História farnosti Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok, mesto s bohatou históriou, má svoje cirkevné dejiny úzko spojené s okolitými obcami. Táto oblasť prešla zložitým vývojom, ktorý sa odrazil v náboženskom živote jej obyvateľov.

Kaštieľ v Liptovskom Hrádku.

Najstaršie dejiny a kostoly

Najstaršia farnosť na území terajšej farnosti bola v Liptovskom Petre. V rokoch 1332-1335 tam bol farárom Pavel, ktorý bol povinný odvádzať pápežské desiatky. Tamojší kamenný kostol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi bol postavený v druhej polovici 13. storočia.

Patril spolu s kostolom v Liptovskom Jáne (1263), kostolom dnes už zaniknutej obce Svätý Duch (1286) a kostolom vo Svätom Štefane k najstarším kostolom v hornom Liptove. Od 14. storočia nie sú známe mená kňazov, pôsobiacich vo farnosti Svätého Petra. Až v 16. storočí poznáme meno kňaza, ktorý patril medzi prvých, ktorí sa v tejto oblasti pridali k reformácii. Bol to Leonard, ktorý neskôr používal priezvisko Svätopeterský (Szentpétery). Vizitátor o ňom v r. 1560 napísal, že je pochybné, či bol vôbec vysvätený.

Po zániku farnosti v Liptovskom Petre v roku 1709, bola farnosť v Petre pre malý počet katolíkov zrušená a tunajší kostol spravoval katolícky farár v Liptovskom Jáne.

Už som v mojich článkoch spomínal, že katolícky kostol v Dovalove bol postavený pravdepodobne neskôr ako dedina samotná, je teda od nej mladší, pretože v opačnom prípade by dedina prebrala pomenovanie podľa patróna kostola (napríklad hneď susedná dedina - Liptovský Peter - vznikla neskôr ako kostol sv. Petra a Pavla, a tak prevzala meno jedného z patrónov tunajšieho kostola, rovnako je to s dedinou Liptovský Ján, alebo mestom Liptovský Mikuláš, alebo aj prípad zaniknutej dediny Svätý Duch).

Najstaršou stavebnou pamiatkou Liptovského Hrádku je ranogotický kostol sv. Martina z Tours, ktorý sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dovalovo. Hrádok ako mesto nemá stredoveké dejiny ako také, tie sa viažu na Hrádocký hrad, ale jeho mestská časť Dovalovo je od Hrádku skoro o 500 rokov staršia, teda ona má svoje stredoveké dejiny spojené s kontinuálnym osídlením jej miesta minimálne od 13. storočia.

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza asi z roku 1397 (tiež som to už spomínal, že meno farára a patrocínium kostola - ,,...farár Šimon v kostole sv. Martina v Liptove...“ sa môže týkať aj kostola sv. Martina v Martinčeku nad Ružomberkom). Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.

Dovalovská farnosť mohla mať aj jeden alebo dva filiálne kostoly alebo kaplnky - hradnú kaplnku na hrade, a prípadne (nie je isté, či sa tam niečo také v stredoveku nachádzalo, ale predpoklad existuje) drevenú kaplnku v obci Liptovská Kokava. Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia.

K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia). Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica (do dnešných dní sa nám pôvodná kazateľnica nezachovala, dnešná pochádza z druhej polovice 18. storočia, ale vzhľadom k tomu, že sa nachádzali aj v starších kostol (napr. stredovekú kazateľnicu dosvedčuje aj lomený oblúkovitý otvor v pozostatkoch stredovekého kostola v Rajeckej Lesnej), predpokladám jej existenciu, na ľavej strane preto, lebo je to akusticky najlepšie miesto v gotickom kostole, keď tam prehovoríte, je vás rovnako počuť v celom kostole).

Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 - 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín (v stredoveku sa mohlo pochovávať len na posvätnej pôde a takou práve boli areáli kostolov, takto sa cintoríny dostali do stredov miest - napr. okolie košického Dómu sv. Alžbety).

V rokoch 1708 - 1709 bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade kňaz Ján Textoris z Bátoviec, ktorý vyštudoval teológiu v Jene.

V 18. storočí bol postavený kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovskej Kokave. Farská budova bola postavená v roku 1776, dnešný kostol Navštívenia Panny Márie bol dokončený v rokoch 1790 - 1792 v historickom centre mestečka, v čase veľkého rozvoja mestečka.

Liptovský Hrádok bola pôvodne osada, ktorá v minulosti vyrástla okolo hradu dostala názov Hrádek, Hrádok, od roku 1927 mesto Liptovský Hrádok. Po cirkevnej stránke hrad patril dovalovskej fare a dovalovský farár bol zároveň hradným kaplánom. Neskôr bola na hrade zriadená kaplánska stanica. Hrádockí veriaci sa zúčastňovali na bohoslužbách v drevenej kaplnke, ktorú dnes pripomína kamenný kríž na ulici Pod lipami z roku 1807. Majitelia tejto drevenej kaplnky Šebastián a Uršula Ulrich, sú pochovaní pri tomto kríži.

Farská budova bola postavená v roku 1776 (terajší dom rodiny Piklovcov). Začiatkom 20. storočia farskou budovou sa stáva dom pri kostole, v ktorom dovtedy býval hlavný správca lesov. Stavba je z konca 18.storočia.

Dnešný kostol Navštívenia Panny Márie bol dokončený v roku 1790, v čase veľkého rozvoja mestečka, keď bol riaditeľom lesného závodu Ján Girschik. Kostol je v klasicistickom štýle. Autorom bohatej nástennej maľby je Jozef Lerch. Vo vchode kostola je výjav Mojžiša pri horiacom kre. V sanktuáriu hlavný obraz Kalvária, po bokoch obeta Abraháma a Mojžiš s medeným hadom na púšti. Strop kostola je maľba Boha Stvoriteľa a anjelov. Na ľavej strane lode je Krst Ježiša. Všetky maľby boli reštaurované pod vedením Mgr. Art.

Oltár, kazateľnica na ktorej sú symboly božských čností, krstiteľnica (všetko z konca 18.stor.), boli reštaurované v roku 2004 Mgr. Art. Organ je z roku 1799. Zhotovil ho Ondrej Pažický z Rajca, umelec tisícich remesiel. Dnes môžeme obdivovať krásnu skriňu s bohatou rezbárskou výzdobou. Pôvodná nástrojová časť bola odstránená v roku 1902. Budapeštiansky podnik bratov Riegerovcov do starej skrine umiestnili nový pneumatický organ so 14 registrami, Opus 896.

Sochy Panny Márie, sv. Vitráže - sedem sviatostí a sv.Cyril a Metod (chór) - navrhol Mgr. Art. Maciej Kauczyňski a zhotovili dielne Krz. Reliéf na obetnom stole (Božie ruky nám dávajú chlieb) a na ambóne (Duch Svätý)(r.2000), procesiový kríž a svietniky s motívom Noe a potopa, Jonáš, prechod cez Červené more (r.2007), navrhol Mgr. Art. Maciej Kauczyňski a zhotovili dielne Stanislav Czajka, Przemyśl (Polsko). Mramorový ambón, prípravné stolíky, sväteničky, stojan na paškál, zhotovili dielne inž.

Lavice kostola sú z červeného smreka, pochádzajú z pol. 19. stor. Vyhotovil ich stolár Ondrej Cibuľa. Spovedelnicu, dvere, detské lavičky zhotovila firma Batt v roku 1999. Mramorová dlažba v sanktuáriu a dlažba v lodi kostola, boli položené v roku 2002. Ozvučenie kostola bolo zrealizované v roku 1999 firmou Vojtech Pecka z Prahy. Na veži boli pôvodne štyri zvony a dva zvony sa nachádzali v kaplnke na cintoríne. V čase prvej svetovej vojny bolo päť zvonov použitých na vojenské účely. Na veži zostal jeden zvon z roku 1804. Vyhotovil ho František Lytman z Banskej Bystrice. Malý zvon bol prenesený z vežičky na lesníckej škole. Bol odliaty v roku 1796. Vežové hodiny sú z 19. V rokoch 1998 - 2006 sa uskutočnila generálna oprava celého chrámu. Konsekrácia oltára a kostola bola 18. septembra 2004.

Hradná kaplnka

Po cirkevnej stránke hrad patril dovalovskej fare a dovalovský farár bol zároveň hradným kaplánom. Neskôr bola na hrade zriadená kaplánska stanica. Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.

V stredoveku kostol sv. Martina z Tours v Dovalove. že tamojší farári pôsobili ako hradný kapláni. Podľa listiny kráľa Žigmunda z 29. júna 1396 boli obyvatelia Hýb oslobodení od platenia mýta v Lučivnej a v Dovalove (in Dobola).

S najväčšou istotou poznáme až v 17. Magdaléna Zai s jej manželmi. viere aj naúčala aj svojich poddaných. Paludinusa (1611) a Jána Chalupku (1622 - 1645). kaplnke. pánom, hradnej pani a hradnému osadenstvu. slúžil bohoslužby aj vo farskom kostole v Dovalove. z Bátoviec, ktorý vyštudoval teológiu v Jene. a 18. storočia bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade. 1708 - 1709. v Štítniku.

Kedy kaplnka zanikla, resp. prestala plniť svoju funkciu, nevieme. V 18. samostatná fília dovalovskej farnosti. fília spomína kaplnka sv. kríža v Lipovej aleji. a nie sídlom. hrade a kasteláni dochádzali na sv. omše (resp. bohoslužby) do kostola do Dovalova. nebol ani udržiavaný. Udržiavaný bol už len pohodlnejší kaštieľ.

Nevieme, či kaplnka ležala na osi západ (vchod) - východ (svätyňa)) na kaplnku. ktoré malo lepší výhľad, slúžilo ako delostrelecká strieľňa. zachovali v stenách diery). a na severe (otočené smerom do prvého nádvoria). vápennou omietkou (ktorej zostatky sú na stenách dodnes).

Interiér kostola Navštívenia Panny Márie

Jeho rozmery sú na vtedajší Hrádok až príliš veľké. hrádocký. Jozef Lerch maliar. svojmu remeslu, ale freskárskemu umeniu sa vyučil aj v Rakúsku. Slovensku.

kostolov na jeho území. kostol sv. Povýšenia sv.rokoch 1774 - 1795). ležiaci na oblakoch, ako zhliadajú na dianie pod nimi. víťazného oblúka. školou. zaujímavá freska Krstu Krista. 20. a 21. storočia umiestnili ranoklasicistickú kazateľnicu. (svätostánok). patrón kostola. postavami - sv. Jánom apoštolom, Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. kostola sa nachádza maľba Sv. zobrazený ako holubica s olivovou ratolesťou v zobáku). (originálna) je ladená do ružova, aby pripomínala mramor. závesy, rastlinné motívy, hudobné nástroje, mušle a podobne). Mojžiša, ako našiel horiaci krík. svoje mysle k nebesiam. 18. a 19. miestnej škole. sedeli na ľavej strane, ženy na pravej. Hrade.

Významné udalosti a osobnosti

Obdobie prvej Československej republiky bolo zlatým vekom pre Liptovský Hrádok, ale aj pre Dovalovo. Najmä druhá polovica 20-tych rokov a 30-te roky minulého storočia sa vyznačovali v obrovským stavebným a kultúrnym rozmachom. V polovici 20-tych rokov 20. storočia okrem iného Liptovský Hrádok a Dovalovo po rokoch nestability získali na dlhé desaťročia stabilných a aktívnych rímsko-katolíckych farárov. Liptovský Hrádok Františka Dulu (v katolíckom kostole slúžil v rokoch 1925 - 1960, zomrel v roku 1962) a Dovalovo farára Martina Valluša (slúžil a žil tu v rokoch 1927 - 1957).

Dekan Dula sa okamžite zapojil do rozbiehajúceho sa kultúrneho života v meste. Spolu s inými (napr. učiteľom a riaditeľom Štátnej ľudovej školy Jozefom Černotom) založil v meste odbočku spolku Charitas (Karita), ktorý rozvíjal kultúrno-výchovnú a osvetovú činnosť. Tento spolok si pod vedením dekana Dulu a učiteľa Černotu začal stavať v Hrádku svoj vlastný Kultúrny dom v roku 1932, paralelne so stavbou Sokolovne. Projekty vypracoval Ján Groma z Trsteného a stavbu realizoval Ondrej Janček z Ružomberka. Stavba bola dokončená a odovzdaná do užívania 9. júla 1933 počas veľkej slávnosti.

Dekan Dula hneď po príchode do Hrádku vyvíjal aktivitu aj v samotnej cirkvi. Táto komisia mala na starosti rekonštrukciu cintorína - jeho ohradenie, vypílenie starých stromov a celkové očistenie. Napríklad v Dovalove bol v rokoch 1926 - 1927, po odchode kňaza Andreja Labudu, administrátorom fary a kostola, a teda slúžil tu omše a sviatosti.

Dá sa povedať, že v tejto dobe mal hrádocký farár jednu z najväčších farností na Liptove. Dnes do farnosti Liptovský Hrádok patria filiálky Liptovský Peter a Liptovská Porúbka, Jamník a Vavrišovo. V rokoch 1926 - 1927 pribudli aj Dovalovo, Liptovská Kokava a Pribylina. Môžeme teda povedať, že farnosť Liptovský Hrádok zahŕňala celé Belianske údolie. Dekan Dula aktívnu kňazskú službu ukončil v roku 1960.

Druhým kňazom v Hrádku, ktorý tu slúžil v rovnakej dobe ako dekan Dula, bol dovalovský farár Martin Valluš. V roku 1927 sa stal administrátorom (správcom) a neskôr aj farárom farnosti v Dovalove. Po dlhšej dobe bol konečne stabilným farárom v tejto dedine. Pod jeho pôsobnosť patrili filiálky v Liptovskej Kokave, Pribyline a na Podbanskom. Kostol sv. Martina z Tours, teda farský kostol v Dovalove bol vo veľmi zlom stave a pýtal si rekonštrukciu.

Martin Valluš bol v roku 1941 jediným v dedine, kto vlastnil auto - Škoda Popular, v tej dobe už nepojazdný. Počas medzivojnového obdobia bol aktívnym kultúrnym pracovníkom obce, rovnako ako dekan Dula v Hrádku. Bol zakladateľom miestnej pobočky spolu Charitas (Karita) v Dovalove, ktorá tu hrávala divadlá. Aktívne pracoval s miestnou katolíckou mládežou. V Dovalove pôsobil do roku 1957, potom bol preložený, ale nevedno kde.

Od roku 1937 bol postupne pomocou farárov a organistov v kostoloch do života uvádzaný Jednotný katolícky spevník. Jeho autorom bol Mikuláš Schneider Trnavský a mnoho ďalších činiteľov bolo súčasťou skupiny ľudí, ktorí ho pripravovali. V ňom sa nachádzajú piesne slovenské, piesne ľudové a niekoľko piesní preložených z iných jazykov. Používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdoby. Je v priestore strednej Európy jedinečný.

Stručný prehľad udalostí

Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité udalosti v histórii farnosti:

V súčasnosti farnosť Liptovský Hrádok naďalej zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity, pričom si ctí svoju bohatú históriu a tradície.

tags: #liptovsky #hradok #farnost