Nežná revolúcia, ktorá sa odohrala v roku 1989, znamenala pre Československo prechod od komunistického režimu k demokracii. Tento prechod bol sprevádzaný mnohými udalosťami a osobnosťami, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v boji za slobodu a spravodlivosť. Jednou z týchto osobností bol aj biskup Ján Chryzostom Korec.
Prenasledovanie cirkví na Slovensku bolo súčasťou nátlakovej politiky komunistického režimu, ktorej cieľom bolo podriadiť si konanie i myslenie jednotlivcov. Režim si ich chcel podriadiť, ovládnuť a následne zlikvidovať. Systematické znemožňovanie, resp. obmedzovanie pôsobenia cirkví sa prejavovalo odsúdením biskupov, zrušením reholí, uväznením stoviek kňazov a desiatok rehoľníkov, rehoľníčok i laikov, ako aj kontrolou náboženského života. Už v roku 1949 boli prijaté tzv. cirkevné zákony, ktoré obmedzili pôsobenie kňazov.
Jedným z najväčších zásahov voči zástupcom Katolíckej cirkvi bola násilná likvidácia reholí - 31. marca až 4. apríli 1950 a bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov. V auguste toho istého roku došlo k likvidácii ženských reholí v tzv. Akcii R (rehoľníčky). Po likvidácii reholí nasledovali procesy a väznenie biskupov Štefana Barnáš, Vasiľa Hopka a neskôr aj s tajne vysvätenými biskupmi Jánom Chryzostomom Korcom, Petrom Dubovským a Dominikom Kaľatom. Biskupi boli označovaní za "vatikánskych špiónov" a štátna moc sa ich snažila izolovať.
Proticirkevné opatrenia viedli predstaviteľov náboženského života k pôsobeniu v ilegalite. K najvýraznejším predstaviteľov tzv. tajnej cirkvi patrili lekár Silvester Krčméry a matematik Vladimír Jukl, no rovnako aj mnohé rehoľníčky, rehoľníci a laici, ktorí na Slovensku vytvárali tajnú sieť náboženských krúžkov. S tajnou cirkvou a tajnými rehoľami často spájame aj pašovanie náboženskej literatúry zo zahraničia.
V boji proti komunizmu vznikol občiansky disent, ktorý zohrával dôležitú úlohu v aktivizácii spoločnosti a v presadzovaní náboženských práv. Medzi najvýraznejších bojovníkov proti komunizmu môžeme zaradiť skupinu Biela légia, ktorá pôsobila nielen doma, ale aj v zahraničí, konkrétne v Rakúsku.
Katolícky disent tvorili v časoch komunistickej totality osoby, ktoré sa vzopreli uniformovanej spoločnosti a snahe štátnej moci eliminovať akékoľvek náboženstvá v spoločnosti. Reč je najmä o predstaviteľoch rímskokatolíckej cirkvi, ale aj gréckokatolíkov či evanjelikov. Keďže komunizmus bol ako ideológia založený aj na ateizme a náboženstvo považoval za súčasť kapitalistického sveta, cieľom predstaviteľov režimu bolo tento „neduh“ vykoreniť. Presne s týmto zámerom operovala aj Komunistická strana Československa.
Počas mesiacov uvoľňovania, ktoré so sebou priniesla vrcholiaca Pražská jar v roku 1968, nastalo uvoľnenie aj pre katolícku cirkev. Odsúdení kňazi a biskupi sa dostali na slobodu, zakázaní gréckokatolíci mohli opäť existovať. Všetko však zmiatol augustový vpád vojsk Varšavskej zmluvy, po ktorom nastala tvrdá normalizácia a de facto sa opäť začalo perzekvovanie cirkevných predstaviteľov - prenasledovanie i odoberanie súhlasov za protirežimné postoje.
Práve vplyvom normalizačného tlaku sa najmä v prostredí malých spoločenstiev študentov začína z iniciatívy Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla formovať takzvaná tajná cirkev. Na stretnutiach veriacich sa kňazi snažili rozvíjať náboženský život, konali sa rôzne výlety či spoločné modlitby. Všetko pod rúškom tajomstva, pretože nad členmi zakázaného spoločenstva neustále visela hrozba tvrdých postihov, ktorým sa mnohí, vrátane Krčméryho či Jukla, nevyhli. Tajná cirkev ako taká pretrvala počas celej normalizácie a jej predstavitelia sa postupne stále viac snažili dostať sa k slovu a zapojiť sa do verejného diskurzu.
Veriaci požadovali najmä prepustenie väznených členov cirkvi. Toto ťaženie vyvrcholilo Sviečkovou manifestáciou, na ktorej sa 25. marca 1988 zúčastnili tisíce ľudí. Ich požiadavky boli jasné - náboženská a občianska sloboda pre všetkých.
Sviečková manifestácia bola pokojná demonštrácia za náboženské slobody a občianske práva v komunistickom Československu, ktorá sa konala 25. marca 1988 v Bratislave. Zhromaždenie vstúpilo do dejín ako Sviečková manifestácia a stalo sa predzvesťou Nežnej revolúcie. Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky.
Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa 25. marca 1988 konala Sviečková manifestácia, na ktorej sa zišli tisícky občanov z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. So sviečkami v rukách vyjadrili názor na nedodržiavanie ľudských a najmä náboženských práv vo vtedajšom Československu. Občania na zhromaždení manifestovali aj za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv.
Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície, biskup Ján Chryzostom Korec (1924-2015), Silvester Krčméry (1924-2013), Vladimír Jukl (1925-2012), Ján Čarnogurský, František Mikloško a ďalší členovia katolíckeho disentu. Ten na území Slovenska plnil úlohu opozičného hnutia proti totalitnému socialistickému systému s vládnucou úlohou KSČ a KSS.
Sviečkovú manifestáciu neprekazilo jazdenie obrnených transportérov po meste, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave, ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci. Tisíce ľudí napriek nepriaznivému počasiu zaplnili okrem Hviezdoslavovho námestia aj priľahlé ulice. Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali verejne modliť.
Prítomní neposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach áut bezpečnostných zložiek. Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli bezpečnostné sily aj vodnými delami. Polícia použila slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Zásah proti účastníkom manifestácie nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistami ovládaného socialistického režimu.
V Bratislave sa protestovalo už 16. novembra, zápalkou bola falošná správa o smrti študenta. Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave oslavovali Medzinárodný deň študentov urobili manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. Sprievod prešiel cez dnešné Hodžovo námestie pred Prezidentským palácom cez celé mesto až k ministerstvu školstva. Počas pochodu sa dožadovali akademických slobôd a skutočnej demokracie.
17. novembra Bezpečnostné zložky brutálne zasiahli proti demonštrujúcim študentom v Prahe. Tí po skončení oficiálneho študentského mítingu konanom na počesť 50. výročia zavretia českých vysokých škôl nacistami v roku 1939 na Albertove odišli smerom na Vyšehrad, ich počet počas demonštrácie dosiahol niekoľko tisíc. Študenti sa vydali na pochod do centra, pričom na Národnej triede boli postupne obkľučovaný oddielmi ZNB, ktoré postupne uzavreli námestie. Pri rozháňaní pokojnej manifestácie púšťali študentov cez úzke kordóny, v ktorých ich brutálne bili. Výsledkom boli stovky ranených.
V priebehu noci rozšírili zahraničné médiá správu, že počas násilného potlačenia demonštrácie prišlo k smrti študenta Martina Šmída, ktorého mali dobiť príslušníci ZNB.
18. novembra Prebehlo viacero stretnutí protirežimných aktivistov (v Bratislave v byte Soni Szomolányi, v Pukanci u Ivana Kadlečíka), na ktorých odzneli správy o zabití študenta počas demonštrácie v Prahe. V Šali v byte Károly Tótha vznikla na stretnutí asi 120 disidentov spomedzi maďarskej menšiny Maďarská nezávislá iniciatíva, podporujúca študentov v ich štrajkoch.
19. novembra Predpoludním sa v byte výtvarníka Miroslava Cipára stretli na popud výtvarníka Rudolfa Sikoru stretli slovenskí výtvarníci. Na stretnutí vznikla protestná petícia a po jeho skončení inicioval Rudolf Sikora stretnutie v Umeleckej besede slovenskej. Na byte u Martina Hubu sa stretli viacerí slovenskí herci na čele s Milanom Kňažkom, Mariánom Labudom, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským, ktorí prijali vyhlásenie protestujúce proti zásahu na Národní třídě. Vo večerných hodinách sa v Bratislave na verejnom stretnutí za účasti asi 450 intelektuálov v Umeleckej besede, zvolanom kvôli udalostiam zo 17. novembra, vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu ako občianska platforma stojaca proti komunistickému režimu. Na stretnutí prečítali protesty výtvarníkov a hercov, pod ktoré sa mohli prítomní podpísať. V Prahe vzniklo v Činohernom klube Občianske fórum (OF), hnutie, v ktorom boli zastúpené skoro všetky skupiny, usilujúce sa o zmenu režimu v Čechách.
20. novembra Predstavitelia rodiacej sa opozície sa po predchádzajúcom večernom stretnutí v Umelke zišli na obed v priestoroch divadla na Malej scéne. Na stretnutí sa ustálil názov Verejnosť proti násiliu. Študenti Filozofickej fakulty UK obsadili aulu a vyhlásili protestný štrajk. Rozhodli sa bojkotovať vyučovací proces, vyhlásili prvý slovenský štrajkový výbor a vyzývali k účasti na generálnom štrajku 27. novembra. V bratislavskom divadle Štúdio S sa zišlo približne 700 ľudí, kde herci na čele s Milanom Kňažkom a Milanom Lasicom oznámili prítomným rozhodnutie štrajkom podporiť požiadavky študentov. Na Hviezdoslavovom námestí sa zišlo niekoľko tisíc ľudí, ktorí počas improvizovanej demonštrácie pod sochou spisovateľa P. O. Hviezdoslava požadovali dialóg, slobodné voľby a demisiu vlády.
21. novembra Na dopoludňajšom stretnutí s hercami SND sa snažil ideologický tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka so slovenským ministrom kultúry Pavlom Koyšom prehovoriť hercov, aby ukončili štrajk. Aktivisti VPN sa po tretí raz zišli v priestoroch Umeleckej besedy. Na stretnutí prečítal Fedor Gál stanovisko VPN k vyhláseniu vlády, v ktorom požadovali prepustenie politických väzňov, stretnutie s predsedom vlády a slobodný dialóg. V podvečerných hodinách sa na Gottwaldovom námestí (dnes Námestie slobody) konalo veľké zhromaždenie tisícov ľudí, medzi ktorými bolo veľa študentov. Na stretnutí Predsedníctva ÚV KSS jeho členovia diskutovali o situácii na Slovensku. Diskusia sa viedla v duchu snahy získať čo najviac informácií a zabrániť šíreniu protirežimného pohybu. Študenti Lekárskej fakulty UK v Martine prijali petíciu, v ktorej požadovali vyšetrenie zákroku bezpečnostných síl v Prahe, prepustenie politických väzňov, pravdivé informácie v oznamovacích prostriedkoch, skrátenie vojenskej služby či otvorenie hraníc so Západom. Protestné akcie študentov sa rozšírili na celé územie Československa.
22. novembra V Bratislave sa konala prvá masová demonštrácia na Námestí SNP. Ozvučená bola vďaka aparatúre hudobnej skupiny Tublatanka. Na mítingu vystúpili Ján Budaj s Milanom Kňažkom, Magda Vášáryová prečítala vyhlásenie osobností SND a organizátori prečítali pozdravný list Václava Havla. Ján Budaj zároveň prečítal Výzvu VPN k občanom s požiadavkou na odstúpenie skompromitovaných funkcionárov, prehodnotení udalostí rokov 1968−1969, prepustenie politických väzňov a prístup do médií a prijatie zákona o zhromažďovaní. Trnavský arcibiskup Ján Sokol vydal list Ľuďom dobrej vôle na Slovensku, ktorým žiadal, aby v štátnych funkciách boli slobodne a demokraticky menovaní ľudia.
23. novembra V Bratislave sa o 16.00 konala na Námestí SNP druhá masová demonštrácia, ktorej hlavnou požiadavkou bol prístup do televízie. S prejavom vystúpil aj Alexander Dubček, ktorý na znak súhlasu a solidárnosti s iniciatívou VPN pripojil aj svoj podpis. Na mítingu prehovoril aj obhajca J. Čarnogurského Tibor Böhm, pozdrav v mene Charty 77 predniesol Jiří Dienstbier a jeden zo študentov bohosloveckej fakulty prečítal list arcibiskupa Jána Sokola. Za vysokoškolských pedagógov sa prihovoril Juraj Záriš a Vladimír Ondruš za VPN odmietol platnosť smutne známeho dokumentu Poučenie z krízového vývoja v...
Počas Nežnej revolúcie sa konali aj ďalšie významné udalosti:
- 21. augusta 1968: Na Námestí SNP v Bratislave sa konal míting. Na mítingu ako hosť vystúpil aj starosta Viedne Helmut Zilk.
- Na Malte: Sa začalo vrcholné stretnutie amerického prezidenta Georgea W. Busha st. Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova. ukončenie studenej vojny. a v hospodárskej oblasti. Americký prezident G. W. Bush st. strane zrušenie klauzúl v obchodnej a finančnej sfére.
- Prezident Gustáv Husák: Vymenoval novú federálnu vládu pod predsedníctvom Ladislava Adamca. Spolu mala vláda dvadsať členov. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk.
- V Prahe: Prebiehali rokovania tzv. okrúhleho stola. novovzniknutých hnutí a politických strán neviedli k úspešnému riešeniu.
- Predseda federálnej vlády Adamec: Podal demisiu.
- I.: Predsedníctvo SNR vymenovalo novú slovenskú vládu, tzv. vládu národného porozumenia.
- V.: Havel navštívil Slovensko ako prezidentský kandidát.
- Na spoločnom zasadaní: Snemovní Federálneho zhromaždenia zvolili za jeho predsedu Alexandra Dubčeka. fóra a disident Václav Havel.
- Prezident Václav Havel: Vystúpil vo Federálnom zhromaždení s návrhom na zmenu názvu štátu.
- Pápež Ján Pavol II.: Prišiel na návštevu Slovenska.
- V Československu: Sa konali slobodné voľby, ktoré potvrdili prechod od komunizmu k demokracii.
Opozičné strany PS, KDH a SaS zorganizovali na bratislavskom Námestí SNP protest a spomienku na Nežnú revolúciu. Prišlo asi 17-tisíc ľudí. Organizátori na začiatku protestu poprosili zhromaždených, aby „napriek pochopiteľnej frustrácii udržali svoj hnev a nepodľahli provokáciám“ a aby na minútu držali minútu ticha za Ľubomíra, ktorý zomrel po bitke policajta v Košiciach.
„Slovensko je a zostane súčasťou západnej civilizácie. Chceme žiť v úcte ku všetkým národom, ale neželáme si, aby nás niekto ťahal k Moskve,“ povedal v prejave František Mikloško z KDH. Kritizoval, že vláda ignoruje oslavy Nežnej revolúcie.
Na proteste vystúpila aj Ľudmila Tollarovičová, ktorá sa postavila vodným delám ešte počas sviečkovej manifestácie a napriek zatknutiam bojovala ďalej. Postavila sa policajnej brutalite. „Stála som so sviečkou v ruke a s modlitbou, odhodlane, ale bez slobody, bez slobody prejavu s tvrdou represiou,“ spomínala na marec 1988. „Modlitba bola vyslyšaná!“ Tollarovičová spomenula veľké zásluhy lídrov tajnej cirkvi. „Medzi nich patril lekár Silvester Krčméry, kňaz Vladimír Jukl a tajný biskup, neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec,“ menovala s tým, aby sme na tieto mená nezabudli. Ešte raz ich zopakovala. „Oni kreovali vysokoškolákov, mládež a vďaka nim študenti začali Nežnú revolúciu 16. novembra.“
Ivan Korčok, ktorý prvý raz vystúpil na proteste ako člen Progresívneho Slovenska, kritizoval ministra vnútra, že „šikanuje študentov len za to, že si dali masky“. „Vážená vláda, nie ste majitelia Slovenska, ste len dočasní nájomníci moci a verím, že už čoskoro v slobodných demokratických voľbách dostanete výpoveď. A to preto, lebo neslúžite nám, ale sebe a svojim vyvoleným.“
„Nebudem si dávať servítku pred ústa. Toto nie je len spomienka na 17. november. Toto je aj protest proti tejto vláde,“ vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling. Kritizoval, že vláda ťahá Slovensko k diktatúre podobnej Rusku alebo Číne. „Prepúšťa korupčníkov z väzenia, šikanuje študentov, nasadzuje SIS-ku, dochádza k policajnej brutalite na občanoch. Toto nie je spravodlivé Slovensko, za ktoré sme štrngali v Novembri ’89. Chceme zmenu! Stačilo vlády Fica!“
Predseda KDH Milan Majerský pripomína, že z politických dôvodov bolo počas komunizmu popravených takmer 250 ľudí, 4500 umrelo vo väzení, takmer tristo umrelo, keď chceli prejsť cez „plot smrti“, uväznených a odsúdených bolo 205-tisíc ľudí, 29-tisíc bolo odsúdených bez súdu na nútené práce. „Desiatky tisíc ľudí nemohli študovať, pracovať tam, kde chceli. A ak sa priznali k viere alebo názoru, boli prepustení. Aj napriek týmto zverstvám sme ukázali, že revolúcia môže byť nežná. No nechceme, aby sa zopakoval brutálny režim,“ povedal Majerský.
„Láska a pravda nemusia vždy zvíťaziť. Ale nikdy nevyjdú z módy,“ povedal predseda PS Michal Šimečka. „Slovensko je národom slobodných ľudí a tí nebudú ticho. Každá moc, ktorá by ich chcela umlčať, prehrá. A prehrá aj táto vláda. Najneskôr o tri roky vo voľbách. Medzitým sa budú mstiť, zastrašovať, stavať hrádze, aby nás rozhádali. Ale nevyjde im to, lebo na Slovensku sa nežije dobre. A kým máme slobodu, ľudia si zvolia lepší život. A na konci si povedia: Dosť bolo Fica!“
KatolíckydisentKomunistami nenávidená katolícka cirkev sformovala v časoch totality na Slovensku silné disidentské krídlo, ktoré zohralo dôležitú úlohu v časoch najtvrdšej totality i pri jej páde.
V rámci náboženského prenasledovania komunistický režim trestal aj príslušníkov rôznych náboženských spoločenstiev. Komunizmus zanechal v slovenskej spoločnosti hlboké stopy, ktoré pozorujeme aj v súčasnej dobe. Z politických dôvodov bolo na Slovensku odsúdených 71 168 osôb, z ktorých 50 bolo popravených.
Medzi popredných signatárov protestných listov proti režimu patril aj Ján Chryzostom Korec. Bol jednou z kľúčových postáv katolíckeho disentu a aktívne sa podieľal na organizovaní náboženského života v ilegalite. Jeho odvaha a neústupnosť v boji za náboženské slobody z neho urobili symbol odporu proti komunistickému režimu.
Nežná revolúcia priniesla Československu slobodu a demokraciu. Biskup Ján Chryzostom Korec a ďalší bojovníci proti komunizmu zohrali v tomto procese nezastupiteľnú úlohu. Ich odkaz by sme si mali pripomínať aj v súčasnosti.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Sviečková manifestácia | 25. marec 1988 |
| Demonštrácia študentov v Prahe | 17. november 1989 |
| Vznik VPN | 19. november 1989 |
| Prvá masová demonštrácia v Bratislave | 22. november 1989 |