Extrémna Krížová Cesta: Svedectvá o premene a duchovnej sile

Duchovný projekt Extrémna Krížová Cesta (EKC) ponúka priestor pre zdieľanie fotografií, videí a príbehov, ktoré môžu byť inšpiráciou pre mnohých. Spolu s ostatnými môžete zmeniť svet k lepšiemu prostredníctvom svedectiev o úsilí, prelome a zmene.

Možnosti zapojenia sa do projektu EKC

• Fotografie: Charakteristické fotografie, ktoré ukazujú dynamiku udalostí a kvalitné žánrové fotografie.
• Filmy: Hotové filmy s vlastným rozprávaním motivujúcim ísť za seba, alebo jednotlivé zábery z trasy EKC, zo značenia trasy a podobne.
• Svedectvá: Príbehy o úsilí, prelome, o zmene s dĺžkou textu od 2 do 4 tisíc znakov s medzerami.

Po odoslaní materiálov prevádzate na organizátorov vlastnícke práva.

"Jankovo" svedectvo - ODPUSTENIE

Peter sa podelil o silné svedectvo, ktoré ho upevnilo vo viere, že Extrémna Krížová Cesta dokáže premieňať životy. Rozpráva príbeh "Janka", mladého hrdinu EKC, ktorý sa rozhodol prejsť náročnú trasu s cieľom odpustiť svojmu otcovi.

Peter absolvoval EKC už po štvrtýkrát na trase Zborov/Bardejov. Každý nový ročník ho posilňuje a dodáva mu duchovnej sily. Tentokrát prijal úlohu zberača, teda posledného pútnika na trase, ktorého úlohou je pomáhať tým, ktorí už nemôžu ďalej, poskytovať zdravotnú a psychickú podporu a informovať dobrovoľníkov, že za ním už nikto neide.

Po svätej omši sa Peter pripojil k poslednej skupinke pútnikov. Po dvoch kilometroch prešli cez hlavnú cestu k prvému zastaveniu na vojenskom cintoríne z prvej svetovej vojny. Na lúke sa modlilo vyše 500 pútnikov, ktorí si niesli svoje vlastné kríže a prosili Boha o silu.

Stretnutie s Jankom

Počas stúpania na Maguru stretol Peter skupinku mladých ľudí, medzi ktorými bol aj Janko. Janko mal na nohách staré robotnícke topánky a evidentne si opravoval ponožku. Peter sa mu prihovoril a ponúkol mu pomoc, no Janko odmietol.

S Božou pomocou sa dostali až na Maguru, kde si Janko zobul topánky. Jeho nohy boli skrvavené. Napriek bolesti sa Janko správal, akoby nič necítil a chcel pokračovať ďalej. Peter nerozumel, prečo chce ísť ďalej, keď nemôže.

Po ceste do Bardejova Janko Petrovi povedal, že vedel, čo ho čaká a že si naschvál nezobral kvalitnú obuv. Má totiž so svojím otcom veľmi zlý vzťah. Otec je alkoholik a Janko mu nevie odpustiť. Kňaz mu poradil obrovské pokánie. Keď sa Janko dozvedel o EKC, rozhodol sa, že práve táto cesta môže naštartovať zmenu v ich vzťahu. Chce otcovi odpustiť a prosiť o jeho vyliečenie z alkoholizmu a návrat k Bohu.

Peter bol dojatý príbehom 19-ročného mladíka, ktorý chce priniesť takúto obrovskú obetu. Miestami mal pocit, že Janko nesie na pleciach skutočný Kristov kríž. Spoločne pokračovali krok po kroku, od jedného zastavenia k druhému.

Pri kostole ich čakali dobrovoľníci a líder trasy Vincent. Po poslednom rozjímaní sa všetci zhromaždili do kruhu. Vincent chcel poďakovať Petrovi, no Peter ho zastavil a predstavil mu Janka ako skutočného hrdinu, ktorý ich ťahal do cieľa. Jankova obeta a silný úmysel posúvali všetkých vpred. Vincent so slzami v očiach pochopil, že na trase zažili niečo neopísateľné.

Jankovi obetovali obrovský potlesk a každý dojatý a šťastný sa pobral domov k svojim rodinám. Peter prijal výzvu stať sa zástupcom lídra EKC na tejto trase pre nasledujúci ročník.

Pre mnohých z nich to bola najkrajšia noc v živote. Peter je vďačný za túto požehnanú noc.

Ďalšie svedectvá z EKC

EKC Košice: Manželia Mariana a Ján opisujú tmavú a daždivú cestu s hustou hmlou a blatom. Vytvorili úžasnú skupinku cudzích ľudí, ktorí sa povzbudzovali a dávali na seba pozor. Odmenou bolo poďakovanie dvoch dám, ktoré by to bez nich nezvládli. Ich prvá EKC bola dosť dlhá na to, aby telo x krát povedalo, že sa vzdáva. Dúfajú, že vďaka EKC budú lepšími a že raz, keď budú na konci svojho života stáť nad miskami váh, nakloní kamienok EKC misku s dobrými skutkami.

EKC Michalovce: Zdeno hovorí o milosti kráčať vo dvojici s Bohom v tichosti a počúvať jeho myšlienky. Aj napriek extrémnemu terénu, počasiu a prekážkam ho nič nevyvádzalo z miery. Boh mu stále posielal myšlienky, za čo sa má modliť. Zhruba na 15 kilometri, kedy sa dostal z lesa na asfaltovú cestu, mu Boh poslal jednu z najťažších skúšok - pomodliť sa ruženec za istú dlhodobo pretrvávajúcu udalosť. V momente, keď sa začal na tento úmysel modliť, spustil sa obrovský hodinový lejak. Pri tom všetkom mu chýbala po boku jeho manželka, ktorá zo zdravotných dôvodov nemohla absolvovať so mnou túto krížovú cestu, ale v modlitbe zostávala celú noc až do jeho návratu. Ďakuje Bohu za všetko, čo s ním v živote prežívajú, za pozvanie na túto cestu, za vedenie, za všetky úmysly, za ktoré sa mal modliť cestou ružence, a za všetky prekážky, ktoré mu na tejto ceste pripravil a pomohol zdolať.

Maja: Už pri prvom zastavení si našla v brožúrke vetu, ktorá jej zostala v pamäti: (Nikdy by ste nemali žiť tak, aby ste splnili očakávania niekoho iného). Najsilnejšie, čo zažila, bolo, keď kráčala hore kopcom v lejaku, modlila sa a tu na chvíľku bola duchom niekde inde. Bol to blažený pocit. Po operácii zostala s určitým zdravotným postihnutím, ale s Božou pomocou to dala až do cieľa. Počas tej cesty si veľa toho uvedomila. Je vďačná organizátorom, každému, kto priložil ruku k dielu, a milým spoluputovníkom, ktorí jej krásnym úsmevom a povzbudivým slovom spravili tú Cestu trošku príjemnejšiu.

Marek: Bol to pre neho neuveriteľný zážitok. Postupne spracováva v sebe všetky pocity a myšlienky z tejto cesty. V Klokočove si vravel, že raz stačilo, ale už dnes vie, že ak dostane tú milosť ísť EKC aj o rok, tak sa tam uvidia.

Martina a Anička: Táto Extrémna Krížová Cesta bola ako život sám. Začínaš, kráča sa Ti ľahko, sviežo, ideš po rovine, bez väčšej námahy. Potom do kopca, stúpanie, námaha väčšia a väčšia. Potom hore krásny pocit víťazstva. Od 12 km dážď, mrazivý vietor. Kráčali samé alebo chvíľku v skupinke. Blížil sa koniec. Les v Kusíne je extrém, tu boli už 6 v skupinke, chvíľu zišli z cesty, ale opäť sa vrátili na správnu cestu. Je to ako v živote. Idu v blate hriechu, ale Ježišov dážď ich očisťuje. Schádzajú z cesty, ale Duch Svätý ich vracia na tú správnu. Najdlhší úsek sa im zdal Kusín-Klokočov. Cieľ bol krásny. Vďačné, že to nevzdali, že to s Ježišom dali. Ďakujú Ježišovi, že On to s nimi nikdy nevzdá. Nakoniec sa im ponúkol Vlado zo skupinky, že ich vezme domov, vediac, že sú celé mokré a že mu môžu pošpiniť auto. Vďaka Ježišovi, za každú milosť, sprevádzanie a že s Ním nikdy nie sú samé.

Ľudmila: Bola naozaj extrémna! Ale ani raz neoľutovala, že tam bola. Celý deň s ňou rezonujú myšlienky po prekonaní EKC. Vďaka Pánovi, že bol s ňou po celý čas, lebo bez Neho by to nezvládla.

Simona: Bol to pochod ako vo filme. Malé svetielka čeloviek osvetľovali cestu. Kráčali sme v daždi, po blate a vo vode. Zaťali sme zuby a ďalej kráčali. Ďakuje Pánovi, že mi postavil do cesty takú výzvu. Ďakuje za podporu Ferkovi, Jankovi a Danke, ktorá ju povzbudila. Veci sú vždy tak, ako majú byť. Pán ma s nami svoje úmysly. Dôverujme mu.

Mária: Prihlásila sa s malou dušičkou, lebo nie je trénovaný a telesne zdatný človek. Veľmi sa obávala výstupu na hrad. Okrem toho sa veľmi bojí tmy, medveďov a diviakov. Avšak počas celej cesty bola na tom fyzicky aj psychicky veľmi dobre. Nepociťovala únavu ani bolesť. On sa jej však ukázal úplne inak, ako očakávala. Ukázal sa jej v bratoch a sestrách spoluputovníkoch. Ukázal sa jej v bratovi Patrikovi, bez ktorého by došla maximálne tak po hrad, keďže moje orientačné schopnosti sú veľmi slabé.

tags: #omsa #na #popolcovu #stredu #v #budmericiach