Kritériá a proces výberu kandidátov na post európskeho sudcu na Slovensku

Výber kandidátov na post európskeho sudcu je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne kritériá a inštitúcie. Na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá má právomoc predkladať vláde návrhy a kandidátov na pôsobenie v medzinárodných súdnych orgánoch.

Vzťah Súdnej rady Slovenskej republiky k medzinárodným súdnym orgánom je vyjadrený v čl. 141a ods. 6 písm. f) zákona č. 460/1992 Zb., podľa ktorého do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí právomoc predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy a kandidátov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. Vnútroštátny postup pri výbere kandidátov do medzinárodných súdnych orgánov upravuje § 27g ods. 1 - 5 zákona č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa zákona o súdnej rade súdna rada personálne rozhodnutie písomne neodôvodňuje. Súdna rada posudzuje kvalitu kandidátov predkladaných vláde Slovenskej republiky na základe predložených listín, ktoré vyžaduje zákon a verejného vypočutia na zasadnutí.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)

Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu, ktorý prejednáva porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 (ďalej len „Dohovor“). Bol zriadený v roku 1958 a od 1. Podľa Protokolu č. 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv v platnosti od 1. novembra 1998, Európsky súd pre ľudské práva pôsobí permanentne a je tvorený sudcami z povolania, ktorí pracujú na plný úväzok a bývajú v Štrasburgu. Počet sudcov sa rovná počtu zmluvných strán Dohovoru.

Doplňujúci Protokol č. 14 k Dohovoru, ktorý nadobudol platnosť 1. Článok 21, ods. Kandidátov nesmie presiahnuť 65 rokov ku dňu, kedy si Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyžiada zoznam 3 kandidátov podľa čl. Rokovací poriadok Európskeho súdu pre ľudské práva ustanovuje okrem riadnych sudcov aj ad - hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Ich funkčné obdobie je 4 roky.

Podľa Pravidla 29 Poriadku ak riadny sudca členského štátu nemôže zasadať v Komore, stiahne sa z prípadu, alebo je uvoľnený z funkcie, alebo ak takýto sudca nie je, predseda Komory menuje ad hoc sudcu, ktorý je oprávnený zúčastniť sa na prejednávaní prípadu, zo zoznamu predloženého členským štátom. Zoznam zahŕňa obe pohlavia a je doplnený o životopisy osôb nachádzajúcich sa na tomto zozname.

Príslušný štát navrhuje zoznam troch kandidátov na túto funkciu spomedzi právnych expertov, sudcov a odborníkov na ľudské práva. Budúci kandidát by mal spĺňať náročné kritériá ESĽP a Rady Európy. Musí plynule ovládať buď anglický, alebo francúzsky jazyk. Okrem iného musí mať vysoký morálny charakter, spĺňať podmienky na výkon vysokej súdnej funkcie alebo byť uznávaným právnikom.

Voľby kandidátov v Súdnej rade sprevádza podanie Strážnickej, ktorá napadla na Ústavnom súde SR postup Súdnej rady SR pri výbere kandidátov na post nového sudcu ESĽP. Ako jedna z troch kandidátov sa 15. decembra 2003 uchádzala vo voľbách v Súdnej rade o príležitosť pôsobiť v Štrasburgu aj ďalšie funkčné obdobie. Podľa Ústavy SR je totiž jednou z úloh Súdnej rady predložiť vláde návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch.

Okrem Strážnickej sa v decembrových voľbách uchádzali o post sudcu ESĽP aj Ján Drgonec a Mikuláš Trstenský. Drgonec, ktorého kandidatúru navrhla Slovenská únia nezávislého súdnictva, podpredseda Súdnej rady Jozef Hrabovský, člen Súdnej rady Juraj Seman a Slovenská advokátska komora (SAK), získal už v prvom kole volieb podporu 13 členov rady, pričom iba jeden z hlasujúcich bol proti. Trstenský, ktorého navrhol člen Súdnej rady Peter Brňák, nesplnil formálne podmienky. Strážnická nominovaná predsedom Súdnej rady Milanom Karabínom a SAK napriek dvojkolovej voľbe nezískala potrebných desať hlasov.

Súdna rada SR bude opäť voliť dvoch kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku. V prvých decembrových voľbách minulého roka zvolila rada iba jediného kandidáta - Jána Drgonca. Vláda SR má však Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy predložiť troch kandidátov. Kandidátov volí pre vládu Súdna rada SR, pričom musí adept získať podporu minimálne desiatich hlasov. Následne bude voliť Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku. V prípade, že Súdna rada nezvolí ďalších kandidátov, voľby sa budú opakovať. Oproti minulosti sa rada zhodla, že kandidátov už nebudú osobne vypočúvať. Doterajšej sudkyni ESĽP za SR Viere Strážnickej uplynie funkčné obdobie.

Súdny dvor Európskej Únie

Súdny dvor Európskej Únie vznikol v roku 1952 a jeho hlavnou úlohou je zabezpečenie dodržiavania práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv o Európskej Únii. Plnenie jeho ústrednej úlohy sa uskutočňuje prostredníctvom preskúmavania zákonnosti aktov inštitúcií Európskej únie, dohliadania nad dodržiavaním povinností členských štátov, ktoré vyplývajú zo zmlúv a súčasne súdny dvor vykladá právo Únie na návrh vnútroštátnych súdov.

Súdny dvor sa skladá z dvoch súdov: Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej Únie. Všeobecný súd Európskej Únie vznikol v roku 1988. Od roku 2004 do roku 2016 existoval aj tretí súd, Súd pre verejnú službu. Po jeho zániku prebral na seba kompetencie Súdu pre verejnú službu Všeobecný súd Európskej Únie.

Všeobecný súd Európskej Únie rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú, o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami, o žalobách podaných členskými štátmi proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti dumping. Všeobecný súd sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát - riadneho a dodatočného sudcu. Sudcovia vykonávajú svoju funkciu nestranne a nezávisle.

Súdny dvor Európskej Únie má jasne určené súdne právomoci, ktoré vykonáva v rámci prejudiciálneho konania a konaniach o rôznych druhoch žalôb (napr. žaloba o nesplnenie povinnosti členského štátu Európskej Únie, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv; žaloba na nečinnosť inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie; žaloba o neplatnosť aktu inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie). Súdny dvor rozhoduje v druhom stupni o odvolaniach voči rozsudkom a uzneseniam Všeobecného súdu. Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov a z 11 generálnych advokátov. Ich funkčné obdobie je šesťročné s možnosťou znovuvymenovania do tejto funkcie.

Sudcovia Všeobecného súdu ako aj Súdneho dvora Európskej Únie sú vyberaní spomedzi osobností, ktorí zaručujú úplnú nezávislosť a ktorí vo svojich krajinách spĺňajú podmienky na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva. Sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora a Všeobecného súdu vymenúvajú na základe vzájomnej dohody vlády členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je v zmysle článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „výbor 255“) poskytovať stanovisko k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu a generálneho advokáta.

Prehľad niektorých sudcov a kandidátov

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad niektorých sudcov a kandidátov na rôzne súdne posty:

Zlyhania pri obsadzovaní dôležitých postov

Pri obsadzovaní dôležitých postov zlyhávajú poslanci, vláda, prokuratúra aj súdna rada. Všetko sú to posty, kde sa hľadajú alebo hľadali vhodní kandidáti. Dôležité pozície, ktoré sme mali obsadiť už pri prvej voľbe. Nie je to len v tom, že chýbajú vhodní uchádzači. Nie je to ani v netransparentnom výberovom konaní. Naopak, nie raz sú to práve kvalitné verejné vypočutia, čo odhalí, kto na daný post má alebo nemá predpoklady.

Slovenskí kandidáti neprechádzajú cez poradný výbor 255 Rady EÚ. Najskôr neuspela súčasná ombudsmanka Mária Patakyová. Pri nej znela výčitka na neznalosť francúzštiny. Prišiel kandidát číslo tri: sudca Najvyššieho súdu Ivan Rumana. Ani on neprešiel. Poradný výbor dôvody odmietnutia verejne nekomunikuje. Je to preto, aby uchádzačov odborne nediskvalifikoval v ďalšom profesijnom pôsobení. Slovensko sa tak ocitlo v situácii, keď minister spravodlivosti Gábor Gál hovorí už len o dvoch možnostiach.

V súčasnosti je isté len to, že dodatočného sudcu v Luxemburgu nebudeme mať ani tento rok. Súdna rada pritom zažíva pri obsadzovaní dôležitých justičných postov zlyhania opakovane. Nie je to len Všeobecný súd EÚ, kam nedokázala už tri roky vybrať vhodné meno. Výber sudcu ESĽP je zložitejší. Súdna rada volí troch kandidátov, ktorých musí odobriť vláda. Tá tento zoznam potom posiela Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. Našou sudkyňou sa napokon stala Alena Poláčková, ktorá odišla na európsky súd z nášho Najvyššieho súdu.

Na nedostatok kandidátov sa pritom poslanci nemôžu vyhovoriť. Po spočítaní uchádzačov z každého kola vychádza, že doposiaľ mali na výber osemnástky 110 kandidátov, hoci je pravda, že mnohí z nich kandidovali opakovane. Neobstojí ani výhovorka, že mali o uchádzačoch nedostatok informácií. Tento rok totiž voľbu sprevádza naozaj kvalitné verejné vypočutie.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyhlásil, že v najbližších dňoch bude zisťovať, čo môže byť za odmietnutím Kučeru. Podľa vlastných slov odmieta uveriť tomu, že Slovensko nie je schopné ponúknuť kvalitného kandidáta. Lajčák sa s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom zhodli, že má zmysel postaviť aj ďalšieho kandidáta.

Podľa Gála je v prvom rade potrebné zanalyzovať oficiálne dôvody odmietnutia Kučeru. Až následne sa môže vyjadriť k ďalšiemu postupu. Šéf rezortu doplnil, že kým pri prvých dvoch kandidátoch boli objektívne možnosti, aby ich výbor odmietol, teraz na to dôvod nebol.

Miesto dodatočného sudcu malo Slovensko obsadiť už v septembri 2016. V tajnej voľbe Kučeru koncom novembra 2018 zvolila Súdna rada, podporilo ho desať z 15 prítomných členov.

Požiadavky na kandidáta podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

Podľa § 27g ods. 2 písm. a) až e) zákona o súdnej rade za kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, možno navrhnúť občana, ktorý:

• získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,
• je bezúhonný, preukázateľne je významnou osobnosťou v odbore práva a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,
• má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
• má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,
• aspoň päť rokov vykonával právnickú prax.

Podľa § 27g ods. 3 zákona o súdnej rade návrh kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum narodenia, profesionálny životopis kandidáta (preukazujúci splnenie podmienok uvedených v § 27g ods. 2 písm.

tags: #na #post #europskeho #sudcu