Ukrižovanie Ježiša Krista je ústrednou udalosťou kresťanskej viery a dejín. Tento článok sa zameriava na opis ukrižovania, jeho historický kontext a teologický význam. Skúma tiež, kto niesol zodpovednosť za odsúdenie a popravu Ježiša Nazaretského.
Ukrižovanie Ježiša Krista (El Greco)
Historický Kontext
Ježiš z Nazaretu bol ľudový kazateľ, ktorý žil na prelome milénia v Izraeli. Verejne vystupoval len krátko pred svojou smrťou. O väčšine jeho života nevieme toho príliš veľa. Medzi vtedajšími Izraelitmi bol známy ako ľudový kazateľ. Takých kazateľov však bolo vo vtedajšej Svätej zemi viac než dosť.
Ježiš pochádzal z oblasti Galilea a hovoril aramejským akcentom. Pôsobil na pomerne malom geografickom priestore, väčšinou v okolí Galilejského jazera. Čoraz viac sa stával známym aj za hranicami Galilei a ako novodobý prorok sa stával čoraz väčším ohrozením pre vtedajšie politické špičky v krajine. Herodes Antipas, syn Herodesa Veľkého a Rimanmi dosadený vládca palestínskych provincií, sa obával silnejúcej moci týchto ľudových prorokov.
Via Dolorosa v Jeruzaleme
Podľa tradície Ježiš vošiel do Jeruzalema vítaný ako kráľ. Boli to slová Žalmu (Ž 118, 26), ktoré sa spievali na uvítanie pútnikov. Už predtým sa dostal do viacerých teologických sporov s kňazmi, farizejmi a zákonníkmi, ktorí boli vykladačmi vtedajšej židovskej viery. Vystúpením voči židovskému zákonu si znepriatelil mnohých vplyvných Židov, ktorí si želali jeho odstavenie. Pre Rimanov neznamenal žiadnu skutočnú hrozbu, keďže jeho filozofický a ani náboženský vplyv nepovažovali za nebezpečný.
Proces a Odsúdenie
Ježiš navštívil aj hlavný chrám, kde vyhnal všetkých predavačov a peňazomencov (Lk 19, 45-46). Zákonníci a farizeji Ježišovo vyčíňanie v chráme predstavili Pilátovi, ako pošpinenie autority cisára. Pilát (Pontius Pilatus) bol pomerne prchký a dosť krutý človek, ktorý si takýto skrat miestneho kazateľa vysvetlil ako útok na autoritu Ríma. Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný.
Umučenie a Smrť
Počas výstupu na Golgotu niesol iba horizontálne brvno kríža a nie celý kríž, ako ukazuje kresťanská tradícia. Na mieste popravy bolo horizontálne brvno (na ruky) pripevnené k vertikálnemu (nohy) a spolu vytvárali tvar písmena T. Pilát nechal nad Ježišovu hlavu pripevniť tabuľku so známym nápisom I. N. R. I. (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum), aby pripomínal “skutočný” dôvod jeho popravy.
Smrť na kríži bola krutá aj preto, že obvykle trvala dlho. Kati sa snažili obeť udržať čo najdlhšie pri živote, aby znásobili utrpenie. V skutočnosti boli vedľa Ježiša ukrižovaní dvaja lotri. Jeden mu uveril a prijal spasenie, druhý nie. Matúš vo svojom rozprávaní hovorí, že obaja lotri využili aj to málo dychu, ktoré mali, aby sa Ježišovi posmievali (Mt 27:44). Ján rozpráva, že Ježiš zomrel skôr ako ukrižovaní zločinci (Jn 19:32-34). To znamená, že kajúci zlodej mohol pozorovať všetko, čo sa dialo, keď bol Ježiš na kríži, vrátane jeho výkriku: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23:34).
Ježiš citoval a naplnil Žalm 22, keď sa modlil: „Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?“ (Ž 22:2). Desivá prítomnosť hriechu v tomto strašnom momente Ježiša obkľúčila: „A Hospodin na Neho uvalil neprávosť nás všetkých“ (Izaiáš 53:6). Byť opustený Bohom bolo pre Ježiša oveľa väčším zdrojom úzkosti ako pre kohokoľvek iného, pretože On bol úplne svätý.
V Jánovi 19:30 nachádzame známy „bojový pokrik kríža“. Čo bolo ukončené? Čo bolo zaplatené? Čo bolo vykonané? Čo bolo naplnené? Bola ukončená Satanova moc nad ľudstvom.
Tieto konečné slová (pozri Lukáš 23:46) značili obnovenie vzťahu medzi Otcom a Synom, ale uvádzali tiež nový vzťah, ktorý teraz môžeme mať s Otcom my. Opona v chráme, viditeľná pripomienka bariéry medzi Bohom a človekom, bola roztrhnutá na dve časti (Matúš 27:51). Čo Ježiša držalo v pohybe, keď Ho Jeho učeníci opustili, keď davy kričali: „Ukrižuj Ho!“, keď podstúpil desivý osud niesť všetky hriechy sveta? Vy!
Pohreb
Ježišov priateľ Jozef dostal povolenie Ježiša pochovať. Vzal mŕtve telo z kríža. Za pomoci ďalšieho priateľa, Nikodéma, bolo Ježišovo telo zabalené v látkach a vložené do jaskynnej hrobky v záhrade. Veľký balvan bol postavený pred otvor hrobky.
Teologický Význam
Ukrižovanie Ježiša Krista je kľúčovou udalosťou v kresťanskej teológii. Ježišova smrť je chápaná ako obeť za hriechy ľudstva. Podľa kresťanskej viery, Ježiš svojou smrťou zaplatil dlh za hriechy všetkých ľudí, ktorí v neho veria. Bol potrestaný za naše hriechy. Keďže vstal z mŕtvych, umožnil ľuďom, ktorí ho nasledujú, prísť do Božej blízkosti.
Príbeh o kajúcom zločincovi nám ukazuje, že žiadny hriech nie je príliš zlý na to, aby nemohol odpustený. Ježišova smrť stačí na zaplatenie dlhu za všetky naše hriechy (Rim 6:23). Kajúci zločinec v posledných minútach svojho života uveril v Ježiša Krista. To je nádherná pravda!
Sporné Body a Rozpory
Najvážnejší spor sa vedie medzi židovskými a kresťanskými biblistami. Židia poukazujú na rozpory medzi jednotlivými evanjeliami, respektíve spochybňujú ich texty s odvolaním sa na iné historické zdroje. Výhrad je mnoho, najdôležitejšie sú však tri:
- Deň Poslednej Večere: Podľa Matúša, Marka a Lukáša bola Posledná večera Ježiša s učeníkmi židovskou veľkonočnou (paschálnou) večerou, podľa Jána sa však uskutočnila o deň skôr.
- Čo sa Stalo Pred Veľradou: Judaista Vermes tvrdí, že žiadny súdny proces sa nemohol konať bez dôveryhodných svedkov obžaloby, ktorí sa museli vo svojom obvinení zhodovať. Markovo evanjelium však hovorí o rôznosti a nesúlade svedectiev.
- Kto Rozhodol o Treste Smrti: Najdôležitejší spor medzi kresťanskými a židovskými autormi sa týka zodpovednosti za justičnú vraždu. Kto teda nesie osobnú zodpovednosť? Židovská elita? Alebo jeruzalemská pouličná luza? Alebo Pilát, preukázateľne krutý vládca?
Prečo chceli židovskí vodcovia Ježiša ukrižovať?
Úloha Piláta
Podľa evanjelistov obvinili židovskí veľkňazi Ježiša z bohorúhačstva, ale keďže nemali právomoc ho odsúdiť na smrť, odovzdali ho rímskej moci a obvinenie preklasifikovali: aby mohli Rimania Ježiša odsúdiť, museli ho veľkňazi posunúť do roly politického buriča, ktorý ako židovský kráľ ohrozuje rímsku moc.
Benedikt XVI. odmieta názor, že veľkonočná amnestia je výmysel a takisto odmieta, že by evanjeliá zľahčovali vinu Piláta a Rimanov. Na to podľa neho nemali žiadny dôvod, keďže boli písané v čase krutého prenasledovania raných kresťanov. Pre Piláta bol však Ježiš náboženským rojkom, ktorý neohrozoval jeho právnu moc - na rozdiel od buričov ako Barabáš. Preto by bolo Pilátovi milšie, keby ľud omilostil Ježiša.
Rímsky miestodržiteľ bol však pragmatik. Ako uvažuje Benedikt, na jednej strane bol mužom antiky, ktorý rátal s tým, že v ľudskej podobe môžu vystupovať bohovia či im podobné bytosti. Podľa pápeža teda treba brať do úvahy, že Pilát musel cítiť strach z odsúdenia človeka, v ktorom mohlo byť aj čosi božské. Navyše si plne uvedomoval, že Ježiš je na základe obžaloby nevinný. Výsledok hlasovania luzy mohol ignorovať. On sa však rozhodol pre nespravodlivý rozsudok. Jednoducho pragmatik moci, ktorý sa obával nepokojov a chcel pokoj.
Benedikt je presvedčený, že na Piláta zjavne zapôsobili aj vyhrážky prítomných Židov, ktorí videli Pilátovo váhanie a varovali ho, aby sa nepostavil svojím rozhodnutím proti cisárovi. Benedikt XVI. preto píše: „Napokon bol jeho strach o kariéru silnejší než strach pred božskými mocnosťami.“
Kto Niesol Zodpovednosť?
Podľa Židov, ktorí neveria v Ježišovo božstvo, to bol Pilát. Podľa Benedikta to bol skôr proces: o vine rozhodla chrámová elita, ktorá plnila akoby funkciu našej polície a prokuratúry. Pilát, ktorý dal Ježiša najskôr mučiť a potom zabiť, mal právo veta a celý proces musel potvrdiť alebo mohol zvrátiť, Ježišov život mu však za to nestál. Nuž, a potom je tu pouličná jeruzalemská luza, podľa niektorých historikov dobre organizovaná. Tá sa správala ako porota v americkom súde a žiadala smrť.
Svätý Kríž a Jeho Zjavenia
Od toho času, čo bol na Kalvárii na dreve kríža ukrižovaný víťaz nad diablom, hriechom, smrťou, svetom a všetkými nepriateľmi Božími Bohočlovek Ježiš Kristus sa na nebi, nie raz zjavil Spasiteľov víťazný sv. Kríž. Prečo? Preto, aby dopomohol na zemi poraziť nepriateľov bojujúcich proti sv. katolíckej Cirkvi. Pripomeňme si niektoré z týchto zjavení Spasiteľovho sv.:
- Zjavenie Ježišovho sv. Kríža v roku 312: Cisár Konštantín pred bitkou s Maxentiom uvidel na oblohe kríž so slovami "Týmto zvíťazíš!" a vyhral bitku.
- Zjavenie Ježišovho sv. Kríža v roku 351: Vo svätom meste Jeruzaleme sa kvôli zahanbeniu bludárov a posilneniu pravoverných ukázalo vo svätom meste Jeruzaleme zvláštne znamenie: Na oblohe zažiaril nevýslovným svetlom, ďaleko silnejším ako slnečný jas, úctyhodný Pánov kríž.
- Zjavenie Ježišovho sv. Kríža v roku 1456: Pred bitkou pri Belehrade sa nad mestom a kresťanským vojskom ukázala veľká jasná hviezda a nad ňou jasne žiariaci veľký kríž.
- Zjavenie Ježišovho sv. Kríža v Číne: Svätý Ján Gabriel Perboyre, misionár v Číne, bol mučený a odmietol pošliať po kríži.
Tieto zjavenia symbolizujú víťazstvo Krista a jeho kríža nad zlom a utrpením.
Ukrižovanie s Lotrami
Na Golgote sú v to ráno vztýčené tri kríže. V strede visí Ježiš. Nad hlavou má nápis: „Kráľ Židov“. (Mar 15,26) Na krížoch vedľa neho sú ukrižovaní dvaja povstalci.
Podľa Matúša aj títo dvaja lotri urážajú Ježiša spolu s tými, ktorí stoja pod krížom. Jeden sa rúha Ježišovi až do konca. Druhý po chvíli zistí, že vedľa neho visí na kríži Kráľ celého vesmíru.
Ježiš nerozdeľuje ľudí na lotrov a spravodlivých. Ježiš ponúka svoje kráľovstvo každému človeku. Bez ohľadu na to, či je na začiatku, alebo na konci svojej životnej púte.
Obaja lotri mohli získať večný život. Jeden z nich po ňom zatúžil a dostal ho. Druhý sa ďalej rúhal. Sám rozhodol o svojom definitívnom odsúdení.
Ježiš neprotestuje, že ako kráľ je zaradený medzi lotrov. Prijíma ich spoločnosť. Keď mu nadávajú, neodpláca. Láska, ktorá aj v tejto ťažkej chvíli vyžaruje z jeho zbičovanej tváre, pomáha jednému zločincovi vierou prijať dar spasenia.
Svätý Dismas
Svätý Dismas je meno, ktorým býva tradične označovaný zločinec ukrižovaný s Ježišom Kristom visiaci na kríži po Kristovej pravici. Po prvý raz sa s jeho menom stretávame v apokryfnom Nikodémovom evanjeliu z 2. storočia. Pri Ježišovom ukrižovaní boli spolu s ním popravení aj dvaja zločinci a ich kríže vztýčili po oboch stranách kríža, na ktorom visel Ježiš Kristus.
Tieto Ježišove slová, zaručujúce jeho spásu, znamenali, že Dismas bol prvým z ľudí, ktorý vstúpil do Kristovho kráľovstva.
O Dismasovej svätosti svedčí aj fakt, že kríž, na ktorom bol ukrižovaný, sa stal relikviou. Údajne sa dostal na Cyprus a čiastočky z neho sa objavili aj na iných miestach, napr. v severnom Taliansku.
Svätý Dismas je jedným z najčastejšie výtvarne zobrazovaných svätcov vôbec. Stretávame sa s ním takmer na každej krížovej ceste ako súčasť skupiny Ukrižovania, kde pravidlom je vzájomné rozlíšenie ukrižovaných lotrov na dobrého a zlého podľa evanjeliovej správy o kajúcnosti jedného z nich (Lk 23,39-43).
Dismas je patrónom ľudí odsúdených na smrť, tých, ktorí sa zaoberajú nečestným podnikaním, tých, ktorí sa obrátia k Bohu tesne pred smrťou a všetkých márnotratných synov.
Ukrižovanie s Dismasom a Gestasom
| Aktér | Úloha | Zodpovednosť |
|---|---|---|
| Ježiš Kristus | Obetoval sa za hriechy ľudstva | Nenesie vinu, ale podstúpil utrpenie |
| Pontius Pilatus | Rímsky miestodržiteľ | Rozhodol o ukrižovaní, hoci vedel, že je nevinný |
| Židovská elita | Veľkňazi a zákonníci | Obvinili Ježiša a tlačili na jeho popravu |
| Jeruzalemská luza | Dav ľudí | Žiadali prepustenie Barabáša a ukrižovanie Ježiša |
| Svätý Dismas | Kajúci zločinec | Prijal Ježiša a získal spasenie |