O spišskom meste Levoča sa hovorí, že je „najjagavejším kameňom na spišskej korune”. Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest.
Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie, na ktorom stojí rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia. Ten patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Mesto Levoča, ktorej Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov, je od roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Gotická sakrálna stavba zo 14. st. sa nachádza v meste Levoča a spolu s neďaleko stojacou renesančnou mestskou radnicou s arkádami sú dominantou levočského Námestia Majstra Pavla. Chrám svätého Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou.
Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku.
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Zasvätenie kostola sa viaže ku dňu 25. júla, kedy sa slávi deň sv. Jakuba, patróna bojovníkov, pútnikov aj robotníkov.
Patrí medzi najväčšie slovenské gotické chrámy, je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti a slúži veriacim denne na bohoslužby už vyše 700 rokov. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče.
Chrám sv. Jakuba je jedným z najväčších gotických chrámov na Slovensku, ktorého história siaha až do roku 1263. Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry.
Chrám má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 1263. Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu.
Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče. Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1249. Začiatok stavby dnešného kostola sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia, kedy už starý kostol kapacitne ani vzhľadovo nevyhovoval.
Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha.
Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra.
Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku. Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta.
Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu. Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom. Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela. On dal postaviť aj účelovú budovu knižnice nachádzajúcu sa nad vchodom a kaplnkou sv. Juraja.
Po roku 1500 sa v Levoči natrvalo usadil slávny neskorogotický rezbár Majster Pavol, ktorý svoje najvýznamnejšie práce vytvoril pre levočský farský chrám. V rokoch 1508 - 1517 na objednávku mestských radných a fary vznikol unikátny hlavný oltár. V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí.
Talentovaný rezbár Majster Pavol vytvoril mnoho významných diel roztrúsených po celom Slovensku, ktoré vynikajú kvalitou aj zachovalým rozsahom. Práce z jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových oltároch.
Okrem hlavného oltára Majster Pavol v období do roku 1520 vytvoril v Chráme svätého Jakuba aj ďalšie sochárske diela - sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda z oltára svätého Mikuláša (okolo roku 1507), plastiku Madony na oltári svätej Anny a jedno z najkrajších diel - skupinu Narodenia z rovnomenného oltára z roku 1752, ktorá sa zaraďuje do jeho ranej tvorby (okolo roku 1500). Jeho priamym dielom je pravdepodobne súsošie svätého Juraja v svätcovi zasvätenej kaplnke (okolo rokov 1505 - 1507) a plastika Ukrižovaný na korvínskom oratóriu z konca 15. storočia; z neskorších prác mu možno pripísať plastiky v skrini oltára štyroch svätých Jánov (z roku 1520).
Najcennejšou pamiatkou mesta je vrcholné dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba - najvyšší neskorogotický drevený krídlový oltár na svete (18,62 m), dielo architektonickej harmónie sochárstva a maliarstva. Je to najstarší oltár v Strednej Európe. Celý je zhotovený z lipového dreva zdobený lístkovým zlatom.
Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. So svojou výškou - 20,62 metra (najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete) - a šírkou - 6,27 metra - majestátne vypĺňa priestor záveru chrámového presbytéria. Jeho oltárne retabulum patrí k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe.
Hlavný oltár v Bazilike sv. Jakuba
Uprostred v oltárnej skrini dominujú monumentálne sochy Madony s dieťaťom v náručí a po jej stranách stoja apoštoli - svätý Jakub Starší po jej pravici a svätý Ján Evanjelista po jej ľavici. Na zatvorených krídlach oltárnej skrine je cyklus tabuľových malieb na tému pašií a na otvorených sú výjavy zo života sv. Jána Evanjelistu a sv. Jakuba Staršieho. Do výklenku predely je vsadené gotické súsošie zobrazujúce Poslednú večeru. Vo fiálovom štíte sú umiestnené sochy apoštolov, pravdepodobne pochádzajúce z pôvodného oltára.
Oltár bol bratmi Kotrbovcami zreštaurovaný v rokoch 1952 - 1954, pričom po prvý krát od prvej inštalácie bol rozobratý. Posledné reštaurovanie bolo v roku 2012 a trvalo tri roky. Oltár bol v 50-tých rokoch minulého storočia demontovaný, pretože bol ohrozený červotočmi. Našťastie sa ho podarilo zachrániť a tak môžu umenie majstra spoznávať ďalšie generácie. V roku 2017 „oslávil“ oltár 500. výročie osadenia.
Predlohou levočského oltára je hlavný oltár krakovskej Baziliky Nanebovzatia Panny Márie, dielo norimberského majstra Veita Stossa.
Kostol sv. Jakuba v Levoči je známy predovšetkým svojimi gotickými tabuľovými oltármi. Popri nich akosi zanikajú nástenné maľby. Okrem toho, že ich je tu celý rad, mnohé z nich sú aj historicky a umelecky cenné. Väčšina z nich pochádza zo 14.-15. storočia.
Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny.
Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry.
Námestie Majstra Pavla v Levoči
Otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 1000, 1030, 1100, 1130, 1200, 1300, 1330, 1400, 1430, 1500, 1530, 1600, 1630, 1700 hod.
Utorok - Nedeľa: 1000, 1030, 1100, 1130, 1200, 1300, 1330, 1400, 1430, 1500, 1530 hod.
Upozornenie: Počas liturgických slávení v chráme (sv. omše, sobáše, krsty) nie je možné navštíviť chrám za účelom turizmu.