Na Slovensku pôsobia mnohé rehole a rády, ktoré významne ovplyvňujú duchovný život a kultúru krajiny. Medzi ne patrí aj rehoľa Pavlínov. V tomto článku sa pozrieme na ich históriu, pôsobenie na Slovensku a na konkrétne aktivity, ktorým sa venujú.
V súčasnosti pôsobia Pavlíni na Slovensku okrem Šaštína ešte vo Vranove nad Topľou, Trnave a Topoľčanoch. Pavlíni boli neoddeliteľnou súčasťou Uhorska. Obnova rádu na našom území nastala až po Nežnej revolúcii.
Vráťme sa však do minulosti. Prví pustovníci žili v lesoch pri Dunaji, na území dnešného Maďarska, v 13. Ostrihomský kanonik Euzébius približne o 25 rokov neskôr utvoril ďalšiu pustovnícku komunitu v kláštore sv. Kríža na kopci Piliš. V roku 1256 Euzébius vybral za patróna tejto komunity svätého Pavla prvého pustovníka, ktorý predstavoval ideál pustovníckeho života (žil na egyptskej púšti v rokoch 228 až 341).
V rokoch 1912 až 1915 vo Veľkých Levároch na Záhorí žili traja pavlíni z poľskej provincie, z Krakova, ale nepodarilo sa im vo vtedajšom Uhorsku obnoviť pôsobenie rádu. Ako dodáva, pavlínske komunity boli historicky skoro vždy národnostne zmiešané, ale vždy sa snažili kázať v reči ľudu, medzi ktorým pôsobili. V liste sa s bratmi Poliakmi lúčia a odôvodňujú, prečo nejdú do poľskej provincie, ale chcú zostať v Uhorsku - lebo túto krajinu milujú a chcú slúžiť ľuďom tejto krajiny.
V septembri 1990 prišli dvaja pavlíni do Vranova nad Topľou. Jeden z Poľska, druhý z Chorvátska. Najprv pôsobili ako kapláni vo farnosti, neskôr sa jeden z nich stal farárom. Diecézni kňazi ma až tak neoslovili, pavlíni vyplnili medzeru. Učili náboženstvo, organizovali pešie púte, najmä do Čenstochovej.
Pokiaľ ide o spravovanie mariánskych pútnických miest, táto charizma má svoj pôvod ešte v časoch vzniku pavlínskeho rádu. Prví pavlíni, ktorých pozbieral do jednej komunity blahoslavený Euzébius, si vzali za patrónku Pannu Máriu - patrónku pustovníkov a patrónku Uhorska.
Historicky, pavlíni mali na území Slovenska kláštory v Marianke, Horných Lefantovciach pri Nitre, Trebišove, Skalici, Kežmarku, v Mariánskej Čeladi (Máriacalád) v Novozámockom okrese a v Šaštíne. Rovnako boli pôvodne pavlínske aj Vranov a Trnava. Do Šaštína prišli pavlíni v roku 1733 a hneď sa podujali postaviť pútnický chrám a kláštor. V tom čase sa v Šaštíne uctievala socha Sedembolestnej, ktorú dala v polovici 16. Stavbu baziliky a kláštora dokončili pavlíni v roku 1751, pričom sa pokračovalo vo výzdobe interiéru.
Po zásahu komunistov v roku 1950 museli aj oni mariánske miesto opustiť, vrátili sa v roku 1990 a obnovili chlapčenské gymnázium. Pavlíni vysvetľujú rozdiely medzi jednotlivými púťami. Na národnú púť prídu tisícky ľudí všetkých vekových kategórií a treba tomu prispôsobovať program. Masovejšie púte v sebe obsahujú aj riziká, treba zabezpečiť poriadok, na všetko dohliadať. Iný typ púte sú stavovské. Sú určené pre konkrétnu cieľovú skupinu, ktorá si našla v Šaštíne isté zázemie. Jej súčasťou sú svedectvá a tematické prednášky či workshopy. Do Šaštína chodia aj jednotlivci a malé skupinky.
Rehoľníci sú často akousi spádovou oblasťou, čo sa týka spovede, a ľudia nás vyhľadávajú aj z tohto dôvodu. V rámci Púte mužov v apríli 2018 putovali pavlíni aj so skupinou laikov 20 kilometrov zo Senice do Šaštína. Pavlínske putovanie nie je to isté ako camino de Compostela. Na rozdiel od camina putujeme v spoločenstve, v desiatkach a počas putovania máme program, prednášky, modlitbu. Je tam ozvučenie. Na camine ide človek celý čas skôr sám a v tichu.
Keď treba, sprevádzame skupinku po bazilike. Členom šaštínskej komunity je Čenstochová dôverne známa. Pavlíni sa len tešia, že ľudia k nim zavítajú. Pavlíni sa vrátili do kláštora, v ktorom roky fungovalo saleziánske gymnázium s internátom. Dnes tak objekt ponúka možnosti na ubytovanie, čo ľudia využívajú.
Páter Miroslav Hruška je členom šaštínskej komunity Pavlínov. Pôsobí v Národnej svätyni v Šaštíne, kde sa stará o duchovný život pútnikov a veriacich.
Šaštínsku päťčlennú komunitu tak pavlíni “poskladali” z členov komunít vo Vranove, Trnave a Topoľčanoch. Zo šaštínskeho “zoznamu” púti zatiaľ nič nestiahli a ani neplánujú. Rušiť nebudeme nič, iba sme v dvoch púťach upravili program, ktorý bude viac bližší našej charizme.
Pavlíni priznávajú, že časť ľudí putuje profánne, za religióznou turistikou. Druhá, dosť početná skupina, sú ľudia, ktorí si spomínajú na dobré časy, keď boli v Šaštíne ako deti, alebo tam študovali na gymnáziu. Sem-tam sa v Šaštíne objavia aj muži, ktorí slúžili v kláštore ako vojaci za minulého režimu. Hovoríme im, že prichádzajú do domu Mamy a ona vie vypočuť dobré aj zlé, prichýli aj v ťažkých časoch. Vtedy sa to cení, keď prichádzame aj v náročných chvíľach. Veľa ľudí vyhľadáva v Šaštíne aj spoveď.
Záverom možno povedať, že pôsobenie Pavlínov na Slovensku má hlboké korene v histórii a ich príchod do Šaštína znamenal obnovenie duchovného života v tomto významnom pútnickom mieste. Aktivity, ktorým sa venujú, sú rôznorodé a zamerané na všetky vekové kategórie a záujmové skupiny.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
Prehľad Púti a Aktivít Pavlínov v Šaštíne
Pavlíni v Šaštíne organizujú rôzne púte a aktivity, ktoré sú zamerané na rôzne cieľové skupiny. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Národná púť: Určená pre širokú verejnosť, všetky vekové kategórie.
- Stavovské púte: Zamerané na konkrétne cieľové skupiny s tematickými prednáškami a workshopmi.
- Pešie púte: Putovanie v spoločenstve s duchovným programom, ako napríklad modlitby a prednášky.
- Individuálne púte: Pre jednotlivcov a malé skupiny, ktorí hľadajú duchovné povzbudenie a spoveď.
| Typ Púte | Cieľová Skupina | Charakteristika |
|---|---|---|
| Národná púť | Široká verejnosť | Veľký počet účastníkov, rôznorodý program |
| Stavovské púte | Konkrétne záujmové skupiny | Tematické prednášky, workshopy, svedectvá |
| Pešie púte | Spoločenstvo veriacich | Duchovný program, modlitby, putovanie v skupine |
| Individuálne púte | Jednotlivci a malé skupiny | Spoveď, duchovné rozhovory, návšteva svätyne |
Púť motorkárov v Šaštíne