Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Veľkonočné trojdnie je časový úsek od večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, do druhých vešpier Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Kristus nás vykúpil a dokonale oslávil Boha veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život.
V rímskokatolíckej cirkvi sa obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami.
Prečo nenávidím české veľkonočné tradície
Zelený štvrtok
Cirkev ju slávi vo večerných hodinách na Zelený štvrtok a spomína na Poslednú večeru Pána Ježiša, pri ktorej ustanovil Eucharistiu, sviatosť kňazstva a dal nám príkaz o bratskej láske.
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti i sviatosti kňazstva.
Svätostánok má byť pred omšou prázdny.
Počas oslavnej piesne Sláva Bohu na výsostiach zvonia zvony, potom sa odmlčia až do Veľkonočnej vigílie.
Zviazané zvony na Zelený štvrtok
Tam, kde je tradícia, je dobré zachovať obrad umývania nôh dvanástim vybraným mužom.
Predpisy umožňujú, aby okrem diakonov, akolytov aj mimoriadni rozdávatelia sv. prijímania zaniesli Eucharistiu v tento deň chorým do domácností.
Po modlitbe po prijímaní sa zoradí procesia na prenesenie Najsvätejšej Sviatosti na miesto, kde sa bude uchovávať.
Kaplnka má byť, pokiaľ možno, oddelená od hlavnej lode, veľmi triezvo vyzdobená.
Počas prenášania Sviatosti sa spieva eucharistická pieseň , pred uložením do svätostánku pieseň Tantum ergo.
Po incenzovaní Sviatosti sa svätostánok uzavrie.
V tento deň je zakázané vyložiť Sviatosť v monštancii.
Liturgia odporúča práve v tento deň tichú adoráciu- eucharistickú poklonu, ktorá je prvotnou formou ostatných adorácií.
Je vhodné poznamenať, že uloženie Sviatosti oltárnej v dnešný deň je zamerané na uloženie Pánovho tela pre sv. prijímanie na Veľký piatok a pre chorých.
Kostol bude otvorený hodinu po sv.
Veľký piatok
Na Veľký piatok podľa pradávnej tradície Cirkev neslávi Eucharistiu, konajú sa obrady Slávenie utrpenia a smrti Pána.
V tento deň Cirkev rozjíma o umučení a smrti svojho Pána a Ženícha a uctieva kríž.
V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Liturgické obrady sa majú konať v popoludňajších hodinách okolo pätnástej hodiny.
Na začiatku obradov kňaz a prisluhujúci idú k oltáru v tichosti, všetci stoja.
Nasleduje úkon padnutia na tvár- prostrácia ( vyjadruje pokorenie pozemského človeka a žiaľ i bolesť Cirkvi), všetci si kľaknú.
Rozprávanie o umučení Pána- pašie- podľa Jána sa spievajú alebo recitujú tak ako na Kvetnú nedeľu.
Nasleduje homília.
Poslednou časťou bohoslužby slova je slávnostná modlitba veriacich. Obsahuje desať modlitieb.
Poklona svätému krížu možno vykonať dvoma formami: so zahaleným a nezahaleným krížom.
Poklona svätému krížu na Veľký piatok
Kňaz spieva: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Ľud spevom odpovedá: Poďte, pokloňme sa!.
Všetci si kľaknú a zachovajú ticho plné úcty.
To sa opakuje tri razy.
Potom sa krížu pokloní kňaz, posluhujúci a časť veriacich a na záver po výzve všetci spoločne.
Treťou časťou liturgie je sväté prijímanie ( znak pokoja sa dnes nedáva).
Po jeho skončení sa oltár obnaží a nechá sa pri ňom kríž so štyrmi svietnikmi.
V našich krajoch sa po skončení liturgie prenáša Najsvätejšia sviatosť do tzv. „Božieho hrobu“ a tam sa vystaví k poklone.
Podľa dávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, jeho príchodu.
Biela sobota
V sobotu večer kresťania slávia Veľkonočnú vigíliu
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia).
Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42).
Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou.
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie.
Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu.
Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti.
Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.
Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého.
Veľkonočná svieca - paškál
Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec kresťania prosia nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.
Symbolika na paškáli: písmená alfa a omega znamenajú, že Kristus je počiatok i koniec, číslo letopočtu, že Kristus je Pán času a dejín, päť hrudiek tymianu päť rán Kristových.
Procesiou, ktorú sprevádza len svetlo paškála, vchádza sprievod to tmavého kostola.
Ako Izraelitov viedol ohnivý stĺp, tak kresťania kráčajú za zmŕtvychvstalým Kristom.
Po druhom zvolaní Kristus svetlo sveta s odpoveďou Bohu vďaka si veriaci zažnú sviece od paškála ( so zažatými sviecami v rukách sa podobáme ľuďom očakávajúcich návrat svojho Pána podľa výzvy evanjelia) a po treťom zvolaní sa zažnú svetlá v kostole ( vyzdobený kostol pripomína zasľúbenú zem a cieľ nášho putovania- nebo…).
Druhú časť tvorí liturgia slova. Biblické čítania opisujú význačné udalosti dejín spásy. V rozjímaní pomáhajú komentáre, žalmy a modlitby.
Treba čítať, ak je možné, všetky čítania: sedem zo Starého zákona, po nich sa spieva Glória ( zvonia zvony), nasledujú dve čítania z Nového zákona so slávnostným aleluja.
Tretiu časť tvorí krstná liturgia: litánie k svätým, požehnanie krstnej vody, krstné obrady.
Veľkonočná svieca sa uchováva cez veľkonočné obdobie pri ambóne.
V rímskokatolíckej cirkvi sa dnes ako jediný deň v roku nekonajú v kostoloch sväté omše, ale veľkopiatočné obrady pozostávajúce z bohoslužby slova, modlitieb a poklony veriacich pri kríži a Božom hrobe.
V kostoloch a na kalváriách sa počas dňa konajú Krížové cesty ako spomienka na Kristovo utrpenie a smrť.
Čítajú a spievajú sa pašie. Je to v cirkvi druhý deň Veľkonočného trojdnia, ktoré sa začalo na Zelený štvrtok.
Oltáre v katolíckych kostoloch sú na Veľký piatok bez chrámového rúcha.
Je to deň pokánia a prísneho pôstu.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na Svätý a Veľký piatok v popoludňajších hodinách koná večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie, do symbolického hrobu kladú plaštenicu.
Veľký piatok je pamätný deň vrcholného utrpenia - súdu, výsmechu, mučenia a smrti na kríži nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista.
"Kristus umrel pre naše hriechy", a tak "veľmi draho ste boli vykúpení", pripomína nám apoštol Pavel. Preto Veľký piatok považujeme za jeden z najväčších kresťanských sviatkov podobne ako Deň Pánovho vzkriesenia, povedal M.Klátik.
Vzkriesením Pána Ježiša Krista sa Jeho kríž stal symbolom víťazstva. Boh Syn vstal z mŕtvych, a tak zvíťazil nad diablom, hriechom a smrťou. Ježišovo víťazstvo je víťazstvom všetkých ľudí, ktorí verili, veria a budú veriť v Ježiša ako v Krista, svojho a nášho Spasiteľa. Preto Veľká noc je najradostnejším sviatkom kresťanov, vyzdvihol generálny biskup ECAV M. Klátik.
Význam Kristovho kríža, ktorý nám je počas Veľkého týždňa bližší ako inokedy, vyzdvihol apoštolský nuncius v SR arcibiskup Henryk Józef Nowacki.
Od Ježišovej smrti sa kríž stáva znakom víťazstva, stáva sa novou zbraňou, ktorú do našich rúk vkladá Ježiš, stáva sa znakom zmierenia a odpustenia, znakom lásky mocnejšej ako smrť. Vždy, keď sa prežehnávame, mali by sme pamätať, že na nespravodlivosť nesmieme odpovedať novou nespravodlivosťou, na násilie novým násilím. Nemôžeme zlom odpovedať na zlo, lebo zlo môžeme odstrániť len dobrom. Moc kríža premôže zlo a otvorí cestu k víťazstvu," zdôraznil v týchto dňoch nuncius Nowacki.
Súčasne pripomenul, že na kríži oslávil Boh Otec svojho Syna Ježiša Krista a na kríži uskutočňuje aj naše oslávenie tým, že zdokonaľuje našu ľudskú prirodzenosť prekonávaním hriechu a dáva nám nový život.