Tu je napríklad niekoľko klasických otázok, ktorými sa filozofia zaoberá:

• Prečo existuje bytie?
• Čo je to poznanie?
• Čo je pravda?
• Existuje sebaurčenie človeka na základe slobody?
• Čo je človek?
• Čo je život?
• V čom spočíva zmysel ľudskej existencie?
• Čo je to mravné dobro?
• Má história zmysel?

Filozofia, s ktorou prišiel do kontaktu apoštol Pavol, bola filozofiou starovekého Grécka. Tá je dodnes považovaná za jeden z pilierov našej európskej civilizácie. V gréckej kultúre a v gréckom jazykovom prostredí sa objavili prví „milovníci múdrosti“ - filozofi. Títo ľudia sa snažili opísať svet a jeho podstatu.

Medzi hviezdy rodiacej sa gréckej filozofie patrí nepochybne Sokrates. Jeho výrok: „Viem, že nič neviem,“ ho preslávil a hovorí o tom, ako veľmi si tento filozof cenil poznanie, ktoré považoval za cnosť. V Sokratových šľapajách kráčal Platón, ktorý tiež postavil svoju filozofiu na teóriách starších predsokratovských filozofov. Platónova filozofia tvorí komplexný systém nazerania na svet. Realita je podľa neho dualistická. Popri hmotných veciach existujú nehmotné idey, ktorých sú všetky hmotné veci obrazom. Toto svoje nazeranie na svet ilustroval slávnou Alegóriou o jaskyni. Ďalším slávnym velikánom gréckej filozofie je Aristoteles, vychovávateľ Alexandra Veľkého, neskoršieho dobyvateľa celého sveta. Sám bol Platónovým žiakom, no so svojím učiteľom sa v niektorých tézach rozchádzal. Podľa Aristotela idey neexistujú samostatne, iba vo veciach. Tvrdil, že svet je večný a pohyb všetkých vecí nemá koniec.

Z textov Novej zmluvy vieme, že Pavol sa počas svojej služby stretol s týmito dvoma filozofickými školami: s epikurejcami a so stoikmi. V 17. kapitole Skutkov apoštolov čítame: „Pustili sa s ním do debaty aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi. Jedni hovorili: Čo to chce povedať tento táraj? Iní zase: Tak sa zdá, že hlása cudzie božstvá. A to preto, že zvestoval Ježiša a vzkriesenie. Chytili ho teda, odviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Lebo niečo neslýchané počúvajú naše uši; chceme teda zvedieť, čo to má byť. Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.“

Všeobecne povedané sú ciele kresťanstva a filozofie podobné. V oboch ide o spoznanie pravdy, podstaty života, odpovedí na základné otázky. Tak kresťanstvo, ako aj filozofia majú v sebe zakotvené etické a morálne princípy, ktoré formulujú a snažia sa podľa nich vychovávať ľudí. Podstatný rozdiel medzi biblickým kresťanstvom a filozofiou však spočíva v spôsobe, ako sa človek dostane k poznaniu pravdy a k porozumeniu Bohu. Filozofia používa ľudskú skúsenosť spracovanú rozumom. Filozofické tézy majú teda svoj pôvod v intelekte človeka, ktorý uvažuje (filozofuje) o svete okolo seba a snaží sa opísať tento svet a jeho fungovanie.

Podľa Biblie však pravdu nie je možné spoznať iba prirodzenými prostriedkami. Apoštol Pavol to vystihuje výrazom „sčiastky poznávame“. (1Kor 13,9) Ľudská schopnosť poznávať je teda obmedzená, ba čo viac, je subjektívna a omylná. Pavol je ukážkovým príkladom toho, ako zjavenie prichádzajúce od Boha môže človeka doslova premeniť. Vo svojej dobe bol považovaný za učenca. Dostal to najlepšie rabínske vzdelanie „pri nohách Gamalielových“. (Sk 22,3) Celé jeho poznanie ho spolu so svetonázorom, ktorý si osvojil, viedlo k horlivému prenasledovaniu nebezpečnej sekty, za ktorú považoval cirkev Ježiša Krista.

Vo svete dát, tabuliek a štatistík veríme Bohu, ktorý sa nedá zachytiť nijakými slovami ani číslami. „Kľúčové je uvedomovať si vlastnú kresťanskú identitu a stáť na pôde evanjelia. Ak moje základy stoja na skale, búrka ma nemôže ohroziť,“ hovorí provinciál verbistov Marek Vaňuš. Nebezpečenstvá, ktoré na nás vo svete číhajú, sú veľmi reálne. Čo bráni kresťanovi myslieť kriticky? Hrozbou môže byť aj nerozlišovanie vlastných hodnôt a spôsob ich vyjadrenia. Alebo aj vnútorná potreba „brániť“ to, „čo tu vždy bolo“.

Rovnako ako je kresťan ohrozený vlastnými „nešťastnými omylmi“, je ohrozený aj tými, ktoré prichádzajú zvonka. Spomedzi mnohých prekrútených informácií a pomýlených rečí nachádzajú aj popularitu aj také, ktoré sa nebezpečne hrajú na kresťanské. „Tvária sa ako obrancovia kresťanstva, ale ich nástrojom je bojovné odsudzovanie všetkého, čo sa nezhoduje s nejakým konkrétnym vyhraneným postojom.“ A tiež je to celá plejáda konšpiračných teórií, ktoré sa v súčasnosti bleskovo šíria sociálnymi sieťami a internetovými portálmi.

Ako by teda mal kresťan bojovať proti automatickým súhlasom, bezduchému pritakávaniu a rozpoznať hranicu medzi Božou pravdou a ľudskou interpretáciou? „Každý kresťan má možnosť skúmať a hľadať motív toho-ktorého rozhodnutia Cirkvi, aby bol pripravený zdôvodniť nádej, ktorú má prinášať (porov. 1 Pt 3, 15).“ Skúmanie a hľadanie motívov si však veriaci môžu často mýliť so spochybňovaním.

Ak chceme lepšie pochopiť seba, potrebujeme spoznať to, kto sme ako národ, a preto nám nezaškodí pozrieť sa viac na svoju minulosť. Prichádza mi na um myšlienka, ktorá viackrát odznela vo vydarenej televíznej šou Zem spieva: „Ak chceme rásť, musíme poznať svoje korene“.

Na záver prikladám výzvu pápeža Františka.: „Potreba evanjelizovať kultúry z dôvodu inkulturácie evanjelia je nevyhnutná. V krajinách s katolíckou tradíciou ide o sprevádzanie, starostlivosť a posilňovanie bohatstva, ktoré už existuje, a v krajinách s inými náboženskými tradíciami alebo v hlboko sekularizovaných krajinách ide o podporovanie nových procesov evanjelizácie kultúry, aj keď si to vyžaduje veľmi dlhodobé projekty. Nemôžeme ignorovať, že je tu vždy výzva na ďalší rast. Každá kultúra a každá spoločenská skupina potrebuje očistenie a dozrievanie. V prípade ľudových kultúr katolíckych národov je možné rozpoznať viaceré slabosti, ktoré ešte treba vyliečiť evanjeliom: nadvláda mužov, alkoholizmus, domáce násilie, malá účasť na Eucharistii, fatalizmus alebo povery, ktoré prerastajú do čarodejníctva, atď. Evangelii gaudium.

Štúdia je zatiaľ len predbežnou správou o tejto problematike. Predkladané texty sú adresované predovšetkým tým, ktorí pôsobia v pastorácii, aby vedeli vysvetliť, ako sa hnutie new age líši od kresťanskej viery. Štúdia nabáda čitateľov, aby si všimli spôsob, akým sa religiozita new age zameriava na duchovný hlad dnešných ľudí. Publikácia upozorňuje na potrebu poznať a pochopiť new age ako kultúrny prúd a zároveň zdôrazňuje, že katolíci musia dobre poznať pravú katolícku náuku a spiritualitu, aby boli schopní správne posudzovať témy, ktoré tento prúd prináša.

Tento dokument nemá totiž za cieľ poskytnúť súbor úplných odpovedí na mnohé otázky, ktoré vychádzajú z new age alebo z iného zo súčasných znakov nepretržitého ľudského hľadania šťastia, zmyslu a spásy. Má byť skôr pozvaním porozumieť tento kulturálny prúd new age a angažovať sa v skutočnom dialógu s tými, ktorí sú ovplyvnení jeho myšlienkami.

Názov hnutia new age (nový vek) sa odvádza od blížiaceho sa astrologického veku Vodnára. New age je iba jedným z mnohých pokusov na vysvetlenie významu tohto dejinného okamihu, ktoré bombardujú súčasnú kultúru (najmä západnú), pričom je ťažké jasne rozlíšiť, čo z neho sa s kresťanským posolstvom zhoduje a čo nie. Práve preto sa zdá, že nastal pravý okamih ponúknuť hodnotenie z kresťanského pohľadu tak myslenia, ako aj praxe hnutia new age vo všeobecnosti.

New age priťahuje ľudí, ktorí sú nasiaknutí hodnotami modernej kultúry. Sloboda, autenticita, samostatnosť a ďalšie im podobné hodnoty sú považované za sväté. New age je príťažlivé pre tých, ktorí majú problém prijať patriarchálnu spoločnosť. „Nevyžaduje viac viery, ako ísť do kina“.3 a predsa by chcelo uspokojiť duchovné túžby ľudí.

V posledných rokoch vznikla vďaka technologickej revolúcii v oblasti komunikačných prostriedkov úplne nová situácia. Ľahkosť a rýchlosť, akými dnes môžu ľudia komunikovať, je jedným z dôvodov, prečo sa new age tak rýchlo dostalo do pozornosti ľudí každého veku a pôvodu, pomýliac aj mnohých Kristových nasledovníkov, ktorí presne nepochopili, o čo tu ide. Najmä internet nadobudol nesmierny vplyv, predovšetkým na mladých ľudí, ktorí v ňom našli blízky a príťažlivý prostriedok na získavanie informácií. Zároveň však internet predstavuje nosič neustále sa meniacich, často pochybných informácií o rozličných stránkach náboženstiev. Nie všetko, čo je tam označené za kresťanské alebo katolícke, verne vyjadruje učenie Katolíckej cirkvi a súčasne tam možno pozorovať rozširovanie rôznych prameňov new age, od tých serióznych až po celkom smiešne.

Keď skúmame viaceré tradície new age, hneď je nám jasné, že new age vlastne prináša len máločo nové. Zdá sa, že jeho názov sa rozšíril vďaka rozenkruciánstvu a slobodomurárstvu v časoch francúzskej a americkej revolúcie, ale obsahom je jednou zo súčasných foriem západného ezoterizmu. Ten sa inšpiruje gnostickými skupinami, ktoré vznikli v začiatkoch kresťanstva a najväčší rozmach dosiahli v období reformácie. Rozvíjal sa paralelne s vedeckým svetonázorom a dočkal sa rozumového zdôvodnenia v osemnástom a devätnástom storočí.

Problematické sú len alternatívne odpovede na existenciálne otázky, ktoré new age ponúka. Ak nechce byť Cirkev obvinená z toho, že je hluchá voči túžbam ľudí, musia jej členovia urobiť dve veci: pevnejšie sa primknúť k základom svojej viery a počuť často tiché volanie vychádzajúce zo sŕdc ľudí, ktoré ich vedie inam, ak nenájdu vypočutie v Cirkvi.

2. Kresťania v mnohých západných krajinách - a čoraz častejšie aj v iných oblastiach sveta - prichádzajú do kontaktu s rozličnými stránkami javu známeho ako new age. Mnohí z nich by sa radi dozvedeli, ako možno najlepšie pristupovať k tomuto príťažlivému, no zároveň zložitému, prchavému a provokujúcemu javu. Ide tu o pastoračnú odpoveď na súčasnú výzvu, ktorá nemá za úlohu poskytnúť vyčerpávajúci zoznam javov patriacich do new age, pretože by to bolo veľmi obsiahle dielo a tieto informácie možno nájsť už aj inde.

Dôležité je pokúsiť sa new age správne pochopiť, aby ho bolo možné rozvážne posúdiť a neurobiť z neho karikatúru. Bolo by nemúdre a nepravdivé tvrdiť, že všetko, čo súvisí s týmto hnutím, je len dobré, alebo len zlé. New age nie je hnutím v takom zmysle, aký sa normálne prisudzuje výrazu „nové náboženské hnutie“, ani nie v zmysle, v akom sa obyčajne chápu termíny „kult“ alebo „sekta“. Keďže je prítomný v mnohých kultúrach a v rozličných oblastiach, ako sú hudba, film, semináre, workshopy, duchovné cvičenia, terapie a mnohé iné aktivity a podujatia, je oveľa rozšírenejší a neformálnejší ako spomínané hnutia. Avšak niektoré náboženské alebo paranáboženské skupiny vedome prijímajú jeho prvky; preto podľa niektorých je new age považovaný za zdroj myšlienok pre rôzne náboženské a paranáboženské sekty.9 New age nie je homogénnym hnutím, ale skôr voľnou sieťou tých, ktorých spája postoj, že treba „myslieť globálne, ale konať lokálne“.

Ľudia, ktorí sú súčasťou tejto siete, sa nemusia navzájom nevyhnutne poznať a stretajú sa len zriedkavo alebo sa nestretnú vôbec. V snahe vyhnúť sa zmätku, ktorý môže vzniknúť používaním pojmu „hnutie“, sa podaktorí vyjadrujú o new age ako o „prostredí“10 alebo ako o „kulte poslucháčov (audience cult)“.11 Zároveň však treba pripomenúť, že je to „veľmi ucelený myšlienkový prúd“,12 predstavujúci jasnú výzvu modernej kultúre. New age má synkretickú štruktúru, obsahujúcu mnoho rozličných prvkov a umožňujúcu ľuďom realizovať spoločné záujmy alebo vzťahy s rôznou intenzitou a na rozličných úrovniach.

Mnohé smery, praktiky a postoje, ktoré nejakým spôsobom tvoria súčasť new age, sú v skutočnosti súčasťou rozsiahlej a ľahko identifikovateľnej reakcie na hlavný kultúrny prúd, takže v tomto zmysle je názov hnutie namieste. Možno ho naň apliko vať rovnako ako na iné rozšírené spoločenské hnutia, napríklad hnutie za občianske práva alebo mierové hnutie. Výraz „náboženstvo new age“ je ešte kontroverznejší, preto je lepšie sa mu vyhýbať, hoci new age je často odpoveďou na výzvy a potreby náboženského charakteru a obracia sa na ľudí, ktorí sa usilujú objaviť alebo znovu objaviť duchovný rozmer vlastného života.

Rozhodnutie vyhýbať sa výrazu „náboženstvo new age“ nechce spochybňovať autentický charakter hľadania zmyslu alebo významu v živote týchto ľudí, ale skôr rešpektovať skutočnosť, že mnohí prívrženci tohto hnutia starostlivo rozlišujú medzi náboženstvom a spiritualitou. Mnohí odmietli organizované náboženstvo, lebo podľa nich nedokázalo uspokojiť ich potreby, a práve z tohto dôvodu obrátili sa inde, aby našli „spiritualitu“. Okrem toho základom new age je presvedčenie, že čas jednotlivých náboženstiev je už preč, a teda hovoriť o new age ako o náboženstve by bolo v protiklade s tým, ako sa toto hnutie samo chápe.

Tip na knihu: Duchovný boj púštnych otcov, Nepriatelia spásy: Telo, svet a diabol, Uzdravujúci pôst duše.

Pavol povedal: “Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; Iebo keď som slabý, vtedy som silný.” (2Kor 12,10). Je to trochu ťažké pochopiť, ak sme sami na vlastnej koži zažili určité veci. Možno si myslíte, že nie ste dosť silní, aby ste prekonali pokušenie. Myslíte si jednoducho, že ste príliš slabý! Myslíte si, že by ste sa mali stať silnejšími - robiť silnejšie predsavzatia, zaťať zuby silnejšie, čítať Bibliu, modliť sa alebo ešte viac.

Ale čím viac sa pokúšate o to, víťazstvo sa vzďaľuje. Váš úspech trvá len istú chvíľu. Problém je, že ste príliš silní - ale v sebe! Stále máte dôveru v seba, že ak sa budete snažiť len vy, vtedy získate víťazstvo. Ale nakoniec jedného dňa sa vzdáte, uvedomíte si, že to jednoducho nemôžete dosiahnuť. Oslabli ste - v sebe. Teraz, keď ste uverili, že sa nemôžete zachrániť sami, Boh to môže urobiť za vás. Stačí len vo viere prísť k nemu. On vás zachráni!

Pokušenie nie je ničím iným ako návrhom na hriech, teda výzva urobiť niečo zlé. Prichádza k nám ako myšlienka do našej mysle. Pokušenie nám môže prísť z toho, čo vidíme, počujeme, cítime, alebo dokonca ako návrh priamo od diabla, ktorý nám takéto myšlienky podsúva do mysle. Nesmiete si myslieť, že ste zhrešili len preto, že ste boli pokúšaní. prekonali sme pokušenie! Takže vidíte, že pokušenie nie je hriechom.

Hriech možno vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Ale pravdepodobne najjednoduchší spôsob, ako to opísať, je povedať, že hriech znamená urobiť niečo, čo Boh nechce, aby sme robili. Toto zahŕňa aj konanie, slovo a myšlienky o veciach, ktoré Boh nemá rád, a tiež postoje, ktoré sa Bohu nepáčia. Takže tu vidno, že Boh sa stáva štandardom. Naša svätosť (oddelenie od hriechu) musí byť také, aký je Boh (porov. Lv 19, 2). Nezáleží na tom, čo si myslíme alebo čo si ľudia myslia o veciach. Na najnižšej úrovni môžeme vedieť, že sme zhrešili, keď nás naše svedomie znepokojuje.

Kresťania majú Ducha Svätého, ktorý v nich žije, a On nás usvedčuje, keď ideme zlou cestou a varuje nás, keď sa nakláňame k zlému. Ale v oboch týchto prípadoch závisí presnosť nášho “počúvania” od vlastnej citlivosti - hlasu nášho svedomia a Ducha Svätého. Ak zanedbávame to, čo nám svedomie hovorí, časom stvrdneme a nadobudneme postupne pocit, že veci sú v poriadku, aj keď sú zlé. Ak sme sa nenaučili identifikovať hlas Ducha Svätého od iných “hlasov” alebo myšlienok, ktoré prichádzajú do našej mysle, mohli by sme sa dopustiť omylov. A tak nám Boh dal písomné pokyny v Jeho slove - v Biblii.

Ak budeme čítať a nasledovať to, čo je napísané tam, potom budeme viac a jasnejšie poznávať, čo je hriech (Ž 119, 9-11). Potom budeme aj citlivejší na Ducha Svätého, ktorý nám bude môcť povedať o veciach, ktoré nie sú konkrétne napísané v Biblii.

Je dobré vedieť, že čím viac budeme bojovať proti pokušeniu, náš boj bude čoraz menej náročný. Je to preto, že máme to, čo Biblia nazýva “telom”. Je to naša súčasť, ktorá má silnú tendenciu hrešiť. Nemôžeme. Ale preto prišiel Ježiš, aby nás oslobodil od hriechu, nielen z trestov za naše hriechy, ale aj od moci hriechu (1Jn 3, 5-8): “A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal. Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku.

Čo sa stane, keď sa človek znova narodí, je to, že jeho “staré JA” sa odstráni a dostane “nové JA”. Staré JA nie je to isté ako staré telo. Telo je niečo, čo budeme musieť nosiť so sebou, pokiaľ len budeme žiť na tomto svete. Sme pokúšaní, pretože v tomto tele existujú túžby: “Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.“ (Jak 1, 14). Musíme ukrižovať telo (porov. Gal 5, 24). Ste si istý, že musíme bojovať? Slovo boj je tu použité zámerne. Biblia spomína tento boj, bitku alebo zápas na mnohých miestach, napr. Hebr 12, 4; Ef 6, 12; 1Tim 1, 18; 1Tim 6, 12.

Ale - to je jeden z paradoxov kresťanského života - je tiež pravda, že keď bojujeme a uvedomujeme si, že to všetko nemôžeme zvládnuť, učíme sa odovzdávať tento boj Pánovi ako prejav ľudskej bezmocnosti alebo prejav dôvery v Boha, a tak zažívame víťazstvo. Aj tento boj môže mať rôzne formy. Môže to byť boj proti starému zvyku, našej náladovosti, sexuálnej túžbe alebo to môže byť boj o odpustenie niekomu, kto nám spôsobil veľkú škodu. Možno sme víťazstvom zvíťazili nad určitými hriechmi v našom živote, ale v niektorých iných oblastiach to považujeme stále za boj.

Vo všetkých týchto veciach a v každom ďalšom pokušení platí, že čím viac sa učíme nemať dôveru v seba, ale v Pána, tým viac sa náš boj zmenšuje. Nechcem hrešiť. Chcem sa tešiť z víťazstva, ktoré mi dal Ježiš.

Starozákonný príbeh izraelského ľudu a ich putovania z Egypta do zasľúbenej zeme - Kanaánu skrýva v sebe veľa vecí, ktoré nás môžu mnohému naučiť. Predtým, než vstúpili do Kanaánu, museli bojovať proti Kanaáncom a vyhrať nad nimi. Tento boj, alebo bitka, v snahe zvíťaziť, nie je hriechom. V skutočnosti je to dôkaz, že nechceme zhrešiť. Len vytrvajte a budete prežívať pokoj. Ak ste nepocítili tlak pokušenia, nebolo to pre vás žiadne pokušenie! A pamätajte, pokušenie nie je hriech. Ak bojujete proti pokušeniu, robíte dobre, pretože po určitom čase dosiahnete víťazstvo.

tags: #krestansky #pohlad #na #pozitivne #myslenie