Slovensko sa pripravuje na nevšedný astronomický zážitok a zároveň na tradičnú Noc zázrakov, spojenú so Štedrým večerom. Tieto dva javy, hoci odlišné, spájajú ľudí v očakávaní niečoho výnimočného.
Astronómia na Dosah: Bobrí Mesiac
Nočná obloha ponúkne jedinečný pohľad na najžiarivejšiu noc roka, počas ktorej sa Mesiac priblíži na mimoriadne krátku vzdialenosť k Zemi. Tento jav sa nazýva Supermesiac, alebo superspln, a nastane vtedy, keď sa Mesiac nachádza vo fáze splnu a v najnižšom bode svojej eliptickej dráhy k Zemi, nazývanom perigeum.
Počas tohto javu sa Mesiac javí ako väčší (až o 14 percent) a žiarivejší (približne o 11 percent) oproti bežnému splnu. November je pre bobry kľúčovým obdobím, keď si zabezpečujú svoje hrádze a brlohy na blížiacu sa zimu, preto nadväzujúc na tradíciu, novembrový superspln nesie pomenovanie Bobrí Mesiac. Tento poetický názov pochádza z čias pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky a prvých európskych osadníkov.
Superspln sa uskutoční 5. novembra o 14:19 hodine podľa výpočtov Amerického námorného observatória. V mestách na severnej pologuli vystúpi Mesiac do výšky 72 stupňov nad obzorom, zatiaľ čo na južnej pologuli bude nižšie, približne na 32 stupňoch. V duchu tradícií je Bobrí Mesiac ideálnym obdobím na spomalenie. Nielenže ide o čas, kedy sa príroda pripravuje na pokojné zimné obdobie, ale aj ľudí symbolicky vyzýva na bilancovanie uplynulého roka a duchovnú prípravu na dlhé zimné dni. Večer Bobrieho Mesiaca sľubuje jedinečný pohľad na oslnivý Mesiac a možnosť zastaviť sa v uponáhľanom živote.
Ako byť svedkom ohromujúceho supermesiaca „bobra“: Sprievodca nebeskou udalosťou
Rozdiel medzi supermesiacom a bežným splnom. Zdroj: NASA
Noc Zázrakov: Štedrovečerné Tradície a Symbolika
Vianočné sviatky sa mnohým spájajú s bohato prestretým stolom, plným tradičných jedál, koláčikov, ovocia a orechov. Štedrovečerná večera rozhodne nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Spája sa s ňou aj mnoho zaujímavých tradícií, ktoré si domácnosti uchovávajú už mnoho rokov. Nie nadarmo sa noci z 24. na 25. decembra hovorí aj Noc zázrakov.
Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista, pričom Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Na východe sa tomuto dňu hovorí aj “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Tento deň nie je o darčekoch, ktoré sú pre našu kultúru už jeho neodmysliteľnou súčasťou. V popredí by mali stáť iné hodnoty. Neodmysliteľnou súčasťou je slávnostná večera, ktorá typicky pozostáva z viacerých chodov. Mnohé z nich sa ešte aj dnes jedávajú len vo vianočnom čase, aby si zachovali svoju jedinečnosť. Čas do štedrovečernej večere by mali ľudia prežiť v pôstnom duchu a zdržať sa mäsitých jedál.
Symboly na Štedrovečernom Stole
- Peniaze a šupina z kapra: Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín.
- Cesnak: Aby ste boli počas celého roka silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý.
- Med: Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.
- Jablko: Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou.
- Vlašské orechy: Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné.
- Tanier navyše: Pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy.
- Chlieb: Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní.
Štedrovečerný stôl. Zdroj: lepsija.sk
Tradičné Jedlá
Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.
Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.
Polievky
Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása.
Kapustnica
Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Vianočné Koláče
Príjemná vôňa koláčov sa v nejednej domácnosti vznáša minimálne týždeň pred Vianocami. Na sladké dobroty sa tešia veľkí i malí. Bez medovníčkov to nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Každý má rád to svoje, čo mu pripomína Vianoce s rodinou. Manželstvami a rozširovaním rodiny sa vianočné tradície a zvyky menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo.
Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie?
Ďalšie Magické Dátumy: Kvadrantídy a Svätojánska Noc
Okrem Vianoc a Bobrieho Mesiaca existujú aj ďalšie magické dátumy, ktoré stoja za pozornosť.
Meteorický Roj Kvadrantíd
Počas jednej z nocí môžete na oblohe uvidieť astronomický úkaz. Svoje maximum dosiahne meteorický roj Kvadrantíd, ktorý má zo všetkých meteorických rojov v tomto roku najlepšie pozorovacie podmienky. Padajúce hviezdy, alebo lietavice, čo sú ľudové názvy pre meteority, bude podľa astronóma možné pozorovať celú noc. Večer bude meteorov menej, no budú mimoriadne dlhé, priblížil. Ideálne podmienky nastanú od polnoci do svitania. V tom čase bude frekvencia meteorov stúpať. Očakávaná frekvencia je pre tento rok 120. To znamená, že každú minútu uvidíme minimálne jeden meteor, vysvetlil.
Aktivita roja je pritom premenlivá, mení sa v intervale 60 - 200. V roku 2014 však presiahla hodnotu 250. Kvandrantidy sú veľmi mladým meteorickým rojom, prvé zaznamenané pozorovanie je z Talianska, z roku 1825. Roj je stredne rýchly, jeho častice vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou 41 kilometrov za sekundu a vyznačuje sa mimoriadne veľkým podielom jasných meteorov.
Pozorovanie meteorického roka by nemal rušiť Mesiac, ktorý vyjde po polnoci po poslednej štvrti. Pri Mesiaci uvidíme aj červenkastý Mars, vpravo jasný Jupiter a ráno aj žiarivú Venušu a slabší Saturn, opísal Rapavý. S pomocou ďalekohľadu potom možno nájsť na nočnej oblohe i kométu Catalina, ktorá je podľa astronóma pravdepodobne najjasnejšou kométou pozorovateľnou v tomto roku.
Svätojánska Noc
Najmagickejší deň v roku je 24.6. To je dátum, ktorý nenechá chladným ani jedného čarodejníka, nehovoriac o tom, že sa jedná o sviatok slnka a ohňové rituály. V tento čas sa vykonávajú nielen tie najmocnejšie čarodejnícke rituály na lásku, či peniaze, ale množstvo obradov, ktorými čarodejnícke kulty prijímajú nových členov do svojich radov. Svätojánska noc je jedným z dvoch magických dátumov, kedy sa otvára energetická brána, ktorá prepojí nehmotný svet duchov s tým naším hmotným svetom. Vládcom letnej brány je Ján pán peňazí (Don Juan Del Dinero), známy z iných kultúr a dávnejších čias aj pod menom Jupiter, Ius Piter, Iano, Juno, Iusnon, Diano.
Hlavnými znakmi Svätojánskych rituálov sú vatry, pochodne, jednoducho ohne každého druhu, pretože sa oslavuje sila Slnka a jeho spojenie s matkou Zemou. Preto je to oslava sily, života, plodnosti a prosperity. Životodarnú a očistnú silu ohňa poznali už pravekí lovci a preto je tento magický sviatok asi jeden z najstarších na zemi, ak nie, úplne ten najstarší. Z toho vyplýva aj jeho výnimočnosť a význam pre každého, kto sa zaoberá mágiou a čarodejníctvom.
Brána, ktorá sa na Svätojánsku noc otvára je bránou materializácie. Energia prúdi z kozmu smerom k Zemi a preto majú bylinky magickú moc a zem vydáva svoje poklady. Kdežto naopak zimná energetická brána, ktorá sa otvára v období Vianoc je bránou spiritualizácie. Energia prúdi zo Zeme smerom do Kozmu. Dobrý čarodej vie, kedy je ktorý portál otvorený, kto mu vládne a na akej frekvencii ,,beží“ energia v aktuálnom období a preto vie vyslať svoje kúzla tak, aby boli v súlade s dominujúcimi energiami. Samozrejme, niektoré obdobia sú vhodnejšie na kúzla lásky, iné na finančné rituály a iné povedzme na očistné a liečebné rituály. Neznamená to, že by sa inokedy vykonať nedali, avšak v období, kedy je im naklonená energetická frekvencia idú ľahšie a rýchlejšie.