Po Slávnosti Najsvätejšej Trojice bude v liturgickom kalendári Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (19. júna 2025). Ide o prikázaný sviatok.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
História a význam sviatku
Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami.
Na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia.
Ako uviedol liturgista Štefan Fábry vo vysielaní Rádia LUMEN, významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Lutychu / Liege v Belgicku/ z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie.
Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Lutychu /Liége/, aby tento sviatok zaviedol. Z nariadenia biskupa sa prvýkrát slávil v jeho diecéze Liége v roku 1246.
Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Tento pápež Urban IV., ustanovil bulou Transiturus de hoc mundo / Chystám sa odísť z tohto sveta/ slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264.
Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311 - 1312). Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch.
Pápež sv. Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť.
Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský.
Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc.
Preto poznáme procesie: na sviatok Obetovania Pána, Palmovu (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď.
Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha.
V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov.
Popri sviatku Božieho tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Bl. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla.
Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý v bule Transiturus de hoc mundo pre písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv.
Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus.
Tradícia procesií tak sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
Oslavy v Nitre
Účastníci procesie sa postupne zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú.
„Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami.
Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou.
Božie telo
Veriaci, ktorí sa zúčastnia na eucharistickej procesii tak vonku, ako aj vo vnútornom priestore chrámu, môže získať za zvyčajných podmienok úplné odpustky (udeľujú sa veriacemu, ktorý sa nábožne zúčastní na eucharistickej procesii konanej vnútri posvätnej budovy alebo mimo nej, ktorá má veľký význam zvlášť na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Enchiridion odpustkov, s. 59, bod 7, par.
Svätá Eucharistia
Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie.
Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela.
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Pán Ježiš, keď vedel, že nadišla hodina odísť z tohto sveta, aby sa vrátil k Otcovi, pri (poslednej) večeri učeníkom umyl nohy a dal im prikázanie lásky.
Eucharistické slávenie je úkon samého Krista a Cirkvi, v ktorom Kristus Pán službou kňaza obetuje seba samého, podstatne prítomného pod podobami chleba a vína Bohu Otcovi a veriacim, zapojeným do jeho obetovania, sa dáva ako duchovný pokrm.
V eucharistickej obete je celé stvorenie milované Bohom, predložené Otcovi skrze Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Cirkev môže skrze Krista prinášať obetu chvály na vzdávanie vďaky za všetko dobré, krásne a spravodlivé, čo Boh urobil v stvorení a v ľudstve.
Svätá omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi. Slávenie eucharistickej obety je celé zamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristom prostredníctvom svätého prijímania (communio). Prijímať znamená prijať samého Krista, ktorý sa obetoval za nás.
Najsvätejšia eucharistická obeta sa musí prinášať z chleba a vína, do ktorého treba primiešať trocha vody. Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený, tak aby nebolo nijaké nebezpečenstvo pokazenia.
- prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom.
- prijímanie nás odlučuje od hriechu. (Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“.
- Eucharistia utvára Cirkev.
- Eucharistia zaväzuje voči chudobným.
- Eucharistia a jednota kresťanov.
Vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz. Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, môže a musí byť pripustený na sväté prijímanie. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijímať Pánovo telo.
Je povinnosťou predovšetkým rodičov!!! Kto si je vedomý ťažkého hriechu, bez predchádzajúcej sviatostnej spovede nesmie prijímať Pánovo telo. Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň prijať po druhý raz iba pri eucharistickom slávení, na ktorom sa zúčastňuje. Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.
Pripravte sa na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi účasťou na svätých omšiach a dôkladnou prípravou!