Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí slávnosťou Krista Kráľa. Nedeľa Krista Kráľa je poslednou nedeľou cirkevného roka. Ďalšia nedeľa už bude prvou adventnou a začne sa ňou nový cirkevný rok. Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. a stanovil preň pôvodne poslednú októbrovú nedeľu. Prvýkrát sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roku 1925 a bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali v srdciach veriacich vzbudzovať predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho pána a kráľa.
V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo, vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha. Druhý význam termínu skeptron je palica pútnika alebo pastiera. Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier predpovedaný prorokom Ezechielom hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje.
V nedeľu slávime v Katolíckej cirkvi slávnosť Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. V tento posledný deň liturgického roka si pripomíname Kristovu kráľovskú moc, ktorá sa rozprestiera nad všetkých ľudí a nad všetky národy. Len Kristus je totiž jediný prameň šťastia pre jednotlivca i pre celú spoločnosť: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). V tento výnimočný deň je zároveň možné získať úplné odpustky pre seba či pre dušu zosnulého. Je nevyhnutné dodržať obvyklé podmienky, ktoré sú potrebné na získanie odpustkov, a to vylúčiť akúkoľvek naviazanosť na hriech a splniť tri všeobecné podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca.
Akú špeciálnu podmieku treba splniť na slávnosť Krista Kráľa? Zasvätenie Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia sa recituje počas svätej omše na slávnosť Krista Kráľa. Táto pobožnosť nech sa koná vo všetkých kostoloch aspoň pri hlavnej svätej omši alebo aj popoludní mimo omše. Pri ostatných omšiach pred požehnaním recitovať aspoň zasväcujúcu modlitbu. (Porov. Pius XI. Quas primas z 11. decembra 1925). Po modlitbe po prijímaní odhalí monštranciu a zíde ku kľačadlu. Vezme kadidelnicu a incenzuje Sviatosť.
Kristus Kráľ
Text modlitby Zasvätenie Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia
Zasvätenie Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia:
℣. Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, zhliadni na nás, pokorne kľačiacich pred tvojím oltárom:℟. tvoji sme a tvoji chceme zostať.℣. Aby sme sa mohli s tebou ešte vrúcnejšie spojiť,℟. každý z nás sa dnes dobrovoľne zasväcuje tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu.℣. Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali, mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami a odmietli ťa.℟. Zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu, a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu.℣. Pane, buď kráľom nielen svojim verným, ktorí ťa nikdy neopustili,℟. ale aj márnotratným synom a dcéram; daj, aby sa čím skôr vrátili do otcovského domu a nezahynuli hladom a biedou.℣. Pane, buď kráľom i tým, ktorých od teba odlúčili mylné názory a rozkolníctvo;℟. priveď ich naspäť do prístavu pravdy a k jednote viery, aby bolo jedno stádo a jeden pastier.℣. Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť, všetkým národom poriadok a pokoj; nech zo všetkých končín zeme zaznieva jeden hlas:℟. sláva Božskému Srdcu, ktoré nám prinieslo spásu; jemu česť a chvála naveky.Je krásne hľadieť na Ježišovo Srdce ako symbol jeho nekonečnej lásky. Ešte krajšie je mať ho vždy živého blízko seba, v Oltárnej sviatosti. Najsvätejšie Srdce, ktoré uctievame, nie je mŕtve, nebijúce srdce, na ktoré môžeme iba spomínať. Je to Srdce živé, živé nielen v nebi, kde sídli oslávený človek Kristus Ježiš, ale je živé aj na zemi, všade, kde je Eucharistia.
Aká je história sviatku Krista KRÁĽA?
Modlitby k Blahoslavenej Jozafate a Prečistej Bohorodičke
Modlitby k blahoslavenej Jozafate a Prečistej Bohorodičke sú tiež dôležitou súčasťou duchovného života. Sestra Jozafata bola človekom modlitby a súčasne aj veľkej horlivosti v službe blížnym. Pre sestru Jozafatu Boh nebol niečím abstraktným, ale reálnou Osobou. Sformoval sa u nej hlboký a prirodzený vzťah k Nemu. Boh bol jej Abba. Sestra Jozafata ohlasuje dnešnému človeku radikálne nový život podľa evanjelia a pripomína účasť na utrpení iných.
Aby sme lepšie poznali hĺbku duše našej sestry Jozafaty, uvažujme nad jej poznámkami, ktoré sú modlitbou k Bohu Stvoriteľovi. Zoberme pár riadkov z týchto modlitieb či úvah a zastavme sa nad týmito slovami. Dovoľme, aby nám s. Na pohľad jednoduchý život sestry Jozafaty dosiahol takú hĺbku, že ťažko dovidieť až na dno.
- K: Prečistá Bohorodička, prijmi od nás, tvojich detí, túto pieseň vďaky a prosby.
- K: Už od mladosti, blažená Jozafata, si si zamilovala spoločenstvo s Bohom. Už ako malé dievčatko si prichádzala k Prečistej Bohorodičke, aby si sa pred ňou, v samote a tichu, oddala vrúcnej modlitbe.
- K: Čakajúc na Spasiteľa Izraela, ty, Prečistá Bohorodička, cítila si sa nehodnou dôstojnosti stať sa Matkou Božieho Syna. Preto si pred Bohom vyjavila svoju túžbu byť čistou až do smrti. Zapáčil sa tento dar pokory Nebeskému Otcovi a vylial na teba milosť Svätého Ducha.
- K: Aj Ty, blažená Jozafata, túžiac čoraz viac po zjednotení s Nebeským Ženíchom, zriekla si sa telesnej príjemnosti, skladajúc do rúk Krista dar svojej čistoty.
- K: „Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou. Počneš a porodiš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho“ … S takýmto pozdravom prišiel k tebe, Prečistá Bohorodička, beztelesný Anjel Gabriel. A ty si pohotovo odpovedala: „Hľa, služobnica Pána“.
- K: Aj ty, blažená Jozafata, nehľadiac na svoje túžby zasvätiť sa modlitbe a nazeraniu, rozhodne a odvážne si odpovedala „áno“ na Božie volanie. Ono ťa pozývalo k životu a službe uprostred svojho národa.
- K: Obdarovaná radostnou zvesťou Anjela, Prečistá Bohorodička, ponáhľala si sa k svojej príbuznej Alžbete, aby si jej poslúžila a podelila sa radostnou novinou.
- K: Aj ty, blažená Jozafata, prijala si pozvanie Krista a s radosťou a odvahou si ho zaniesla tým, ktoré tiež chceli vstúpiť na cestu evanjeliového života. S otvoreným srdcom a láskou si ich prijala.
- K: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ - povedal starec Simeon tebe Prečistá Bohorodička, keď si priniesla svoju najväčšiu radosť do Jeruzalemskej svätyne.
- K: Aj ty, blažená Jozafata, nevediac, čo prinesie budúcnosť, s odvahou si sa podujala na nové dielo. Neodradili ťa na tejto ceste ani protivenstvá, ani utrpenie, ani bôľ.
Nasledujúce riadky pokračujú v podobnom duchu, oslavujúc život Prečistej Bohorodičky a blahoslavenej Jozafaty, a ich nasledovanie Krista v rôznych životných situáciách.
Sacré-Cœur bazilika v Paríži, zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu
Jozafata je presvedčená, že Pán ju prijme k sebe na konci života, a ona túži, aby táto chvíľa prišla čo najskôr - ale všetko nech sa stane podľa Jeho vôle. Táto modlitba svedčí o tom, že aj keď Jozafata pracovala medzi ľuďmi, starala sa o rozvoj a rast Kongregácie, jej duša túžila po nebi.
Pane, som tu, pred tebou - Dobrým a Milosrdným a z hĺbky duše sa obraciam na teba slovami blaženej Jozafaty: „Ježišu, ty si životom duší. Učiň, aby moja duša v tebe, pre teba a skrze teba žila. Nech o tebe rozmýšľa, o tebe hovorí, pre teba pracuje. Nech teba hľadá, k tebe smeruje a s tebou nech sa zjednotí. Ježišu, buď jediným žriedlom a cieľom môjho života.
Ďalšie modlitby a piesne
Okrem spomínaných modlitieb, existujú aj ďalšie, ktoré sú súčasťou bohoslužieb a osláv, napríklad:
- Ľ: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo.
- Tropár, hl.4. Blahoslavená Jozafata, - svojím duchom modlitby a služby - učíš nás obnovovať a povznášať ľudské srdce všade, kde len bije. - Slúžiť tam, kde je najväčšia potreba.
Tieto modlitby a piesne vyjadrujú vďačnosť, prosby a oslavu Boha, Prečistej Bohorodičky a blahoslavenej Jozafaty.
Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho
„Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.
Táto modlitba je súčasťou skoro každej bohoslužby byzantského obradu počas Svätej a veľkej štyridsiatnice (od pondelka do piatku). Vynikajúco vystihuje v krátkosti celý program Veľkého pôstu, a to jeho negatívnu i pozitívnu stránku - čoho sa máme zbaviť a k čomu máme dospieť.
Pri modlitbe sa vždy robia poklony - veľká metánia čiže veľká poklona sa robí nasledovne: kľakneme na kolená, hlavu skloníme tak, že sa čelom dotkneme zeme, a vstaneme. Pritom sa prežehnáme (niekde je zvykom na začiatku poklony - teda pred pokľaknutím, inde až pri vstávaní). Malá poklona sa robí tak, že sa ohneme v páse, pravú ruku vystrieme smerom k zemi (prípadne sa jej aj prstami dotkneme), potom sa vystrieme a pritom sa prežehnáme. Poklony sú dôležitou súčasťou modlitby, ktorá sa snaží do pokánia zapojiť nielen dušu, ale aj telo - teda celého človeka.
Byzantský Veľký pôst je obdobím, ktoré má veľmi bohatý výber biblických textov: žalmy i čítania - v hymnografii aj v čítaniach cirkevných otcov. Hymnické texty za pozastavujú predovšetkým pri téme ľudskej duše ovládanej hriechom, ktorá nájde prostredníctvom Veľkého pôstu možnosť spásy.
Téma týždňov pred pôstom
| Téma | Nedeľa |
|---|---|
| Pokora | Nedeľa mýtnika a farizeja |
| Návrat k milosrdnému Bohu | Nedeľa márnotratného syna |
| Posledný súd | Mäsopôstna nedeľa |
| Odpustenie | Syropôstna nedeľa |
| Pascha (Veľká noc) | Pascha (Veľká noc) |
5 starovekých SYMBOLOV: MÝTUS za zmyslom
Pascha (Veľká noc) je najväčším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Čítania Veľkého týždňa odhaľujú akoby trojitú vrstvu, tri významy, rozmery sviatku:
- židovská (starozmluvná) Pascha
- Kristova Pascha (vzkriesenie)
Exodus reprezentuje historickú vrstvu - starozmluvnú, židovskú Paschu, teda prechod z otroctva (Egypta) do zasľúbenej zeme. Je to predobraz našej paschy i Kristovej Paschy. Slovo Pascha (hebr. Kniha Jób predstavuje osobnú vrstvu - vzkriesenie v našom osobnom živote. Rozpráva o tom, ako prežil Jób prežil svoje utrpenie, „smrť“ a vzkriesenie.
Liturgicky a obsahovo sú prvé tri dni príbuzné Veľkému štyridsaťdňovému pôstu, konajú sa liturgie vopredposvätených darov (teda sú to ešte aliturgické dni), modlíme sa modlitbu sv. Efréma Sýrskeho a robíme veľké metánie. Zároveň sú to ale už dni bezprostrednej prípravy na utrpenie a vzkriesenie Ježiša Krista.
V tento deň prežívame dve udalosti z Ježišovho života: tajomná (tzv. posledná) večera s učeníkmi a umývanie nôh. V tento deň sa konajú nasledovné bohoslužby: umývanie nôh (len v katedrále - biskup umýva nohy 12 kňazom počas čítania evanjelia), svätenie myra a antimensionov (len v katedrále), večiereň s liturgiou sv. Toto je vlastne skutočný sviatok Eucharistie. To, čo máme niekde po Pasche (tzv. Dať jesť svoje telo je znakom sebaobetovania a nesmiernej Božej lásky.
Strasti čiže utiereň Veľkého piatku sa slúžia tradične vo štvrtok večer. Číta sa 12 evanjelií o utrpení a smrti Ježiša Krista. V latinskom obrade existuje niečo podobné - tzv. V tento deň platí veľmi prísny pôst a aj pôst od eucharistie.
Hlavnou myšlienkou Jeruzalemskej (nadhrobnej) utierne, ktorá sa slávi v sobotu ráno (niekde v piatok neskoro večer) a má štruktúru ako pohreb, je, že Kristus svojou smrťou porazil smrť, ešte pred svojím vzkriesením zostúpil do podsvetia a zničil smrť, ktorá tam vládla.
Hlavnou myšlienkou večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého s 15 čítaniami zo Starej zmluvy, ktorá sa slávi v sobotu poobede, je krst. Počas bohoslužieb Paschy sa má správne celý čas stáť (kedysi sa to aj zachovávalo dosť dôsledne v našich farnostiach). Stáť sa má cez celý Svetlý týždeň - to vyjadruje našu radosť zo vzkriesenia. Radosť zo vzkriesenia je taká, že nás až vzpružila, zdvihla zo stoličiek (ako na futbale alebo na hokeji, keď padne gól, nikto nesedí, všetci od radosti vstanú).