Po celom svete existuje pozoruhodné množstvo architektonicky skvostných budov. Či už je to moderná panoráma mesta Tokio, elegantné pamiatky Paríža či historické klenoty Grécka a Egypta, byť nadšencom architektúry nebolo nikdy vzrušujúcejšie. Pozrime sa na niektoré z najvýznamnejších gotických katedrál na svete a odhaľme ich fascinujúce príbehy.
Ulm Münster, dominantná gotická stavba v Nemecku.
Ulm Münster: Najvyššia cirkevná budova na svete
V malebnom nemeckom meste Ulm sa týči symbol architektonického majstrovstva a náboženskej oddanosti - kostol Ulm Münster, najvyššia cirkevná budova na svete. Nemecko vládlo rebríčku najvyšších kostolov na svete už pred dokončením výstavby chrámu Ulm Münster (Dóm v Ulme). O niekoľko desaťročí skôr bol hotový Kolínsky dóm, ktorý sa na istý čas usadil na čele celosvetového rebríčka. V roku 1890 ho na prvej pozícii vystriedala majestátna stavba z mesta Ulm, známeho aj ako rodisko Alberta Einsteina. V čase dokončenia výstavby kostola v Ulme sa ešte nestavali televízne veže ani mrakodrapy s výškou nad 200-300 m. Kostol s vežou vysokou viac ako 160 metrov sa tak stal najvyššou budovou sveta. Celosvetové prvenstvo si dlho neudržal.
Stavba katedrály Ulm Minster sa začala v 14. storočí, počas vrcholnej gotiky. Kostol s majestátnou vežou nepúta pozornosť len rekordnou výškou. Ulm Münster zaujme aj dizajnom, ktorý je excelentnou ukážkou krásy gotického štýlu. V jeho znamení sa chrám začal stavať ešte v 14. storočí, kedy gotika vládla nemeckej sakrálnej architektúre. V 20. rokoch 16. storočia sa však výstavba kostola s rozostavanou vežou prerušila. Ulm Minster bol v priebehu storočí svedkom vojen, revolúcií, ale aj pokojného plynutia času.
Ulm Minster je držiteľom niekoľkých pozoruhodných rekordov v oblasti cirkevnej architektúry. Jedným z najfascinujúcejších aspektov Ulm Minster je jeho zložité schodisko, ktoré stúpa po ohromujúcich 768 schodoch na vrchol centrálnej veže. Ulm Minster, najvyššia cirkevná budova na svete.
Kamenné základy gotickej veže však rozkladajú soli a kyseliny z ľudského moču. Informuje o tom Südwest Press. Miesto je totiž obľúbenou lokalitou, kam si chodia ľudia uľaviť počas noci a návratu z krčiem. „Dával som na to pozor rok a pol, no opäť je kostol pokrytý zvratkami a močom,“ hovorí Michael Hilbert, šéf údržby kostola. „Nechcem byť nejaký policajt, no je to o udržiavaní verejného poriadku.“ Počet incidentov sa podľa serveru TheLocal.de nepodarilo znížiť ani po tom, čo mesto zdvihlo pokuty za močenie na verejnosti z 50 na 100 eur. V okolí kostola navyše zvýšili aj počet policajných hliadok.
Ulmský dóm začali stavať už v 14. storočí, dokončili ho však až v roku 1890, keď sa stal najvyššou stavbou na svete. Jeho veža je najvyššia dodnes - prekonala by ju po dokončení len barcelonská Sagrada Familia. Gotický protestantský kostol však nikdy nebol sídlom biskupa a preto technicky nie je katedrálou. Protestantskej cirkvi patrí len približne posledných 120 rokov, predtým ho vlastnilo mesto.
Chrám sv. Jakuba v Levoči: Klenot gotiky na Slovensku
Slovensko je všeobecne známe ako krajina bohatá na rôznorodé prírodné krásy a mnohé historické pamiatky, týkajúce sa tak architektúry, ako aj maľby, plastiky a podobne. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má v tomto ohľade región, odpradávna nazývaný Spiš. Na jeho území sa rozprestierajú nielen takmer celé Vysoké Tatry, ale aj Slovenský raj, veľká časť Levočských vrchov, ako i Spišsko-gemerské rudohorie.
Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom. Levoča sa zaradila medzi mestá významné aj z hospodárskej stránky, jednak ako stredisko remeselnej výroby, ako aj stredisko medzinárodného i vnútorného obchodu. Mnoho dokladov svedčiacich o významnom postavení tohto mesta sa zachovalo dodnes. Patrí sem meštianska architektúra, ktorej historické hodnoty sa potvrdzujú až teraz, v súvislosti s reštaurovaním jednotlivých budov. Tak isto sem zaraďujeme architektúru sakrálnu, udivujúcu rozmermi i kvalitou. Zásluhou nej sa Levoča v minulosti často nazývala slovenským Norimbergom.
K najvýznamnejším klenotom patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Okrem oltárov má Chrám sv. Jakuba ešte mnoho epitafov a iných umeleckých diel.
Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče.
Hlavný oltár sv. Jakuba v Levoči, dielo Majstra Pavla z Levoče.
Písomné dokumenty o dejinách Levoče sa zachovali len od polovice 16. storočia. Od tohto obdobia môžeme pomerne presne sledovať tak stavebný vývoj, ako aj dejiny kostola. Dovtedy sme odkázaní len na jednotlivé údaje, na tradíciu a na výsledky archeologického výskumu, ktorý však bol urobený len v sakristii a čiastočne v okolí chrámu. Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Vychádza sa pritom väčšinou len z rozboru architektonických prvkov. Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov. Z tradície i z archeologického výskumu vieme, že Levoča už predtým mala aspoň dva kostoly: Kostol sv. Ducha - románska rotunda z 11. storočia stojaca na mieste dnešného minoritského kostola pri Košickej bráne, a Kostol sv. Mikuláša nachádzajúci sa južne od dnešného mesta, pri lokalite nazvanej Stará Levoča. Druhý kostol pochádza z konca 11. a začiatku 12. storočia a stavebne bol zväčšený ešte v polovici 13. storočia a v 14., prípadne 15. storočí.
Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. storočia. Okolo roku 1270 bola prebudovaná. Keďže niektoré jej hlavice s románskymi motívmi sa opakujú aj v sanktuáriu dnešného kostola, nie je vylúčené, že v tom čase sakristia tvorila súčasť samostatného pôvodného kostola stojaceho na mieste dnešnej svätyne, alebo bola samostatnou kaplnkou, prípadne dnešná sakristia tvorila presbytérium vlastného kostola. Isté je, že rozvoj mesta, najmä po udelení rozsiahleho práva skladu roku 1321, si vyžiadal postavenie väčšieho a honosnejšieho kostola. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem. Či bola stavba postavená odrazu, alebo v dvoch etapách, nie je podstatné. Dôležité je, že v poslednej tretine 14.
Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný. V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas. Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej.
Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska. Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach. Trojlodie, symbol najsvätejšej Trojice, je bežné aj v iných kostoloch. Dôležitejšie je, že klenba chrámu (symbol neba) spočíva na dvanástich stípoch, tak ako spočíva Cirkev na dvanástich apoštoloch. V latinčine sa význam slov ecclesia - kostol stotožňuje aj so slovom cirkev. Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Otváracie hodiny Chrámu sv. Jakuba v Levoči:
- Pondelok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30, 16:00, 16:30, 17:00
- Utorok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30
Upozornenie: Počas liturgických slávení v chráme nie je možné navštíviť katedrálu za účelom turistiky.
Ďalšie významné gotické stavby
Okrem Ulm Münster a Chrámu sv. Jakuba existuje mnoho ďalších významných gotických stavieb, ktoré stoja za zmienku:
- Kolínsky dóm: Najväčšia katedrála v severnej Európe.
- Milánsky dóm: Majstrovské dielo gotickej architektúry s viac ako 3 400 sochami a 135 vežami.
- Katedrála svätého Pavla v Londýne: S impozantnou kupolou a bohatou históriou.
- Katedrála v Amiens: Najväčší gotický kostol vo Francúzsku.
- Sevillská katedrála: Najväčšia gotická katedrála na svete.
Tieto stavby sú svedectvom architektonického umenia a náboženskej oddanosti, ktoré pretrvávajú stáročia a dodnes fascinujú návštevníkov z celého sveta.