Pavlov hymnus na lásku (1 Kor 12, 31 - 13, 13) patrí medzi najznámejšie texty Svätého písma. Jeho pôvab strhuje a hĺbka nadchýna. Avšak neraz ho vnímame úplne zúžene, len ako liturgické čítanie pre sobášne obrady. Pavol ho nenapísal snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov.
Nechali sme sa viesť týmto prekrásnym úryvkom z 13. kapitoly 1. listu Korinťanom, ktorý ľudia každej viery vo všeobecnosti obdivujú ako radu pochádzajúcu z veľkej múdrosti.
1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon. 2 A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. 3 A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; 5 nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; 6 neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; 7 všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží. 8 Láska nikdy nezanikne; proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie bude prekonané. 9 Lebo iba sčasti poznávame a sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde plnosť, to, čo je čiastočné, sa pominie. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.
Mnohí ľudia tento úryvok obdivujú. Často ho možno počuť na svadbách, dokonca aj na nekresťanských. Ľudia si ho vešajú na plagáty s obrázkami slnečníc. Zaiste, je veľmi krásny.
Čo znamená "láska je trpezlivá"?
Láska je najvyšším darom Božej milosti, ktorá sa získava namáhavým putovaním. Vyžaduje vynaloženie úsilia a potu. Možno niekedy prídeme na rázcestie a nevieme, kadiaľ pokračovať, alebo dokonca zídeme z chodníka. Je to cesta kresťanskej lásky, obety, vzájomnej služby a pomoci. Boh nás miluje a preto aj my mame milovať svojich bratov a sestry. Je to cesta lásky, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa...
Byť trpezlivý znamená znášať ťažkosti a možno aj chyby ľudí okolo nás. To neznamená, že nemáme druhého upozorniť na chyby ale byť s láskou trpezlivý voči nemu. Nebudem od druhého očakávať dokonalosť ani sa nad nim stále znepokojovať. Božia láska je trpezlivá buďme aj my trpezliví jeden voči druhému.
Sv. Ján apoštol hovorí: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Bez lásky niet pokoja ani vo svete ani v ľudských srdciach. Potrebujeme lásku ak chceme žiť v pokoji.
Roháčkov preklad nám po jazykovej stránke napovie trochu viac: „Láska zhovieva.“ Pohľad na grécke slovo, ktoré použil Pavol, nám pomôže ešte viac. Niekedy sa prekladatelia rozhodnú preložiť grécke slovo hypomonē ako „trpezlivosť“ (napr. L 8:15; R 2:7; 2K 12:12; Zjav 2:3). Ale slovo hypomonē sa líši od slova makrothymia. Hypomonē sa takmer vždy vzťahuje na húževnatosť alebo vytrvalosť uprostred ťažkých či bolestivých okolností (spomeňte si na Jk 1:3). Ale makrothymia sa takmer vždy vzťahuje na zhovievavú, vytrvalú, trpezlivú lásku voči človeku. Má podobu sebaobetavej lásky, ktorú prejavujeme niekomu inému.
Ako Žid chápal slovo makrothymia - „láska, ktorá dlho zhovieva“ - ako jednu z najzákladnejších vlastností Božej povahy. Tento opis Boha sa v Starej zmluve opakuje znova a znova (napr. 4M 14:18; Ž 86:15; Joel 2:13; Jon 4:2). Toto slovo je silné, lebo opisuje Božiu neuveriteľne trpezlivú lásku voči hriešnikom. Boh láskyplne zdržiaval hnev pre neustále sa opakujúci hriech starodávnych národov po celé stáročia. Láskyplne zdržiaval hnev pre hrozné a ohavné hriechy kanaánskych národov po celé stáročia (1M 15:16). Láskyplne zdržiaval hnev pre modlársku vzburu Izraela v období sudcov, a potom v období kráľov po celé stáročia.
To je dôvod, prečo Pavol v úžasnej biblickej Kapitole o láske ako prvé povedal, že láska je trpezlivá (1K 13:4). Nehovorí tu o trpezlivosti v nepríjemných situáciách (tie snáď lepšie zapadajú do kategórie „láska sa nerozčuľuje“, 1K 13:5). Nehovorí tu ani o zhovievavej trpezlivosti uprostred súženia (Zjav 14:12). A toto je trpezlivosť, ktorá dlho zhovieva.
Boh volá teba a mňa, aby sme milovali ľudí, ktorých nám poslal do života, aj keď niektorí z nich urobili, alebo robia veľmi zlé veci. Láska vyjadrená slovom makrothymia nesúhlasí so všetkým; nebude tolerovať hriech, zlé zaobchádzanie či nespravodlivosť v tom zmysle, že by ich schvaľovala. Máme ich konfrontovať. Ale robíme tak v duchu 2M 34:6 a v moci Ducha 13. kapitoly 1.
Ak si myslíte, že sa môžete tešiť z neprávosti, závidieť iným, vypínať sa, vystatovať sa nad nimi, byť voči nim nehanebný a sebecký, celý život sa rozčuľovať a myslieť na zlé, opakovane ignorovať pravdu, a napriek tomu prekvitať ako zdravá slnečnica, potom by som dal na uváženie, že ste úryvok z 1.
Kresťanským posolstvom je, že láska, ktorá stvorila nás i celý svet, je taká veľká, že vstúpila do našej padnutosti a vzala si ľudské telo, aby nám ukázala, že Božia láska dokáže prekonať i náš nedostatok lásky. Ľudský život bez nesebeckej lásky, akú opisuje 13. kapitola 1. listu Korinťanom, je ako slnečnica bez slnka.
Ďalšie aspekty lásky v 1. liste Korinťanom
Láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Závisť patri medzi 7 hlavných hriechov. Poznáme príbeh o Jozefovi Egyptskom keď ho bratia zo závisti predali (Gn 37,2-36). Závidieť druhému niečo napr. Znamená vyvyšovať seba nad iných, je to pyšný postoj keď človek chce ukázať druhému svoje kvality, úspechy a moc. Takému človeku chyba pokora. Láska sa nevypína, je ponížená a pokorná.
To znamená že láska nie je hrubá, nepriateľská ani arogantná. Znamená to, že keď človek urobí niečo zle je prirodzene, že sa zahanbi, oľutuje svoj hriech a chce zlo napraviť. To znamená, že láska nehľadá vlastné záujmy. Pekne to vyjadril apoštol Pavol: „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastne záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Flp2,4). Láska nie je sebecká, ona ma záujem o druhého človeka. Chce vedieť čo druhy potrebuje a čo mu chyba.
Ak mam druhého rád a záleží mi na ňom nemusím sa rozčuľovať ani zvyšovať hlas. Láska sa nerozčuľuje. Kto sa rozčuľuje je väčšinou nahnevaný. Apoštol Pavol v Liste Efezanom píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4,26). Znamená to, že láska nepripomína druhému chyby a previnenia z minulosti ani nezmýšľa zle o druhom človeku.
Láska sa neteší z toho keď sa s druhými zaobchádza nespravodlivo. Kráľ Dávid napísal Žalm 51 v ktorom vyznáva vinu keď zhrešil s Betsabe. „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju nepravosť “(Ž 51,3). Dávid sa dopustil nepravosti (2Sam11,14-27) z ktorej sa mohol chvíľu tešiť ale prinieslo mu to výčitky svedomia a nepokoj. Preto úprimne zo srdca vyznáva Bohu svoju vinu. Láska sa neteší z nepravosti a zo zločinu.
Láska sa teší z pravdy keď je človek úprimný. Láska sa raduje z pravdy, láska sa teší keď človek robí dobro druhému, keď človek ma radosť z toho ako sa dobre darí druhému. Láska sa neraduje zo zla a nepravosti ale raduje sa keď je človek úprimný voči Bohu a ľutuje svoj hriech. Lásku nemôže nič ohroziť je pevná, silná a všetko znáša. Láska dokáže trpieť a znášať rôzne ťažkosti.
Pekne o tom píše apoštol Peter: „Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Verím a dôverujem Bohu a v tejto dôvere milujem Boha. Dôverujem Bohu, jeho slovám v Božom slove, dôverujem jeho milosrdnej láske. Dôvera ma byť aj vo vzťahu k človeku. To znamená, že dám druhému dôveru, spoľahnem sa na neho v niektorých veciach, chcem mu veriť. Láska dáva dôveru druhému vo význame že ma druhy nesklame.
Láska dúfa a dáva nadej, že sa človek vydá na cestu pokánia aby viac nekonal zlo. Láska všetko výdrži, rôzne ťažkosti a skúšky, neskrýva svoju tvar pred bolesťou a utrpením druhého. Láska je vytrvala a je ochotná znášať všetko, čo jej príde do cesty. Kráčať po tejto ceste lásky nie je jednoduché lebo je to cesta namáhavá, vyžaduje od nás ochotu obetovať sa za druhých a znášať rôzne ťažkosti, tato cesta lásky vyžaduje od nás veľa trpezlivosti.
Keď sa zvečerieva a deň sa blíži ku koncu je dobre pred spaním oľutovať náš nedostatok lásky k druhým. Sv. Ján apoštol hovorí: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Bez lásky niet pokoja ani vo svete ani v ľudských srdciach. Potrebujeme lásku ak chceme žiť v pokoji.
Ak veríme v Boha a sme veriaci môžeme žiť bez lásky? Ak áno tak sme nepochopili kresťanstvo ani evanjelium. Tak ako je potrebná soľ do jedla tak je potrebná láska v ľudskom srdci. Srdce bez lásky začne tvrdnúť a apoštol Pavol hovorí: „... a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2).
Apoštol Pavol až dvakrat hovorí: „... Nech je naše povolanie a poslanie akékoľvek napr. ak som rehoľníkom, diakonom, kňazom, katechétom, misionárom alebo zasväteným laikom bez lásky nie som ničím. - Dôležité je naučiť sa milovať seba samého, aby som potom mohol milovať druhých. o sebe, a pod.
Zhrnutie vlastností lásky podľa 1. listu Korinťanom 13:4-7:
| Vlastnosť | Popis |
|---|---|
| Trpezlivosť | Znášanie ťažkostí a chýb iných s láskou. |
| Dobrotivosť | Láskavosť a štedrosť voči druhým. |
| Nezávidenie | Netúžiť po tom, čo majú iní. |
| Nepýšenie sa | Nezvyšovať sa nad iných. |
| Nesprávanie sa neslušne | Byť ohľaduplný a úctivý. |
| Nehľadanie vlastného prospechu | Záujem o potreby druhých. |
| Nerozčuľovanie sa | Ovládanie hnevu a podráždenosti. |
| Nemyslenie na zlé | Neuchovávanie si negatívnych myšlienok. |
| Netešenie sa z neprávosti | Radovanie sa z pravdy a spravodlivosti. |
| Všetko znáša | Vytrvalosť v ťažkostiach. |
| Všetko verí | Dôvera v Boha a v ľudí. |
| Všetko dúfa | Nádej v lepšiu budúcnosť. |
| Všetko vydrží | Vytrvalosť v skúškach. |
Na základe týchto vyjadrení je pochopiteľné, že nezamestnanosť a neistota práce spôsobujú utrpenie, ako to možno zaznamenať v Knihe Rút a ako to pripomína aj Ježiš v podobenstve o nádenníkoch, ktorí posedávajú v nútenej nečinnosti na námestí obce (porov. Mt 20, 1 - 16), alebo ako to on sám zažíva, keď ho obkolesujú chudobní a hladní.
Nie z toho dôvodu, že nám Boh spôsobuje krivdu, ktorú mu musíme odpustiť. Skôr ide o to, že si máme spomenúť na spásonosné zámery s Abrahámom, Jóbom, prorokmi a ďalšími, aby sme tak ako oni trpezlivo čakali (makrothymia) na Boha, a dosiahli jeho zasľúbenia, vyslobodenie a ospravedlnenie.
Počas posledných stoviek rokov bol zákon daný Bohom Mojžišovi na hore Sinaj (Exodus 20) obeťou veľmi zlého tlaku. Výsledkom toho je aj zlé pochopenie veršov ako Rimanom 3:31 na jednej strane: „Či teda vierou rušíme zákon? Nakoľko prirodzený človek je tvor sebestredný a je zaľúbený do seba, má tendenciu klásť väčší dôraz na ospravedlnenie sa vlastným výkonom.