Modlitba svätého ruženca je jednou z najznámejších a najrozšírenejších modlitieb v Katolíckej cirkvi. Jej história je bohatá a siaha až do stredoveku. Ako vieme, sv. Dominik Guzmán bol veľkým mariánskym ctiteľom a taktiež bol fascinovaný Božím slovom. Bol to teda muž uvažovania nad Božím slovom a súčasne muž, ktorý bol oddaným synom Panny Márie.
Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána - Otče náš - bratia recitovali 150 krát túto modlitbu, čo korešpondovalo s počtom žalmov.
Táto modlitba sa rozšírila z kláštorov aj medzi veriacich laikov a stala sa veľmi obľúbenou. Dokazuje to aj skutočnosť, že jedna ulica v Londýne sa v tom období volala Pater Noster Row. V tom čase boli otčenáše nahradené modlitbou Zdravas, Mária. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 zdravasov. Treba dodať, že v tomto storočí Zdravas pozostával len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V.
Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie. Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší.
Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna.
V rokoch 1410 - 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár - pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal.
Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe - v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané desiatky ruženca svetla (ap.
Keď sa pozrieme spätne zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal. Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.
Vývoj modlitby ruženca v skratke:
- 11. storočie: Mnísi sa modlia 150 žalmov alebo 150 Otčenášov ako náhradu pre negramotných.
- 12. storočie: Otčenáše sú nahradené modlitbou Zdravas, Mária, vzniká žaltár Panny Márie.
- 15. storočie: Henrich Kalkarský dopĺňa za Zdravas invokácie. Blahoslavený Alan de la Roche rozdeľuje 150 zdravasov na 15 desiatkov.
- 16. storočie: Pápež Pius V. definuje modlitbu ruženca bulou Consueverunt Romani Pontifices.
- 20. storočie: V roku 1917 pridaná modlitba "Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy..." a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané desiatky ruženca svetla.
Mnohí svätci či učitelia duchovného života nám ho odporúčajú ako perlu medzi modlitbami. Myslím, že hlavným dôvodom je jeho jednoduchosť na jednej strane, krása, bohatstvo a hĺbka na strane druhej. No zároveň je to modlitba, ktorá v sebe ukrýva nesmierne bohatstvo v podobe ružencových tajomstiev. Vďaka nim sa ruženec stáva evanjeliovou modlitbou, keďže obsahuje základné udalosti z Ježišovho života a zo života Márie.
Pri modlitbe ruženca vstupujeme spolu s Máriou do tajomstiev a udalostí Ježišovho života a zároveň dovoľujeme Ježišovi, aby on vstúpil do udalostí a tajomstiev nášho života. Ruženec je tak vzájomným darovaním sa človeka Pánovi a Pána človekovi. Ruženec nás pozýva k tomu, aby sme sa v každodennosti života darovali aj našim bratom a sestrám. Ruženec nás pozýva k aktívnej láske. Až vtedy budeme môcť povedať, že sa ruženec nielen modlíme, ale ho aj žijeme.
Ruženec je teda modlitba, pri ktorej nám Mária pomáha spoznávať, ako sa Boh daroval nám; pri ktorej nás Mária učí darovať sa Pánovi; a pri ktorej nás Mária vyzýva, aby sme sa darovali iným.
S modlitbou ruženca je spojený aj sviatok (spomienka) Panny Márie Ružencovej. Počiatky sú späté s dátumom 7. okóbra 1571. V bitke pri Lepante kresťanské vojská porazili tureckú armádu. Keďže pred bitkou sa očakávalo, že turecká armáda bude v značnej prevahe, pápež Pius V. vyzval veriacich, členov ružencových bratstiev, aby modlitbou ruženca vyprosili zázrak. A ten sa skutočne udial. Kresťanské vojská zvíťazili. Na znak vďaky pápež Pius V. rozhodol, aby sa každoročne 7. Nasledujúci pápež Gregor XIII. presunul tento sviatok na prvú októbrovú nedeľu, pričom zmenil jeho názov na sviatok Panny Márie Ružencovej. Po viacerých zmenách pápež Pius X.
Mne osobne tento sviatok spolu so spomenutými historickými udalosťami pripomína, že modlitbou ruženca sa dá skutočne vyprosiť mnoho, aj to, čo je na prvý pohľad nemožné.
Ruženec je taká modlitbová sociálna sieť, v ktorej si Boha pridávam za svojho priateľa. Spája ľudí navzájom, ako aj človeka s Bohom.
Dnes sme svedkami veľkej módy meditačných techník rôznych filozofických, náboženských a žiaľ i okultných smerov. Snažia sa u nás udomácniť a zaujať miesto v myslení, spôsobe životného štýlu, nazerania na Boha, praktizovaní náboženského života. Ujímajú sa veľmi ľahko, lebo i dnešný človek prirodzene túži po nadprirodzenom. No často sú to smery, ktoré priamo alebo nepriamo útočia na Rímsko-katolícku cirkev. Modlitba Svätého ruženca je vzácna perla meditatívnej modlitby katolíckej cirkvi.
Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. (z knihy Ruženec, S Máriou kontemplovať Krista,Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005, str.
Pápež Benedikt XVI, ešte ako známy teológ a kardinál J. Modlitba ruženca je meditačná niť. Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Tento rovnaký rytmus nás ukolíše a upokojí. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša. Tí, čo sa kedysi ruženec modlievali, obvykle celý deň tvrdo pracovali a po práci neboli schopní konať veľké intelektuálne modlitbové úkony.
Ruženec je vo svojej podstate modlitbou rozjímavou. Nejde teda len o to, aby človek odrecitoval päťdesiat Zdravasov - i keď aj to má svoj význam -, ale má uvažovať nad jednotlivými tajomstvami ruženca. Páči sa mi prirovnanie, že ruženec je ako plavba riekou. Pri plavbe si človek nevšíma v prvom rade prúd rieky, ktorá ho unáša, ale najmä brehy rieky, na ktorých obdivuje krásy scenérie. Rozjímanie je dôležité preto, lebo ak človek premýšľa nad tajomstvami, môže ich prepájať so svojím vlastným životom.
Prísľuby Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec:
- Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
- Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
- Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
- Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
- Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
- Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
- Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.
- Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.
- Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
- Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
- Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
- Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
- Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
- Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
- Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.