Doručovanie listov zostáva aj naďalej dôležitou súčasťou komunikácie medzi ľuďmi a podnikmi. V nasledujúcom článku sa pozrieme na súčasnú situáciu v doručovaní listových zásielok, s dôrazom na medzinárodné spojenie medzi Francúzskom a Slovenskom, a to najmä prostredníctvom služieb La Poste.
Logo La Poste
Súčasná situácia na poštovom trhu na Slovensku
Doručovanie listov ostane aj v budúcnosti výhradnou doménou Slovenskej pošty. Napriek tomu, že vláda donedávna živila víziu, že od istého dátumu bude možné vybrať si, kto zásielku doručí, dnes nie je isté, či sa konkurenčný zápas na poštárskom trhu vôbec rozkrúti.
Alternatíva výberu by bola atraktívna najmä pre veľké firmy, ktoré odosielajú tisícky listov pre klientov alebo obchodných partnerov. Na Slovensku sa pritom už začali na súťaž hotovať také silné spoločnosti ako Österreichische Post či holandská TNT Post.
Potenciálni konkurenti Slovenskej pošty dnes žijú najmä z doručovania neadresných reklamných zásielok. Takzvaná poštová výhrada im dovoľuje doručovať iba adresované zásielky ťažšie ako 50 gramov. Zaujímavý listový trh sa začína pri hmotnosti do 20 gramov. Čo je segment, kde má zákonný monopol Slovenská pošta.
Poštová výhrada jej má garantovať príjmy za to, že musí doručovať aj do nelukratívnych, málo osídlených oblastí. Kým sa nenájde iný model kompenzovania týchto stratových aktivít, trh ostane pre ostatných hráčov zatvorený. Je jasné, že silní konkurenti by pokryli predovšetkým veľké mestá a snažili by sa podchytiť si firmy, ktoré podávajú množstvo hromadných zásielok. Napríklad banky.
Kompenzácia strát a európske riešenia
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhlo príspevok na krytie strát vo verejnom záujme. No priama dotácia sa nepáčila v Bruseli. Ani v Žiline, kde sídli regulátor poštového trhu. „Obyčajne štát nikdy nezaplatí za služby toľko, koľko si objednal. Výška vyplatených kompenzácií strát vo verejnom záujme často podlieha politickým názorom a tlakom, koľko sa na ňu vyhradí v rozpočte. Nie je to stabilný nástroj,“ hovorí predseda Poštového regulačného úradu Karol Achimský.
Spoľahlivé riešenie kompenzácie strát v takzvanej univerzálnej poštovej službe je celoeurópsky problém. Uspokojivý model sa zatiaľ nenašiel. Okrem dotačného krytia strát vo verejnom záujme uvažuje únia aj o systéme, kde by mali poštové spoločnosti prispievať do špeciálneho fondu. Z neho by čerpal poskytovateľ univerzálnej služby - Slovenská pošta. No aj toto je sporný model. „Čo majú ostatní poštoví operátori s podnikaním inej spoločnosti? Navyše by tento fond niekto musel spravovať,“ pripomína K. Achimský.
Európska komisia by mala do konca tohto roka predstaviť model, ako štátom zriadeným poštovým firmám nahradiť výpadky tržieb po otvorení trhu. Spôsob by mala definovať v poradí tretia smernica o liberalizácii poštových služieb. Lenže nie je isté, či sa ju podarí vypracovať načas. Isté je len to, že komisia sa zdráha pripustiť priame dotácie zo štátnych rozpočtov.
Jedna z alternatív je doručovanie do odľahlých častí krajiny za nákladové ceny. To by však spôsobilo rast poštovného pre vybrané oblasti. Tam, kde by súperili konkurenti, by zas ceny klesli.
Liberalizácia trhu a jej odklad
Slovensko malo byť priekopník. Uznesenie o úplnom otvorení poštového trhu prijala vláda vlani v máji. Lenže ministerstvo dopravy narýchlo zatiahlo brzdu a požiadalo vládu o odklad. Nevedno dokedy. Má sa postupovať v súlade s Európskou komisiou a jej zatiaľ nepredstavenou smernicou.
„Mali sme záujem ešte mierne uvoľniť trh. Napríklad, aby ďalší operátori mohli doručovať aj adresné reklamné zásielky. Alebo otvoriť trh pod päťdesiat gramov. Čiastočne by sme pripustili konkurenciu,“ hovorí K. Achimský. Lenže snahy regulačného úradu ostali nevyslyšané. Rezort dopravy nepripravuje žiadnu novelu zákona, ktorá by trh pootvorila. „Budeme postupovať v súlade s Európskou komisiou. Ale zatiaľ nie je jasné, ako sa bude riešiť kompenzácia univerzálnej služby,“ odkazuje ministerstvo.
Aktuálne informácie o Slovensku, stretnutie v Bulharsku a pracovné povolenie pre Taliansko #europe
Nové trendy a hráči na trhu
Na Slovensku sa etablovali doručovacie spoločnosti, ktoré počítali s avizovaným štartom liberalizácie. Väčšina z nich sa zatiaľ zaoberá distribúciou letákov. Poskytujú služby od stvárnenia propagačných materiálov, cez ich vytlačenie až po distribúciu do domácností. Aj s geomarketingovými podkladmi, vďaka ktorým vedia zadávateľom odporučiť, kde distribuovať a odhadnúť úspešnosť takejto reklamy. V tomto segmente Slovenská pošta zaostala.
Nováčikovia sa snažia pretlačiť aj na lukratívny trh takzvanej hybridnej pošty, ktorá nespadá pod poštovú výhradu. Hybridnosť spočíva v tom, že veľký odosielateľ donesie do letákovej firmy reklamné materiály a s nimi aj CD s adresami, na ktoré ich chce zaslať.
Národná doručovateľská firma má, samozrejme, výhrady. A tak bojuje o zadefinovanie toho, čo vlastne hybridná pošta je. Slovenská pošta tvrdí, že na trh sa jej tlačia firmy, ktoré na ňom nemajú čo hľadať. Nováčikovia zas ukazujú na možnosti zákona. Bojujú o lukratívny trh - veľkých podávateľov hromadných zásielok.
„Existujú rôzne definície hybridnej pošty. Sami si musíme sadnúť a s týmto pojmom sa pohrať. Chystáme o tom spoločnú diskusiu s poštovými operátormi,“ hovorí predseda Poštového regulačného úradu.
Silní hráči na trhu
Najsilnejšia európska poštová skupina, holandská TNT nedávno premenovala slovenskú dcéru Shiculka & Macatch na TNT Post Slovensko. Oficiálne oznámila, že chce vstúpiť na trh adresných poštových zásielok. Zatiaľ jej patrí vyše šesťdesiat percent slovenského trhu neadresnej distribúcie. Vlani doručila približne šesťsto miliónov letákov. „Chceme robiť na Slovensku všetky klasické poštové produkty a máme ambíciu robiť normálnu poštu. No vieme, že v januári budúceho roka, i keď sa to pôvodne čakalo, trh uvoľnený nebude,“ hovorí riaditeľ firmy Maroš Horňáček. Je rád, že vláda sa rozhodla nedotovať poskytovateľa univerzálnej služby: „Bolo by to pokrivenie trhu.
Aj druhý najväčší neadresný distribútor, ktorý drží zhruba 26 percent trhu, sa prezbrojuje s pomocou silného zahraničného partnera. Eseročku Kolos tento rok kúpila Österreichische Post. Rakúska pošta už na Slovensku má dve firmy na doručovanie balíkov - SPS a InTime. Hneď po uvoľnení trhu tak možno očakávať razantný nástup Rakúšanov. V blízkosti hraníc majú veľké triediace centrá, ktoré im zefektívnia aj prevádzku na Slovensku. „Adresná distribúcia je pre nás výzva a má potenciál, o ktorý stojí za to sa uchádzať. Adresné doručovanie sme schopní spustiť v krátkom čase,“ hovorí konateľ Kolosu Henrich Lauko. Pripúšťa, že firma má záujem pôsobiť len v obciach, ktoré majú nad sto schránok. Vidieť to aj na distribúcii letákov, keď podľa neho „veľmi malé obce zatiaľ nemajú dostatočný ekonomický potenciál“.
Boj o klienta sa sústredí najmä na veľkých, hromadných podávateľov pošty vo väčších mestách, predpovedá. Rakúska štátna pošta nenakupuje len na Slovensku. V Maďarsku získala podobného distribútora letákov - firmu Feibra. Doma v Rakúsku ovláda deväťdesiat percent trhu distribúcie reklamných letákov.
Možno čakať, že najväčší súboj o európsky trh zvedú poštové giganty - TNT Post a Deutsche Post. Do hry by sa mohla zapojiť aj veľká francúzska La Poste. Lenže tá sa zatiaľ do skupúvania v Európe nepustila.
Slovenská pošta a jej pozícia
Slovenská pošta je dnes jednotka na trhu a má všetky možnosti udržať si pozíciu. Slovenská pošta v minulom roku zaznamenala rekordný zisk pred zdanením - 626,2 milióna korún. Tržby prekročili osem miliárd korún a oproti predchádzajúcemu roku boli vyššie o viac ako 222 miliónov korún. Zatiaľ nemal kto štátnej pošte rozkývať pozíciu.
V týchto rokoch mohutne investuje, aby sa pripravila na otvorenie trhu. Doteraz žiaden z politikov nemal odvahu naznačiť, že by chcel odpredať nejaké to percento akcií Slovenskej pošty.
Ilustračný obrázok Slovenskej pošty
Tabuľka: Porovnanie podielov na trhu neadresnej distribúcie
| Spoločnosť | Podiel na trhu |
|---|---|
| TNT Post Slovensko (Shiculka & Macatch) | 60%+ |
| Kolos (Österreichische Post) | 26% |