Obec Červený Kláštor sa nachádza na brehu hraničnej rieky Dunajec v prekrásnej pieninskej scenérii pod pohorím Tri Koruny. Jej história sa spája najmä s národnou kultúrnou pamiatkou - Kartuziánsko-Kamalduským kláštorom zo 14. storočia.
Letecká snímka obce Červený Kláštor
V časti obce Červený Kláštor - Kúpele sa nachádzajú prvé po druhej svetovej vojne na Slovensku obnovené KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR SMERDŽONKA, zamerané na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb.
Na časti katastrálneho územia obce Červený Kláštor sa nachádza prvý medzinárodný park v Európe - Pieninský národný park. Obec je známa splavom drevenými plťami Prielomom Dunajca a je vyhľadávanou destináciou milovníkov vodných športov, pešej a cyklistickej turistiky.
Pieninský národný park
Pieninský národný park vznikol nariadením č. 5 Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 16.1.1967 o zriadení Pieninského národného parku. Národný park je známy pod menom „Pieniny“. Pieniny aj napriek svojim malým rozmerom patria k najkrajším a najcennejším prírodným územiam v severovýchodnej Európe.
Predstavujú najcharakteristickejšiu časť bradlového pásma s dĺžkou 35 km a šírkou do 6 km. Rieka Dunajec vyhĺbila do vápenca unikátny kaňon s dĺžkou presahujúcou 8 km, ktorého bralá sa dvíhajú do výšky 100 - 300 metrov nad hladinu rieky. V súčasnosti má územie PIENAP-u 3 750 ha a jeho ochranné pásmo 22 444 ha.
Územie Pienin bolo na základe prírodných hodnôt a stavu biotopov rozdelené v roku 2004 na zóny A, B, C, D a tým sa na jeho území zrušili maloplošné chránené územia, ktoré sa stali súčasťou zón „A“ a „B“.
Pieniny sú charakteristické jedinečným prírodným bohatstvom, najmä prielomom Dunajca s hlbokým kaňonom, penivými perejami, skalnými útvarmi Troch korún, Sokolice a Haligovských skál, s tajomnými jaskyňami a prameňmi minerálnych vôd. Najreprezentatívnejším vrchom Pienin sú Tri koruny s najvyššou vežou s názvom Okrúhla (Okraglica) s výškou 982 m.n.m.. Na vrchole sa nachádza vyhliadková terasa.
Pohľad na Prielom Dunajca z Troch korún
Prírodné pomery, ktoré podmienili existenciu pestrej kveteny a živočíšnych druhov, spolu so starobylými stromami a ľudskou rukou modelovanou krajinou oddávna lákajú pozornosť prírodovedcov. Ojedinelý reliktný výskyt v území majú borievka netatova (Juniperus sabina) a subendemit chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii), ktoré sa zo Západných Karpát vyskytujú iba v Pieninách.
Dokladom vývoja pieninskej prírody je prítomnosť živočíšnych reliktov ako pôtik kapcavý (Aegolius funereus), piskor vrchovský (Sorex alpinus) a jasoň červenooký (Parnasusius apollo).
Začiatky spoznávania flóry Pienin spadajú do obdobia pôsobenia frátra Cypriána, lekára kamaldulských rehoľníkov, prvého známeho bádateľa a znalca pieninskej prírody a autora herbára. Herbár z roku 1764 obsahuje 97 listov s 265 rastlinami a 36 listov textov o ich liečivých účinkoch. Táto zbierka sa považuje za najstarší herbár z územia Slovenska.
Turistika na Pieninách sa začala rozvíjať od prvej polovice 19. storočia spolu s rozvojom dvoch kúpeľných miest Szczawnica a Smerdžonka, ktoré boli prepojené tzv. Pieninskou cestou vedúcou po pravom brehu Dunajca.
Splav Dunajca
Jedinečná atrakcia v Európe - splav Dunajca na drevených pltiach v nádhernej prírodnej scenérii Pieninského národného parku. Trasa v dĺžke 9 km vedie z Červeného Kláštora do obce Lesnica. Splav trvá 70-90 minút. Pltnícka sezóna sa začína 15. apríla a končí 31.
Rieka Dunajec má obtiažnosť WW I-II a preto je vhodná na splavovanie aj pre začínajúcich vodákov, resp.
Kláštor kartuziánov
Národná kultúrna pamiatka - Kláštor kartuziánov. Areál kláštora kartuziánov, neskôr kamaldulov je situovaný východne od obce Červený Kláštor. Nachádza sa pri vtoku potoka Lipník do Dunajca vedľa cesty II/543.
V blízkosti Lechnice, v doline sv. Antona vznikol 1319 v poradí druhý kláštor pustovníckej rehole kartuziánov (prvý postavili 1299 nad Letanovcami na Skale útočišťa). Areál kláštora predstavuje ustálený pôdorysný aj urbanistický typ podľa kartuziánskych vzorov.
Ústrednou stavbou je gotický kostol pozdĺžneho pôdorysu s rovným uzáverom, so zachovanými architektonickými detailmi (okná s individuálne riešenými kružbami, portály, organová empora, klenby) Ku kostolu zo severnej strany prilieha kláštor. Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala časť južná, západné krídlo a o niečo mladšie východné krídlo s refektárom.
Na nádvorí stálo desať pustovní - samostatných prízemných domčekov so záhradami. Oproti kostolu stál domček priora (predstaveného kláštora) s vežou. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu v nej ubytovávali pocestných a liečili chorých.
Severne od kláštora bol hospodársky dvor, prístupný podjazdom, s klenutou gotickou klenbou. Na niektorých objektoch sú pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien (mlyn, obytné budovy).
V súčasnosti sa v priestoroch objektu kláštora nachádza Kláštorné múzeum. Múzeum Červený Kláštor zriadil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách... v zmysle Rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o zmene zriaďovacej listiny Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. 1859/2010-10/9033 zo dňa 23.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka
V časti obce Červený Kláštor - Kúpele sa nachádzajú prvé po druhej svetovej vojne na Slovensku obnovené KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR SMERDŽONKA, zamerané na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka sa špecializujú predovšetkým na ozdravovanie kožných ochorení, pri čom využívajú jedinečnú prírodnú liečivú minerálnu vodu, nazývanú ľudovo aj ,,Smerdžonka“, podľa jej špecifického zápachu po sírovodíku.
Ide o studenú, slabo alkalickú, hypotonickú, stredne mineralizovanú liečivú vodu, s obsahom minerálnych látok a solí, najmä Na, Mg, Ca a obsahom sulfánu 11 mg/l.
Aktivity a atrakcie
- Športovo - rekreačný rybník: Rozprestiera sa na začiatku obce Červený Kláštor na pravej strane št. cesty II/543 v smer od Spišskej Starej Vsi do Haligoviec na ploche 3ha a 2302m2.
- Lávka cez rieku Dunajec: Umožňuje prechod peší a cyklistom na poľskú časť Pieninského národného parku. Slávnostne otvorená 12.8.2006.
- Zamagurské folklórne slávnosti: Sú prehliadkou ľudového spevu, tanca, hier a zvykov Zamaguria v čarovnej prírode Pienin na severe Slovenska. Festival sa koná každoročne už od roku 1976 v prírodnom amfiteátri na brehu rieky Dunajec v obci Červený Kláštor a meste Spišská Stará Ves a to pravidelne v tretí júnový týždeň.
V súčasnej dobe patria Zamagurské folklórne slávnosti medzi najvýznamnejšie podujatia pod Tatrami a medzi klenoty tradičnej kultúry Slovenska.
Podmienky pre pestovanie cykloturistiky na území Pienin sú dobré, čomu zodpovedá aj hustá sieť cykloturistických trás:
- červená značka - štátna hranica prístavisko pltí Lesnica - Lesnica - Lesnické sedlo - Veľký Lipník - Haligovce - Červený Kláštor.
- Pieninská cesta Prielomom rieky Dunajec k poľskému susedovi - nenáročná cyklotúra prekrásnou scenériou prielomu rieky Dunajec začína pri Národnej kultúrnej pamiatke múzeu Červený Kláštor je ako stvorená pre rodiny s deťmi.
Prvou atrakciou po trase je Jánošíkov skok, kde si môžete na skalách oddýchnuť a pozorovať plte na Dunajci. Cesta prielomom sa šesťkrát zatočí pričom sleduje tvar meandrov zakliesnených medzi strmé skalnaté svahy. V oblúku tretieho meandra môžeme obdivovať legendami ovenčené skalné veže Sedem mníchov vysoké takmer 70 m.
Onedlho dorazíme k lokalite Poľana a poslednému meandru Dunajca pred vyústením Lesnického potoka. Dominuje mu vysoké štíhle bralo Sokolica (747 m) na poľskej strane. Pri Lesnickom potoku pokračujeme doľava po asfaltovej a neskôr ceste zo zámkovej dlažby vstupujeme do poľských klimatických kúpeľov Szczawnica, kde máme možnosť kultúrneho i športového vyžitia.
Dĺžka túry: 10.5 km (Červený Kláštor - Lesnica- Szczawnica) Prevýšenie (tam/späť): 132/117 Náročnosť: ľahká trasa vhodná pre rodiny s deťmi
Kráľovská cesta Cesta vhodná pre náročnejších cyklistov, ktorí radi prekonávajú aj nejaké tie výškové metre. Trasa začína v poľskom kúpeľnom mestečku Szcawnica a vedie okolo Chaty Pieniny a obce Lesnica na stúpanie smerom na Lesnické sedlo.
Lyžiarske strediská v okolí Červeného Kláštora
Okolie Červeného Kláštora ponúka niekoľko lyžiarskych stredísk, ktoré sú vhodné pre rodiny s deťmi aj pre náročnejších lyžiarov.
Medzi ne patria:
- Ski Pod Bufarkom (Spišské Hanušovce)
- Ski Park Vyšné Ružbachy
- Bachledka Ski & Sun (Ždiar)
- Litmanová Resort
- Krasuľa (Ždiar)
- Ski Monkova dolina (Ždiar)
Prehľad lyžiarskych stredísk v okolí Červeného Kláštora:
| Lyžiarske stredisko | Poloha | Vhodné pre |
|---|---|---|
| Ski Pod Bufarkom | Spišské Hanušovce | Rodiny s deťmi, začiatočníci |
| Ski Park Vyšné Ružbachy | Vyšné Ružbachy | Menej nároční a stredne pokročilí lyžiari |
| Bachledka Ski & Sun | Ždiar | Všetky kategórie lyžiarov |
| Litmanová Resort | Litmanová | Deti i dospelí, rekreační i nároční lyžiari |
| Krasuľa | Ždiar | Rodiny s deťmi, začiatočníci, pokojná lyžovačka |
| Ski Monkova dolina | Ždiar | Začiatočníci, rodiny s deťmi |
Ski Pod Bufarkom sa nachádza v obci Spišské Hanušovce a je určené predovšetkým pre rodiny s deťmi a začiatočníkov. Areál ponúka tri ľahké zjazdovky a dva lyžiarske vleky.
Ski Park Vyšné Ružbachy je zamerané hlavne na menej náročných a stredne pokročilých lyžiarov. Stredisko ponúka päť vlekov, požičovňu lyží, bufet a možnosť večerného lyžovania.
Bachledka Ski & Sun sa rozprestiera na južnom a severnom svahu Spišskej Magury s nádhernou panorámou Belianskych Tatier v obci Ždiar. Stredisko ponúka zjazdovky všetkých náročností, bežecké trate, snowtubing a ďalšie aktivity.
Metodické video - "LYŽOVÁNÍ"
Litmanová Resort sa nachádza uprostred pieninského pohoria v obci Litmanová. Stredisko ponúka štyri lyžiarske vleky, päť zjazdoviek rôznych sklonov a možnosť večerného lyžovania.
Krasuľa je menší lyžiarsky vlek v obci Ždiar, ktorý je ideálny pre rodiny s deťmi a začiatočníkov. Pri vleku sa nachádza požičovňa lyží a reštaurácia.
Ski Monkova dolina sa nachádza v Monkovej doline pri Hoteli Magura v obci Ždiar. Stredisko ponúka zjazdovky s celkovou dĺžkou 700 m, vlek a možnosť večerného lyžovania.
Mapa lyžiarskych stredísk v okolí Ždiaru