Článok sa zameriava na históriu vybraných obcí a farností na Slovensku, s dôrazom na Krušetnicu, Vasiľov, Mníšek nad Popradom a Lakšársku Novú Ves. Priblížime si ich vývoj, významné udalosti a osobnosti, ktoré zanechali trvalú stopu v ich histórii.
Krušetnica a jej náboženské začiatky
Vo svojich prvopočiatkoch, po stránke náboženskej, patrila obec ku katolíckej fare v Dubovej. Bolo to ešte predreformačné obdobie. Zemepán Juraj Thurzo, ktorý bol aj patrónom farností, založil v roku 1594 faru v Lokci. K tejto farnosti boli pričlenené obce Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Breza, Krušetnica, neskôr aj ďalšie obce.
Juraj Thurzo vyčlenil pre faru v Lokci jednu celú raľu a tiež určil povinnosti poddaných, ktoré boli povinní vykonávať na farských pozemkoch. Súčasne s farou vznikla aj škola. Okolo polovice 16. storočia bol v Lokci postavený drevený kostol v rustikálnom slohu. Nesporne sa na jeho výstavbe podieľali obyvatelia Vasiľova.
V roku 1655 bol tento kostol prevezený do Babína, kde stál až do začiatku 30-tych rokov 20. storočia. V Lokci bol začiatkom päťdesiatych rokov 17. storočia postavený murovaný kostol. Dokončený bol počas pôsobenia správcu fary Mikuláša Clementisa v rokoch 1554 - 1660. V priebehu rokov sa vo farnosti vystriedal celý rad správcov.
V lokčianskej farnosti zažili obyvatelia Vasiľova neraz ťažké časy. V roku 1784 zachvátil Lokcu ničivý požiar. Zhorel aj kostol a roztavili sa aj vežové hodiny. Aj obyvateľom Vasiľova nezostávalo iné, len prispievať materiálne aj finančne. V roku 1952 sa napríklad v obci dohodlo, že peniaze, ktoré občania obdržali za práce pri kopaní melioračného kanála, poskytnú na opravu kostola v Lokci. Súhlasil s tým aj vtedajší MNV.
Výrazné zmeny priniesli nielen do občianskeho, ale aj cirkevného života Vasiľova udalosti rokov 1968 - 1969. Bola to rušná doba. Rok 1969 priniesol aj na Oravu sviatočné dni. Po 22 rokoch sa aj tento kraj stal opäť dejiskom vysluhovania sviatosti birmovania. Medzi prvými sa konal birmovka v Lokci.
Kostol vo Vasiľove
Vlastný kostol si obyvatelia Vasiľova začali stavať vo veľmi zložitých rokoch hospodárskej krízy, v 30-tych rokoch 20. storočia. Základný kameň položili na jar 1933 a už v októbri toho istého roka sa v ňom konali pobožnosti. Stavali ho z kameňa. ktorý v zimných mesiacoch vozili na saniach z kameňolomu v Breze. Výstavbu viedol Michal Puk zo Štefanova. O výstavbe kostola sa uvažovalo už skôr, no roku 1931 sa začalo hovoriť o konkrétnych záležitostiach. Obec vtedy patrila do farnosti v Lokci.
O finančnú pomoc požiadali aj amerických občanov, ktorí mali svoje korene v tomto kraji. Hrubá stavba bola dokončená v októbri 1933. Oltár v roku 1934 postavil Leonard Dlugolinský. Osadené v ňom boli relikvie sv. Ondreja a Benedikta, ktoré daroval biskupský úrad. Organ darovala farnosť z Hostiji. Pôvodne v ňom boli mechy na nožný pohon. Ornáty, štóly, pluviáty i iné potrebnosti darovali viaceré farnosti. Krížovú cestu zakúpil Jozef Bombiak a Gabriel Lipničan, kalich poslala z New Yorku Mária Cíbiková aj s bielym ornátom.
V novopostavenom kostole spočiatku bývali bohoslužby len na veľké sviatky - Vianoce, Veľkú noc a keď bol odpust. Taká bola situácia až do roku 1969. V roku 1969 cirkevný výbor požiadal pána vikára, aby sa občanom vyšlo v ústrety vo vykonávaní náboženských obradov. Požadovalo sa, aby každú nedeľu boli v obci bohoslužby. Dovtedy bývali len na výročité sviatky, pohreby a sobáše. Obyvateľom Vasiľova sa v tom čase podarilo (v náboženských záležitostiach) spojiť sa s Babínom. Tam zamýšľali spoločne postaviť farskú budovu a získať cirkevného správcu.
S výstavbou fary sa aj začalo. Ďalší vývoj v spoločnosti neumožnil dokončiť stavbu pre cirkevné účely. Namiesto fary bola v Babíne postavená materská škola. Neskôr bol obnovený organ, oltár, uskutočnila sa prístavba kostola, ozvučenie i kúrenie v kostole a obnovené boli aj lavice. Problém vznikal počas väčších sviatkov, keď sa v kostole zišla širšia rodina. Nemohli sa pomestiť, ani prístavba chóra tento problém nevyriešila. Hovorilo sa o potrebe prístavby ku kostolu.
Od roku 1988 a hlavne od novembra 1989 sa začalo o prístavbe kostola hovoriť častejšie. V roku 1991 bolo zavedené pravidelné slúženie s. omše, v nedeľu až dve omše, čím sa výraznejšie zvýšila aktivita občanov v náboženskom živote. Myšlienky výstavby kostola v obci v tých časoch už naberala jasné kontúry. V obci sa konali rôzne ankety. Zo strany občanov boli podávané rôzne návrhy týkajúce sa výstavby nového kostola alebo rekonštrukcie pôvodného kostola. Na základe týchto ankiet a po doporučení Liturgickou komisiou padlo rozhodnutie na rekonštrukciu pôvodného kostola.
Pri prvej návšteve Slovenska pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990 sa dal vysvätiť základný kameň. Pred začatím výstavby vyvstalo nemálo problémov, týkajúcich sa záberu poľnohospodárskej pôdy, ako aj vysporiadania vlastníckych vzťahov. Pomoc prišla zo strany rodiny Šimútkovej, ktorá vlastnila značnú časť potrebného pozemku a rozhodla sa ho darovať bezplatne. Tento počin značne ovplyvnil aj ostatných spoluvlastníkov, ktorí svoj podiel tiež darovali pod výstavbu kostola.
Na jar 1993 sa začalo s prístavbou kostola. Veľa práce si vyžiadala príprava pozemku. Potrebné bolo odviesť veľké množstvo zeminy a postaviť oporný múr. Už 3. októbra 1993 na vrchol nadstavenej veže bol vytiahnutý kríž. Zadná časť prístavby nebola pokrytá v roku 1993. V prácach sa pokračovalo v roku 1994 a v ďalších rokoch.
Podstatný význam na zrealizovaní stavby okrem stavebných firiem STAMOS, MADOS a JANCOR mal aj spolok bývalých urbarialstov obce a pozemkové spoločenstvo (Vasiľovská hoľa), ktorí zabezpečili všetku drevnú hmotu a tiež značné finančné prostriedky. Na výstavbe kostola sa finančne podieľali predovšetkým občania obce, ktorí pravidelnými zbierkami dokázali zabezpečiť neustále napredovanie stavby. Finančným príspevkom sa podieľalo aj Ministerstvo kultúry, nemecká katolícka charita a občania USA. Značným finančným darcom bola aj obec, ktorá pravidelne ročne počas celej výstavby zaradila do svojho rozpočtu aj financovanie výstavby. Významným iniciátorom výstavby bol aj farár Gaššaj - správca farnosti Breza, ktorý venoval na výstavbu kostola ako prvý finančný príspevok.
Stavba bola zrealizovaná a ukončená v auguste v roku 1998. Vysviacku kostola za prítomnosti veľkého množstva občanov vykonal pomocný spišský biskup Andrej Imrich. Občania obce neboli ani počas výstavby kostola ochudobnení o sväté omše a ostatné cirkevné obrady, ktoré sa vykonávali počas celej výstavby v priestoroch kultúrneho domu. Tam boli presťahované lavice i všetky potrebné veci. Mládež si v tom čase pre svoje potreby opravila jednu učebňu v bývalej cirkevnej škole, ktorá sa v roku 1992 vrátila cirkvi. V budove malo naposledy družstvo pridruženú výrobu.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
V hone Stodolisko, na hranici chotárov obcí Vasiľov a Vaňovka, stojí kamenná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie začali konávať sväté omše s procesiou. Okolie kaplnky je pre obyvateľov susedných obcí miestom na turistickú vychádzku aj príjemné posedenie.
Výstavba Domu smútku
V roku 1986 vznikla myšlienka výstavby domu smútku s rozšírením areálu cintorína. Jestvujúci bol už značne zastavaný. Tejto myšlienke predchádzalo viacero verejných hovorov. Nie všetci občania súhlasili s výstavbou domu smútku. Bolo to nóvum a prelomiť myslenie hlavne starších občanov, aby bol zosnulý umiestnený v dome smútku, nebolo ľahké. Konečné rozhodnutie aj napriek nesúhlasu niektorých občanov bolo kladné a tak v roku 1986 bol položený základný kameň tejto stavby. Výstavba bola riadená a finančne zabezpečovaná obcou (vtedajším Miestnym národným výborom) a tiež Okresným národným výborom v Dolnom Kubíne. Výstavba bola zrealizovaná za dva roky. Vysvätenie domu smútku vykonal v októbri 1988 novo vysvätený spišský biskup František Tondra.
Mníšek nad Popradom: História obce a farnosti
Mníšek nad Popradom je malebná obec s bohatou históriou, ktorá sa úzko spája s miestnou farnosťou. V tomto roku sa náš kostol „dožíva“ 150 rokov od svojho dokončenia a požehnania. Túto myšlienku výročia chrámu reprezentovali aj naše krojované deti, ktoré niesli obetné dary. Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli aj stromy, výškou presahujúce obvodové múry. Veriaci postavili bránu a vítali J.Exc. biskupa Jána Vojtaššáka.
Významné udalosti vo farnosti
- 29.08.2020: Prvýkrát v histórií obce sa konala vo farskom kostole kňazská vysviacka rodáka Miroslava Živčáka.
- 1964: Farský kostol bol pokrytý pozinkovaným plechom.
- 1965: Opravený organ vo farskom kostole.
- 1968: Zavedený rozhlas v kostole a začala sa oprava omietky kostola.
S pomocou Božou a štedrými ľudskými rukami sa v roku 2020 podarila kompletná rekonštrukcia strechy kostola. Plech, ktorý tvoril krytinu strechy, bol na niektorých miestach prehrdzavený, čo bolo príčinou preniku vody na konštrukciu strechy. Trámy starej strechy boli čiastočne spráchnivené, preto najviac poškodené časti sú nahradené novým rezivom. Z pohľadu do budúcnosti a trvácnosti medeného plechu padla voľba na meď, aj napriek vyššej finančnej náročnosti. Rekonštrukciu previedla firma Švestav s.r.o. - Brezovička. Vymaľovala sa fasáda kostola.
Dňa 04. júna 2010 postihla obec ďalšia veľká povodeň. Rieka Poprad odplavila a zničila 2 km cesty smerom na Medzibrodie, v časti Pilhovčík 1,5 km. V roku 2011 boli obnovené terasa a verejné záchody, taktiež napojený nový vodovod vďaka Petrovi Gontkovičovi. Z dotácii z ministerstva financií sa zateplila celá farská budova a na poschodí sa osadili nové eurookná - vyrobil ich Marek Imrich.
V roku 2012 Ján Sivoň zo Sihelného vyrezal drevený betlehem do kostola.
3. august 2019 ostane hlboko zapísaný v pamäti mnohých Mníškovčanov. V obci Mníšek nad Popradom sa konalo prvé stretnutie rodákov obce. Slávnosť začala v miestnom kostole, Povýšenia sv. Kríža, svätou omšou. Okolo oltára sa zhromaždilo všetkých desať kňazov rodákov, traja kňazi hostia a osem rehoľných sestričiek, rodáčok. Svätú omšu celebroval taktiež miestny rodák Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský biskup. Kázeň predniesol Mons. František Dlugoš, levočský dekan.
Po obede sa konali kultúrno-hudobné predstavenia, spoločenské zblíženie rodákov, hostí a sprievodné atrakcie pre všetky deti. Očarujúce vystúpenie predviedli naše deti, ktoré prezentovali goralské piesne a tance. Veľmi pútavú históriu spomienok pripomenuli staré dobové fotografie, ktoré zaujali každého účastníka. Niektorým sa aj slzy tlačili do očí, keď sa po desaťročiach stretli a rozprávali si svoje životné príbehy.
Ročná príprava našich birmovancov bola naplnená slávnostným udelením sviatosti duchovnej dospelosti v nedeľu 31.05.2015 na sv. omši, ktorú celebroval otec biskup, Mons. Štefan Sečka, za asistencie kňaza našej farnosti, Mgr. Dušana Kubicu. Vyslúžil sviatosť birmovania 61 kandidátom. Opäť po piatich rokoch, dňa 19.09.2020 bolo, Mons. Andrejom Imrichom, pomazaných 32 duchovne pripravených čakateľov.
19. apríla 2022 - 20. mája 2022 - rekonštrukčné práce na chodníku a schodoch pri kostole, realizované firmou Tatradlažby Poprad z Vrbova.
Významné osobnosti farnosti Mníšek nad Popradom
Vo farnosti pôsobilo mnoho významných kňazov, ktorí zanechali trvalú stopu v živote miestnych veriacich:
- P. Štefan Veterányi, z rehole piaristov (1787 - 1816)
- ThDr.
- Narodený 05.12.1900 v Hrabušiciach.
- Narodený 20. augusta 1904 v Liptovskej Štiavnici.
- Narodil sa 09. novembra 1911 v Odoríne.
- Narodil sa v roku 1933 v Malužinej.
- Narodil sa v roku 1946 v Hrboltovej.
- Narodený 12.12.1951 v Zemplínskych Hámroch - Ľubica.
- Narodený 01.02.1972, rodák zo Spišskej Novej Vsi.
- Nar. 14.10.1972, rodák z Hladovky.
- Narodil sa 24.12.1972 - Liptovské Sliače.
- Marián Jabrocký, Mgr. Narodil sa 15.05.1978 v Poprade.
Školstvo
V roku 1938 dochádza k zániku katolíckej ľudovej školy. Bola zriadená štátna škola v chátrajúcej budove, kde predtým bývali fabrickí a lesní robotníci. Nachádzala sa na ľavej strane potoka smerom na Hraničné, pod Kovaľovkou.
V roku 1961 bola obec eletrifikovaná.
Ľudové misie
„Boh sa zastavil v Mníšku nad Popradom“ - týmito slovami sa začali ľudové misie v našej farnosti v dňoch 30.10. - 06.11.2016. Viedli ich pátri misionári SVD - Ján Kušnír a Thomas Tunulg, pôvodom z Indonézie. Bol to milostiplný čas pre všetkých veriacich. Na sv. omšiach a prednáškach sa zúčastňovalo veľké množstvo ľudí.
Primície a birmovky
- Dňa 08. júla 1962 mal primície Štefan Živčák, rodák z Kačeho.
- Dňa 16. júna 1974 mal primície miestny rodák Andrej Imrich.
- Dňa 24. júna 1984 sa konali primície tunajšieho rodáka Františka Dlugoša.
- Dňa 10 júla 1988 mal primície novokňaz Milan Matfiak.
- Dňa 21. júna 1997 boli vysvätení na kňazov dvaja rodáci - Andrej Dulák a František Dudiak.
V rokoch 1972/73 prebiehala rekonštrukcia a otočenie kostola v Hraničnom. Dňa 09. júla 1972 bola vo farnosti birmovka po 23 rokoch.
Lakšárska Nová Ves: História obce a farnosti
Lakšárska Nová Ves je rodiskom zakladateľa a prvého redaktora Katolíckych novín Šimona Klempu. Na novembrové výročie ich vzniku sa pripravuje celá obec. Aj preto sme nahliadli do života tejto farnosti na Záhorí.
Spravovať farnosť, pod ktorú patria tri dedinky, by sa mohlo zdať náročné - najmä ak ju má na starosti takmer 70-ročný dekan. K Lakšárskej Novej Vsi totiž patrí aj Mikulášov a Bílkove Humence. Dekan Ladislav Labo tam však pôsobí už vyše dvadsať rokov.
Najväčšou obcou farnosti je práve Lakšárska Nová Ves, kde sa sväté omše slávia denne. V menších Bílkových Humenciach a v Mikulášove sú bohoslužby len v nedeľu a na veľké sviatky. Zamestnáva ho aj vyučovanie náboženstva v miestnej škole či pomerne veľká fara, o ktorú sa väčšinou stará sám.
Za roky strávené na fare má už s miestnymi blízke vzťahy. Z detí, ktoré počas jeho pôsobenia vyrástli, sa stali manželia. Teraz už krstí či birmuje ich ďalších potomkov.
„Tá viera tu je, niektorí sú horliví, iní menej,“ hovorí o svojich farníkoch dekan Ladislav Labo. Mladých je pomenej, ale aspoň majú úctu k Bohu. Radosť mu však robia deti, najmä miništranti. Tých je zatiaľ stále dosť. Motivuje ich rôznymi odmenami, pri ktorých platí jednoduché pravidlo - kto najviac miništruje, vyhráva. Veľa však závisí od rodičov. Niektorí nosia deti už odmalička, inokedy práve deti pritiahnu na svätú omšu rodičov.
Tvrdí však, že nie každý, kto nechodí do kostola, je neveriaci. Niektorí sú chorí alebo majú nejakú zábranu. Najmilší je detský spevácky zbor Lakšárske slniečka. Vznikol pred viac ako desiatimi rokmi na podnet pána dekana. Deti si pod patronát vzala Janka Sironková. Na začiatku mali slniečka len štyri deti, postupne však detí pribúdalo a súbor sa rozrastal. „Je ich tam vyše dvadsať a už dvakrát spievali počas svätej omše na detskej púti v Marianke. Okrem miestnych podujatí rozjasňujú ľudí svojím spevom aj za hranicami obce - napríklad na regionálnych slávnostiach.
Dekan Ladislav Labo spomína aj na komunitu modliacich sa matiek, ktorá, žiaľ, už zanikla. Pani, ktorá bola srdcom komunity, sa aj s rodinou presťahovala do mesta a spoločenstvo už nemal kto ďalej viesť.
Lakšárska Nová Ves sa môže pochváliť aj farárom - hrdinom. V roku 1967 prišiel do farnosti Ján Mihál. Lakšárskonovovešťania si na neho spomínajú dodnes. „V totalitnom režime, hoci bol väznený a zobrali mu súhlas, nebál sa a išiel si svojou cestou. V dedine mal vybudované také zázemie, že ho ľudia rešpektovali.
Odmalička denne miništroval a obaja jeho rodičia pracovali v kostole - otec ako organista a mama popri práci na družstve ako gazdiná na fare. Keď mal Jozef Jablonický 11 rokov, pán farár ho poprosil, či by mu robil pomocníka. Pripravoval liturgické predmety na svätú omšu, asistoval pri pohreboch alebo zvonil. Pri spomienke na tajné sobáše či krsty, pri ktorých farárovi Mihálovi pomáhal, mu doteraz stúpa adrenalín.
Druhú augustovú nedeľu slávia „Lakšárania“ hody. Barokový kostol, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou, je totiž zasvätený sv. Vavrincovi. Má už takmer tristo rokov a v dedine stojí na vyvýšenom mieste. Ak vchádzate do dediny, všimnete si ho ako prvý. Kedysi bol na jeho mieste menší kostol z roku 1618. Ten však po čase nestačil, preto o sto rokov neskôr postavili väčší, ktorý stojí dodnes. Súčasný kostol si vyžiadal mnohé rekonštrukcie, pri ktorých pomáhala celá obec - finančne aj materiálne.
Dekan s vďačnosťou hovorí o vysokej účasti, ktorá ho milo prekvapila. Hoci mnohí mali svoje povinnosti, prišli a pomohli. Kostol však vymaľovali, opravili pôvodné barokové lavice, oltár aj krížovú cestu. Tá má pre miestnych špecifický charakter. Daroval im ju totiž najvýznamnejší rodák obce Šimon Klempa - prvý redaktor Katolíckych novín a spoluzakladateľ Spolku svätého Vojtecha.
V strede obce stojí Kaplnka sv. Šimona a Júdu z roku 1754. Kedysi sa v nej však bežne sväté omše neslúžili. Keď obec ešte nemala dom smútku, slúžila aj ako márnica a robili sa v nej hlavne pohreby. Dnes sa v kaplnke slávia sväté omše najmä počas týždňa, keď je účasť ľudí chudobnejšia. Úzkymi schodíkmi vychádzame na chór kaplnky, kde je organ. Nie však pôvodný, pretože ten zachutil červotočom. Veriacich na ňom denne sprevádza organista, z čoho má dekan radosť. Ľudia vraj potom vedia pekne spievať.
Vyše 250-ročná kaplnka si tiež vyžiadala veľké rekonštrukčné práce. Vlani ju vymaľovali, vymenili dlažbu a oltár, ktorý tiež zničili červotoče. Tento rok opravili luster a dokončili malú drevenú krížovú cestu. Ešte ich čakajú lavice, tie by chceli stihnúť do novembra - k 170. výročiu vzniku Katolíckych novín.
Národný buditeľ, spisovateľ, učiteľ a prepošt - kanonik sa do povedomia Lakšárskonovovešťanov dostal pomerne nedávno - približne pred tridsiatimi rokmi. Objavila ho až dlhoročná učiteľka dejepisu Anna Vandáková, ktorá sa ešte počas vysokoškolských štúd...
História Krušetnice
Obec vznikla v poslednej štvrtine XVI. storočia. V zakladacej listine, vydanej až 29. 2. 1604, gróf Juraj Thurzo, pán hradu i Oravy oznamuje, že Ondrej a Stanislav Kosovec, krušetnickí šoltýsi a siedmi valaskí osadníci namáhavou prácou prerobili im pridelený vrškovitý kraj na ornú pôdu. Tam sa spomína Kruscecznycza, ako jedna z valaských dedín, kam prišli prví usadlíci údajne už pred 12. rokmi. Obec patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala asi 90 obyvateľov, potom spustla za kuruckých vojen. V roku 1716 mala už 310, v roku 1778 390 obyvateľov a v roku 1821 v 121 domoch žilo 820 obyvateľov. Obyvatelia obrábali pôdu, zaoberali sa salašníctvom, domácou výrobou súkna a košikárstvom. Pôvodnú nástavbu obce tvorili drevenice dolnooravského typu, s hviezdicovo - trojramennou líniou urbanislielou nástavbou.
Dr. P. Florek a A. Granatier boli významní slovenskí politici v prvej polovici XX. Z odkazu Dr. P. Floreka vyberáme: „Ty pútniku životom, ktorý si azda osudom ďaleko zaviaty z Oravy, navštív toto miesto svojej otcovskej kolísky - Krušetnicu, kde vždy nájdeš krvného brata, strážiaceho dedictvo otcov, poteš sa s ním, s láskou Ťa uvíta. Zavítaj i na Lán, do cintorína a prihovor sa Tvojím predkom rečou modlitby, ktorej oni budú vždy rozumieť …. Pamätaj a buď hrdý, že pochádzaš odtiaľto, z horno - oravskej slovenskej dedinky, zo statočných roľníckych predkov a nesprever sa im nikdy, za nijakú cenu.
Oslavy 350. výročia Krušetnice sa konali v roku 1943 s príležitosti otvorenia novej murovanej budovy školy, v ktorej sa teraz nachádza Obecný úrad.
Všetky tieto veci odohrávali sa i na pôde Oravy, síce v malých rozmeroch, veď boli iba ozvenou zahraničných udalostí. Vedúcimi činiteľmi boli iba majitelia hradu. Drobní zemani, mešťania a sedliaci nemali politického významu, ich osudy boli zložené do rúk pánov oravského hradu. Oni si privlastňovali aj právo nútiť poddaných prijať vieru, ktorú vyznáva zemepán. Orava v tom čase patrila k nitrianskemu archidiakonátu.
Na Orave sa držali svojej starej viery, ale zámockí páni Thurzovci boli evanjelici a hovorí sa že: „Koho kraj, toho raj“. Thurzovci posielali katolíckemu ľudu evanjelických kňazov. Trstenskej farnosti bola natískaná Lutherova reformácia. Mnohé dediny podľahli násiliu, mnohí katolícki kňazi boli vtedy na smrť ubití, ale hladovskí a suchohorskí katolíci sa nedali. Keď v Trstenej namiesto katolíckeho farára dali evanjelického naši tam jednoducho prestali chodiť, krstiť a sobášiť sa.
V kanonickej evanjelickej vizitácii Joachima Kalinku sa spomína, že obyvatelia Hladovky, Vitanovej a Čimhovej radšej svojich mŕtvych na rázcestí zakopávali, ale evanjelického kňaza nechceli prijať. Nepomohli ani pokuty, ani trestné výpravy. Ostali verní katolíckej viere. V polovici 17. storočia svitli lepšie časy pre Oravu. Pod ochranou kráľa Ferdinanda III. prišiel na Oravu všetkými plnomocenstvami vystrojený misionár Ján Sczechowicz, rodák z poľskej dediny Ratulov, farár všetkých oravských katolíkov.
Prvé útočište našiel v Čimhovej na majetku katolíckej línii Platthých. Z tadiaľ vysielal pomocníkov, zväčša poľských mníchov, do starých fár oravských, zveriac jednému dve i tri fary a ustanoviac k výpomoci tzv. licentiatov. V skutočnosti pravdu hovoria superintendentské vizitácie, že ľud bočil od luteránskych bohoslužieb a zdráhal sa dávať dávky luteránskym farárom.
tags: #krusetnica #farnost #udalosti