Svätá omša: Priebeh, význam a hudobná zložka

Cirkev dbá o dobro svojich detí a ponúka rozmanité prostriedky k zapojeniu sa a k plnému prežívaniu liturgie každému jednému veriacemu, bez ohľadu na jeho pôvod, či vek. Cirkevné dokumenty ponúkajú veľké množstvo podnetov a prostriedkov pre plnú účasť na posvätnej liturgii aj pre deti a mládež. Tento dokument vzniká ako zhrnutie všetkých dôležitých zásad a ponúka usmernenie pre tých, ktorí sú zodpovední za prípravu hudobnej zložky liturgie za účasti detí a mládeže, aby sa nezabúdalo na to, že aj hudba pri liturgickom slávení má svoje pevne stanovené pravidlá, ktoré je správne a potrebné dodržiavať.

Cieľom je lepšie priblížiť význam jednotlivých častí svätej omše hlavne tým, ktorí zodpovedajú za prípravu a realizáciu hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mládeže v našich farnostiach. Dokument vychádza zo všetkých dostupných dokumentov, ktoré sa týkajú liturgie a posvätnej hudby: Konštitúcie o posvätnej liturgii Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium, Všeobecných smerníc Rímskeho misála, Smerníc pre omše za účasti detí a inštrukcie Musicam sacram.

Svätá omša je ústredným bodom katolíckej bohoslužby, ktorá sprítomňuje Kristovu obetu na kríži nekrvavým spôsobom pod znakmi chleba a vína. Ide o komplexný kultový úkon, ktorý zahŕňa bohoslužbu slova a bohoslužbu obety, ktoré spolu úzko súvisia. Svätá omša je ústredným bodom života katolíckej cirkvi. Je to obeta a sviatosť, v ktorej si pripomíname Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. Účastníci sa zúčastňujú na slávení a svätení Pánovho dňa, čím vytvárajú bratské spoločenstvo.

Na rímskokatolíckych svätých omšiach sa v nedeľu občas vyskytnú aj tí, ktorí s tým predtým nepočítali. Čo je pre „ostrieľaných“ samozrejmosťou, nováčikom spôsobuje trápne aj humorné chvíle, keď netušia, čo znamená voda v „sväteničke“ pri vstupe, ako sa správne prežehnať, kedy vstať, sadnúť si, pokľaknúť.

Nedeľná omša prebieha identicky v Bratislave aj v zapadnutej dedinke. „Dokument o súčasnom slávení vydal pápež Pavol VI. v roku 1970, o ostatných veciach týkajúcich sa liturgie rozhoduje rímska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na dedinách sa nedeľné omše zvyknú konať doobeda, v mestách aj v inom čase. Trvajú asi hodinu,“ vysvetľuje kaplán Marek Vadrna.

Svätá omša sa skladá z dvoch hlavných častí: liturgie slova a liturgie Eucharistie. Počas liturgie slova sa čítajú biblické texty a káže sa homília. Počas liturgie Eucharistie sa chlieb a víno premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista, ktoré veriaci prijímajú v svätom prijímaní.

Časti svätej omše

Ordinárium sväté omše obsahuje časti svätej omše, ktoré sú pevné, nemenné. Próprium sú časti svätej omše, ktoré sú menlivé. Okrem častí, ktoré je možné spievať, môžeme do ordinária zaradiť aj ostatné stabilné časti sväté omše, napríklad dialógy celebranta s veriacimi alebo odpovede ľudu.

Medzi základné časti svätej omše patria:

1. Úvodné obrady
2. Liturgia slova
3. Liturgia Eucharistie
4. Záverečné obrady

1. Úvodné obrady

Kňaz si oltár uctí bozkom. Prežehná sa a pozdraví ľud jednou z tradičných formuliek (napríklad „Pán s vami“). Ľudia odpovedia: „I s duchom tvojím.“

• Vstupný spev: otvára slávenie liturgie. Pri výbere vhodného vstupného spevu je dobré brať ohľad na Božie slovo dňa, ktoré je návodom na pochopenie témy dňa, ktorú by mal vstupný spev vystihnúť. Vstupný spev sa začína po zazvonení, ktoré je signálom, že svätá omša sa začína a celebrant s asistenciou prichádzajú k oltáru.
• Vyznanie hriechov a ľútosť nad nimi: Kňaz vyzve ľudí, aby s čistým srdcom slávili sväté tajomstvá. Ľudia odpovedajú formulkou, ktorá sa končí slovami „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“
• Spev Pane, zmiluj sa: nasleduje po úkone kajúcnosti, ak nie je jeho súčasťou (III. forma). Ide o prosebný spev, ktorým sa celé zhromaždenie obracia k Bohu s prosbou o jeho milosrdenstvo, o odpustenie hriechov.
• Hymnus Sláva Bohu na výsostiach: Prastarý oslavný hymnus Gloria (Sláva Bohu na výsostiach) oslavuje a vzýva Boha Otca a Baránka. Spieva sa, alebo recituje, v nedele (s výnimkou pôstneho a adventného obdobia), sviatky, a slávnosti, a tiež pri osobitných slávnostných bohoslužbách. Text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným. Pre uľahčenie účasti detí na prednese chválospevu Gloria je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii.
• Nasleduje hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ a vstupná modlitba dňa - kolekta. Na jej konci ľudia vyslovia „amen“ a sadnú si.

2. Liturgia slova

Skladá sa z prvého čítania (zo Starého Zákona), po ktorom sa spieva žalm, a z druhého čítania (napríklad z listov svätého Pavla alebo iného novozákonného spisu). Texty sú v každom kostole v konkrétnu nedeľu rovnaké. Potom sa spieva Aleluja (ľudia sa postavia) a číta evanjelium.

• Prvé čítanie: Číta sa úryvok zo Starého zákona.
• Responzóriový žalm: Spieva sa alebo recituje žalm.
• Druhé čítanie: Číta sa úryvok z Nového zákona (okrem evanjelia).
• Spev pred evanjeliom: Spieva sa Aleluja.
• Evanjelium: Číta sa úryvok z evanjelia.
• Kázeň (homília): Vlastná reč kňaza.
• Vyznanie viery (Krédo): Po kázni sa ľud postaví a vyznáva vieru. Cieľom vyznania viery je odpoveď na Božie slovo zvestované textami Svätého písma a vysvetlené v homílii. Táto odpoveď sa prednáša formou textu, ktorý bol schválený pre liturgické použitie. Credo sa prednáša spevom alebo recitáciou v nedele a slávnosti, prípadne pri iných vhodných príležitostiach. Pri svätých omšiach za účasti detí je vhodné použiť apoštolské vyznanie viery, ktoré je jednoduchšie a detskému mysleniu zrozumiteľné.
• Modlitby veriacich: Prosby, vyslovuje ich kňaz, diakon či laik. Ľud reaguje slovami "prosíme Ťa, vyslyš nás". Miništranti idú medzi veriacich po milodary.

3. Liturgia obety

• Spev k prinášaniu obetných darov: začína bezprostredne po skončení spoločných modlitieb veriacich. Téma spevu by mala vystihovať dianie: hovoriť o obeti, o chlebe a víne a ich premene na Telo a Krv Pána Ježiša. Vhodné je vyberať tiež spevy, ktoré zodpovedajú danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Pre tento spev platia tie isté pravidlá ako pre ostatné procesiové spevy. Ide o spev, ktorý sprevádza obrad - obrad prinášania a prípravy obetných darov. Spievať sa má aspoň do chvíle, kým nie sú obetné dary položené na oltári.
• Kňaz si pripraví paténu s hostiou a kalich s vínom, odrieka modlitby, ľudia spievajú. Keď stíchne organ, postavia sa a kňaz povie "Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu otcu všemohúcemu." Ľudia reagujú "Nech pán príjme obetu z tvojich rúk..." Nasleduje modlitba nad obetnými darmi.
• Premenenie vína a chleba: Najdôležitejšia časť omše. Ľudia si kľaknú (miništrant dá znamenie zvoncom), kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána. Vezme hostiu a povie "Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás." Potom vezme kalich s vínom a povie "Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku." Samotné premenenie miništrant oznámi zvoncom. Kňaz pokľakne a povie "Hľa, tajomstvo viery." Nasledujú modlitby.
• Spev Svätý: je súčasťou prvej časti eucharistickej modlitby a nadväzuje na spev alebo recitáciu piesne vďaky - prefácie. Je dôležité, aby tento spev spoločne spievalo celé zhromaždenie spolu s kňazom. Tento spev spolu Bohu prednáša nielen zhromaždenie veriacich, ale tiež „anjeli, archanjeli, tróny a panstvá a všetky nebeské zástupy“, pretože ide o chválospev, ktorým ospevujeme Pánovu slávu a ktorý neprestáva znieť. Jeho text pochádza zo Svätého Písma - svätý je z knihy proroka Izaiáša a požehnaný volali Izraeliti Ježišovi vchádzajúcemu do Jeruzalema. Pre uľahčenie účasti detí na prednese Sanctus je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii.
• Modlitba Pána: V modlitbe Pána žiadame o každodenný chlieb, ktorým sa pre nás kresťanov myslí predovšetkým eucharistický chlieb. Prosíme tiež o očistenie od hriechov, aby sa sväté veci dávali naozaj svätým. Všetky tieto časti sa buď spievajú alebo nahlas recitujú. Kňaz vyzýva na modlitbu Pána. Embolizmus rozvíja poslednú prosbu modlitby Pána a prosí, aby celé ľudstvo bolo zbavené moci zla. Cirkev predpisuje spievanie modlitby Pána nie pre nejakú textovú hudobnosť, ale z dogmatických dôvodov, aby sme tieto pôvodné Kristove slová prednášali čo najúctivejším - teda štylizovaným spôsobom. Preto sú predpísané nápevy jednoduché, sylabické, hudobne úzko späté s textovým výrazom a prirodzenou výslovnosťou.
• Obrad prijímania: Začína sa Otčenášom, všetci stoja. Po ňom sa kňaz modlí za pokoj pre ľud a cirkev, povie "Pokoj Pánov nech je vždy s vami", ľudia reagujú "I s duchom tvojím." Všetkých vyzve "Dajte si znak pokoja," ľudia odpovedia "Pokoj a bratská láska nech je medzi nami" a vzájomne si podajú ruky.
• Spev Baránok Boží: sprevádza lámanie chleba. Môže sa opakovať viackrát, podľa dĺžky obradu, ktorý sprevádza. Pre uľahčenie účasti detí na prednese Baránok Boží je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii.
• Spev na prijímanie: začína počas prijímania kňaza. Tento spev má jednotou hlasov vyjadriť duchovnú jednotu prijímajúcich, prejaviť radosť srdca a viac osvetliť „komunitárnu“ povahu sprievodu k prijatiu Eucharistie. Spev trvá, pokiaľ sa veriacim vysluhuje Sviatosť. Ak má po prijímaní nasledovať hymnus, je potrebné spev včas ukončiť. Spev a hudba počas prijímania majú zodpovedať danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Dobré je, ak sa tematicky viažu k čítaniam bohoslužby.
• Nasleduje spev, prípadne recitovanie "Hľa, Baránok Boží...", kňaz potom prijíma - telo (chlieb) a krv (víno). Po ňom prijímajú veriaci.

4. Záverečné obrady

• Modlitba po prijímaní, farské oznamy, ukončenie požehnaním.
• Kňaz končí slovami "Choďte v mene Božom," ľud odpovedá "Bohu vďaka" a rozchádza sa.
• Ďakovný chválospev po svätom prijímaní môže začať počas purifikácie alebo po jej skončení.
• Spev po skončení svätej omše cirkevné dokumenty nijakým spôsobom nešpecifikujú. V našich krajoch je zvykom na tomto mieste spievať pieseň k Panne Márii alebo k svätcovi dňa. Neznamená to však, že by na tomto mieste mohlo znieť čokoľvek. Pre spev po skončení svätej omše platia rovnaké kritéria ako pre ostatné spevy própria. Cieľom tohto spevu nie je zakryť zvukové prejavy veriacich, ktorí odchádzajú z kostola.

Hudba a deti v liturgii

Je potrebné pamätať, že na tzv. detských a mládežníckych svätých omšiach bývajú spravidla prítomní aj veriaci inej vekovej kategórie. Je vhodné zapojiť deti do slávenia liturgie rozličnými spôsobmi: asistencia kňazovi, spev v zbore, hra na hudobnom nástroji, prednes liturgických čítaní alebo spoločných modlitieb, prinášanie obetných darov. Všetky vonkajšie úkony by však boli bez ovocia, keby nenapomáhali vnútornej účasti detí na slávení.

Pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže sú dovolené aj iné hudobné nástroje, najmä ak ich používajú samy deti. Poslúžia na udržanie spevu alebo podporia rozjímavú sústredenosť detí. Dôležité je dbať o to, aby hudba neprehlušovala spev alebo aby nespôsobovala u detí skôr roztržitosť než zveľadenie nábožnosti.

Podľa týchto zásad a v súlade so smernicami stanovenými biskupskou konferenciou možno, zvlášť opatrne a diskrétne, použiť v omši s deťmi aj reprodukovanú hudbu. Treba však pamätať, že živá hudba má vždy prednosť pred reprodukovanou.

Pri výbere skladieb k liturgii je potrebné mať na pamäti aj vhodnú dĺžku skladieb. Je tiež vhodné dbať o to, aby sa v liturgii určenej deťom a mládeži interpretovali aj kompozície zo stáročného pokladu cirkevnej hudby. Nemusí pri tom nevyhnutne ísť len o skladby starých majstrov. Veľmi vhodné a vítané je použitie skladieb z Taizé alebo využitie iných vhodných, jednoduchých viachlasných skladieb. Odporúča sa do veľkej miery viesť účastníkov liturgie k spoznávaniu kvalitnej umeleckej tvorby. Je to vhodnejšie než využívanie ľahkých štýlov, ktoré pripomínajú komerčnú hudbu používanú v rádiách.

Ticho v liturgii

Aj v omšiach za účasti detí a mládeže je potrebné, na vhodných miestach, zachovať posvätné ticho, aby vonkajšia činnosť nezaberala priveľa času. Aj deti sú schopné rozjímať. Ako je ticho súčasťou hudby, tak je aj súčasťou liturgie. Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia.

Dôležité zásady

Je dôležité dodržiavať schválené texty, obzvlášť pri spevoch omšového ordinária. Spevy Sláva Bohu na výsostiach, Verím v Boha, Svätý alebo Otče náš, sú spevmi, ktoré sú vlastným obradom. Preto nie je možné ich texty meniť či prispôsobovať.

V súčasnosti je veľmi obľúbenou formou hľadania vhodných piesní preberanie zahraničných textov. Pri tejto forme výberu spevov je obzvlášť potrebné brať ohľad na pôvod piesne. Nie je vhodné, aby sa profánne piesne opatrovali náboženským textom a neskôr zneli pri bohoslužbách. Texty piesní, ktoré majú znieť pri liturgii, nech preferujú objektívne teologické fakty a nie subjektívne emocionálne zážitky. Liturgia je záležitosťou nie súkromnou alebo osobnou, ale záležitosťou spoločenstva. Hudba preto nemá vyjadrovať subjektívny vzťah k Bohu, ale spoločný.

Zdroje vhodnej hudby

Pre vhodnú hudbu k mládežníckym a detským svätým omšiam máme dostatok vhodných zdrojov. Už v roku 2016 vyšla v Diecéznom centre mládeže Maják v Banskej Bystrici publikácia s názvom Diecézny mládežnícky spevník. komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorí sú zároveň členmi diecéznej Liturgickej komisie a konali tak z poverenia diecézneho biskupa. Z aktivity a práce Saleziánov Don Bosca, naďalej vzniká Spevník mládežníckych piesní.

Hudba je neoddeliteľnou súčasťou slávnostnej liturgie. Cirkevné dokumenty kladú pomerne presné a náročné požiadavky na realizáciu hudby k liturgii. Cieľom tohto dokumentu je práve formácia tých, ktorí sa zaoberajú prípravou hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mladých.

• Diecézne centrum mládeže MAJÁK: Diecézny mládežnícky spevník. Banská Bystrica: Roda Press, 2016.
• Liturgický spevník I.: Základné pojmy liturgickej hudby. Základné omšové spevy. Bratislava: Slovenská liturgická komisia, 1998.
• PIUS X.: Motu proprio O posvätnej hudbe Tra le sollecitudini. Rím, 1903.
• POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967.
• POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE SVIATOSTI A BOŽÍ KULT, Inštrukcia Inaestimabile donum, 3. apríla 1980.
• RÍMSKY MISÁL: Všeobecné smernice Rímskeho misála. In: Liturgia: časopis pre liturgickú obnovu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha.
• Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992.

tags: #moja #svata #omsa