Pastorácia, Spoločenstvo a Evanjelizácia: Kľúčové piliere Cirkvi

Cirkev ako Boží ľud nepretržite zažíva uskutočňovanie prorockej zvesti a s radosťou za to vzdáva vďaky Pánovi. Živým, najvyšším a definitívnym naplnením tohto Božieho prísľubu je sám Ježiš Kristus: "Ja som dobrý pastier" (Jn 10,11). On sám, "veľký Pastier oviec" (Hebr 13,20), zveril apoštolom a ich nástupcom službu pásť Božie stádo.

Význam Kňazstva

Bez kňazov by Cirkev nemohla prežívať tú základnú poslušnosť, ktorá je srdcom jej existencie a jej poslania v dejinách: totiž poslušnosť voči Ježišovmu príkazu: "Choďte teda, učte všetky národy" (Mt 28,19) a "toto robte na moju pamiatku" (Lk 22,19). Viera nás ubezpečuje, že Pánov prísľub nemôže ostať nenaplnený. Práve tento prísľub je dostatočným dôvodom a silou, aby sa Cirkev radovala z rozkvetu a početného vzrastu kňazských povolaní, ktoré dnes badať v niektorých častiach sveta.

Spolupráca a Zodpovednosť

Všetci sme povolaní naplno dôverovať Božiemu prísľubu, ako o tom jasne a dôrazne vydali svedectvo synodálni otcovia: "S plnou dôverou v prísľub Krista, ktorý povedal: «A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,20), a uvedomujúc si ustavičné pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi synoda pevne verí, že Cirkvi nikdy nebudú chýbať svätí služobníci..."

Hlboká dôvera, že Boh svoj prísľub bezpodmienečne splní, sa preto v Cirkvi spája s veľkou zodpovednosťou za spoluprácu na diele Boha, ktorý nás volá, za pomoc pri vytváraní a udržiavaní takých podmienok, v ktorých Bohom zasiate dobré semeno môže zapustiť korene a priniesť bohatú úrodu. Cirkev nikdy nemôže prestať prosiť Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Toto formačné dielo Cirkvi je pokračovaním tej Kristovej činnosti, ktorú evanjelista Marek opisuje týmito slovami: "Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu.

Synody Biskupov a Učiteľský Úrad Cirkvi

Príležitosť poskytovali najmä synody biskupov. Už na prvom všeobecnom zasadaní v októbri 1967 sa synoda na piatich plenárnych zhromaždeniach zaoberala obnovou seminárov. Na služobné kňazstvo sa zameralo hlavne riadne všeobecné zasadanie roku 1971, ktoré venovalo tejto otázke polovicu svojho času. Výsledky tohto dlhého synodálneho rokovania, zhrnuté a vo forme odporúčaní odovzdané nášmu predchodcovi pápežovi Pavlovi VI. Aj pri mnohých iných príležitostiach potvrdil Učiteľský úrad Cirkvi starostlivosť o život a službu kňazov.

Súčasné Výzvy a Príležitosti

V posledných rokoch sa z viacerých strán pociťovala naliehavosť znovu sa zaoberať otázkou kňazstva, zaujať nový postoj k tejto otázke, ktorý by väčšmi zodpovedal súčasným okolnostiam v Cirkvi a v kultúre. Z problému identity kňaza sa pozornosť presunula na problémy spojené s procesom kňazskej formácie i s kvalitami života kňaza. Nové generácie dnešných kandidátov služobného kňazstva sa značne líšia od svojich bezprostredných predchodcov a žijú v podstatne novom svete, ktorý sa ustavične a rýchlo vyvíja. Táto synoda sa usilovala odpovedať na otázky predchádzajúcej, venovanej povolaniu a poslaniu laikov v Cirkvi a vo svete. Sami laici naliehavo žiadali, aby sa kňazi horlivo starali o svoju formáciu, a tak im čo najvhodnejšie pomáhali plniť spoločné poslanie Cirkvi.

Lebo "čím viac laikov bude apoštolsky činných, tým väčšmi budú potrebovať náležite pripravených kňazov. Takto samotný život Božieho ľudu potvrdzuje učenie Druhého vatikánskeho koncilu o vzťahu medzi všeobecným kňazstvom veriacich a kňazstvom služobným čiže hierarchickým, pretože hierarchia má v tajomstve Cirkvi povahu služby (porov. Lumen gentium, 10).

Posynodálna Apoštolská Exhortácia

Keď touto posynodálnou apoštolskou exhortáciou preberáme bohaté dedičstvo úvah, rád a odporúčaní, ktoré pripravovali a sprevádzali prácu synodálnych otcov, pripájame dnes svoj hlas rímskeho biskupa a Petrovho nástupcu a prihovárame sa srdciam všetkých veriacich a každému osobitne, a najmä srdciam kňazov a všetkých tých, ktorí sa namáhajú s ich formáciou. Z úst a zo sŕdc synodálnych otcov preberáme slová a myšlienky "Záverečného posolstva synody Božiemu ľudu": "S vďakou a plní obdivu vás oslovujeme ako svojich prvých spolupracovníkov v našej apoštolskej službe. Vaša práca v Cirkvi je naozaj potrebná a nenahraditeľná. Vy nesiete bremeno kňazskej služby a žijete v priamom styku s veriacimi. Z celého srdca vás teda pozdravujeme, vyjadrujeme vám svoju vďačnosť a povzbudzujeme vás, aby ste s radosťou a odhodlaním vytrvali na tejto ceste. Nedajte sa znechutiť! "Ten, ktorý nás povolal a poslal, je s nami po všetky dni nášho života.

Podstata Kňaza

Je isté, že jestvuje "podstatný obraz kňaza, ktorý sa nemôže meniť. Kňaz - tak v budúcnosti, ako i dnes - sa musí podobať samému Kristovi. Ježiš totiž, kým ešte žil na zemi, nám v sebe samom poskytol definitívny obraz čiže vzor kňaza, keď zrealizoval služobné kňazstvo, na ktorom ako prví mali účasť apoštoli. Táto služba je predurčená pretrvávať a neprestajne sa obnovovať vo všetkých historických obdobiach. Kňaz tretieho tisícročia bude teda v tomto zmysle pokračovateľom kňazov, ktorí v predchádzajúcich stáročiach udržiavali život Cirkvi. Preto kňazské povolanie bude aj po roku 2000 výzvou prežívať jediné a trvalé Kristovo kňazstvo." Zároveň sa život i služba kňaza musí "prispôsobovať každej dobe a životným okolnostiam... Keďže synodálni otcovia museli trvalú pravdu kňazskej služby prispôsobiť potrebám a osobitostiam dnešnej doby, hľadali odpoveď na niektoré nevyhnutné otázky, a to: Aké problémy a zároveň aké pozitívne podnety vyvoláva súčasné spoločenské, kultúrne a cirkevné prostredie u chlapcov, dospievajúcich mladíkov, ktorí majú v úmysle zvoliť si natrvalo kňazský život?

Analýza Súčasnej Situácie

V spoločnosti sa očividne aj napriek mnohým protirečeniam všeobecne vzmáha a šíri smäd po spravodlivosti a pokoji, človek sa s väčším pochopením začína pozerať na svet a starať o prírodu, otvorene hľadá pravdu a chráni ľudskú dôstojnosť. Mnohé skupiny obyvateľstva celého sveta čoraz väčšmi túžia po konkrétnej medzinárodnej solidarite, ako aj po novom usporiadaní sveta v slobode a spravodlivosti. Na vlastnom náboženskom a kresťanskom poli padajú ideologické predsudky a nekompromisné odmietanie hlásania duchovných a náboženských hodnôt. Zároveň sa na mnohých miestach sveta vynárajú nové a nečakané možnosti evanjelizácie a obnovy cirkevného života.

Výzvy Moderného Sveta

Treba zaznamenať aj akési prehnané obhajovanie subjektivity osobnosti, pod vplyvom ktorej hľadí človek iba na svoj prospech, čo ho zneschopňuje nadviazať pravé ľudské vzťahy. A preto mnohí, najmä chlapci a mladíci, aby zahnali túto osamelosť, hľadajú náhrady rozličného druhu, oddávajú sa rozličným formám hedonizmu, utekajú pred zodpovednosťou. Navyše sa v celom svete po páde ideológií, ktoré vytvorili z materializmu dogmu a programovo likvidovali náboženstvo, šíri nový druh praktického a existenciálneho ateizmu, ktorý sa zhoduje so svetskou predstavou o ľudskom živote a jeho zmysle. Aj v Cirkvi možno pozorovať znepokojujúce negatívne javy, ktoré priamo vplývajú na život a službu kňazov. Veľmi dôležitou, hoci v mnohých krajinách s kresťanskou tradíciou relatívne novou je skutočnosť, že na tom istom území sa nachádzajú skupiny rozličných národností a vierovyznaní.

Vplyv Konzumnej Spoločnosti

Na mladíkov veľmi vplýva príťažlivosť takzvanej konzumnej spoločnosti, ktorá ich opantáva a vháňa do područia individualistického, materialistického a hedonistického výkladu ľudskej existencie. Materiálne chápaný "blahobyt" sa tak stáva jediným cieľom života, ktorý treba bezpodmienečne a za každú cenu získať. Z toho vyplýva odpor voči čomukoľvek, čo má príchuť obety, a odmietanie akýchkoľvek námah spojených s hľadaním a s uplatňovaním duchovných a náboženských hodnôt. To sa odzrkadľuje najmä v názore na ľudskú sexualitu: zbavená vlastnej dôstojnosti - ako prejav vzájomnej služby a osobného darovania sa - redukuje sa na nástroj spotreby.

Pozitívne Trendy

Predovšetkým treba pripomenúť, že niektoré javy, ktoré ešte nedávno spôsobovali veľké problémy, dnes ustupujú. Medzi mladými dnešnej doby sa živo rozvíjajú mnohé a rozmanité formy dobrovoľnej služby, ktorými pomáhajú v najzanedbávanejších a najchudobnejších oblastiach našej spoločnosti. A to má veľmi dôležitý výchovný význam, lebo pobáda mladíkov k bezúhonnejšiemu a nezištnejšiemu životu, otvorenému voči núdznym. Prirodzene, túto silne protirečivú situáciu v spoločnosti a v Cirkvi treba vziať do úvahy nielen v pastorácii zameranej na povolania a pri formovaní budúcich kňazov, ale aj v živote a službe kňazov a v ich permanentnej formácii.

Evanjeliové Rozlišovanie

Terajšiu zložitú situáciu, hoci len narýchlo a zhruba načrtnutú príkladmi, treba nielen poznať, ale predovšetkým vysvetľovať. Je veľmi dôležité poznať situáciu. Ešte dôležitejšie je podať vysvetlenie situácie. Princíp poznania a kritérium konkrétneho rozhodnutia pri vysvetľovaní historickej situácie nachádza veriaci v novej a jedinečnej realite, čiže v evanjeliovom rozoznávaní: to je výklad vo svetle a sile evanjelia, a to evanjelia živého a osobného, ktorým je Ježiš Kristus, a skrze dar Ducha Svätého. Takto evanjeliové rozoznávanie nezískava z historickej situácie a z jej udalostí a okolností len jednoduchý "údaj", ktorý treba dôkladne zaznamenať a ktorému sa možno naďalej ľahostajne a nečinne prizerať, ale "úlohu", ba výzvu k zodpovednej slobode tak jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti.

Ježiš ako Vzor Ohlasovania

Dnes sa pozrieme na neprekonateľný vzor ohlasovania: Ježiša. Evanjelium na Vianoce ho nazýva „Božím slovom“ (porov. Jn 1,1). Skutočnosť, že je Slovo, nás upozorňuje na podstatný aspekt Ježiša: vždy je vo vzťahu, vždy vychádza, nikdy nie je izolované. Slovo v skutočnosti existuje preto, aby sa odovzdávalo, komunikovalo. Taký je aj Ježiš, večné Slovo Otca smerom k nám, komunikované nám.

Ak si chceme jeho štýl života predstaviť nejakým obrazom, nemáme problém ho nájsť: Ježiš ho sám ponúka, počuli sme to, keď o sebe hovorí ako o Dobrom pastierovi, ktorý - ako hovorí - „dáva svoj život za ovce“ (Jn 10,11), toto je Ježiš. Byť pastierom v skutočnosti nebola len práca, ktorá si vyžadovala čas a veľké nasadenie, ale skutočný spôsob života: dvadsaťštyri hodín denne žiť so stádom, sprevádzať ho na pastvu, spať medzi ovcami, starať sa o tie najslabšie. Inými slovami, Ježiš nerobí niečo pre nás, ale daruje všetko, dáva svoj život za nás. Jeho srdce je pastoračné (porov. Ez 34,15).

Pastoračné Srdce

Ak chceme zhrnúť činnosť Cirkvi do jedného slova, často sa používa pojem „pastorácia“. A aby sme mohli zhodnotiť svoju pastoračnú prácu, musíme sa porovnať so vzorom, konfrontovať sa s Ježišom, Dobrým pastierom. Predovšetkým sa môžeme pýtať sami seba: napodobňujeme ho tým, že pijeme z prameňov modlitby, aby naše srdce bolo v súlade s jeho srdcom? Ak je človek s Ježišom, zistí, že jeho pastoračné srdce vždy bije pre tých, ktorí sú zblúdení, stratení, vzdialení.

Tri Aspekty Ohlasovania

Ježiš číta stať z proroka Izaiáša (porov. Iz 61,1-2) a potom všetkých prekvapuje kratučkou kázňou spočívajúcou v jednej vete, v jednej jedinej vete. To znamená, že pre Ježiša táto prorocká pasáž obsahuje podstatu toho, čo chce povedať o sebe. Preto vždy, keď hovoríme o Ježišovi, mali by sme mať na zreteli toto jeho prvé ohlasovanie. Pozrime sa teda, v čom spočíva.

1. Radosť: Ježiš vyhlasuje, že bol poslaný hlásať radostnú zvesť chudobným.
2. Oslobodenie: Každé ohlasovanie musí prinášať oslobodenie.
3. Svetlo: Ježiš hovorí, že prišiel priniesť slepým zrak.

Pastoračný a Evanjelizačný Plán Katolíckej Cirkvi na Slovensku

Diecézni biskupi na Slovensku, povzbudení apoštolským listom Jána Pavla II. Nuovo millenio ineunte čl. 29, sa rozhodli načrtnúť etapy budúcej cesty pastoračnej a evanjelizačnej činnosti vo svojich diecézach a po spoločných konzultáciách ich uviesť do súladu s plánmi susedných diecéz. Koordináciou prác na Pastoračnom a evanjelizačnom pláne katolíckej cirkvi na Slovensku bol na zasadaní KBS v dňoch 22. - 24. marca 2000 na Donovaloch poverený Mons.

Základné Princípy Plánu

• Dôraz na obrátenie a svätosť ako centrálny princíp pastoračného plánovania.
• Prikázanie lásky, ktorého viditeľným výrazom je spoločenstvo (koinonia, communio).
• Spiritualita spoločenstva ako základný princíp formácie veriacich.

Situácia Cirkvi na Slovensku

Cirkev na Slovensku v rokoch 1950 - 1990 prešla obdobím útlaku. Niektorí jej členovia zlyhali, ale Cirkev ako celok zachovala vernosť k Evanjeliu a Svätému Otcovi a zo skúšky vyšla očistená a posilnená statočnosťou svojich vyznavačov a mučeníkov. Vo zverejnení ich svedectva je ešte veľa podlžností. V súčasnosti je situácia úplne iná. Len malé percento populácie navštevuje bohoslužby pravidelne. Verejná mienka a zákony nerešpektujú kresťanské zásady.

Úlohy pre Súčasnosť

Zoči-voči tejto situácii sa pýtame: Čo od nás očakáva Boh? „Čo Duch hovorí Cirkvám ? Súčasný, „postmoderný človek odmieta všeobecne platné normy a záväzné dogmy, ale je prístupný pre autentickú skúsenosť, svedectvo a živé spoločenstvo - touto cestou môže dospieť k večným pravdám Evanjelia. Táto situácia nás vyzýva, aby sme sa stali misionárskou cirkvou, ktorá vie, že „úloha ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom je ... vlastné povolanie Cirkvi (porov. EN 14).

Aspekty Farnosti a Jednotlivcov

• Farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev, ktoré žijú z Evanjelia a evanjelizujú.
• Priorita obrátenia a povolania ku svätosti.
• Zodpovednosť za svedectvo a vyznávanie viery.
• Spoločenstvo s pápežom a biskupom ako základ jednoty.

Vzťah Štátu a Cirkvi

Vzťah medzi štátom a Cirkvou je v celom svete veľmi dynamický. Štát a Cirkev sa od seba odlišujú svojim pôvodom, zameraním a poslaním. Štát je prirodzenou inštitúciou, Cirkev patrí k nadprirodzenému poriadku. Cieľom štátu je rozvoj pozemského spoločného dobra, cieľom Cirkvi je spása človeka. Slovenská republika garantuje náboženskú slobodu nielen najvyšším zákonom - Ústavou, ale aj Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, ako aj zákonom č. 308/1991 Zb.

Sociálna Situácia Veriacich

Sociálna situácia veriacich zodpovedá prierezu sociálnej situácie celej slovenskej spoločnosti. Medzi veriacimi nachádzame ľudí celého spektra od tých najchudobnejších až po tých najmajetnejších. Negatívnym znakom je nízke povedomie spoluzodpovednosti za veci verejné a oddeľovanie ekonomicko-politickej oblasti od viery a morálnych princípov. Negatívom je aj slabá angažovanosť kresťanov v otázkach sociálneho učenia Cirkvi.

Ekonomické Zabezpečenie Cirkvi

Cirkev sa stará o hospodársko-materiálne zabezpečenie preto, aby mohla vykonávať činnosti jej vlastné: prinášať ľuďom evanjelium, šíriť vieru, lásku a poskytovať pomoc. V roku 1949 vyšiel zákon, ktorý finančne a hospodársky zabezpečí cirkvi a náboženské spoločnosti v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. Tento zákon bol novelizovaný až po nežnej revolúcii zákonom č. 16/1990 Zb. a zákonom č. Na základe týchto zákonov Národná rada Slovenskej republiky každoročne schvaľuje v zákone o štátnom rozpočte účelovo určené finančné prostriedky pre cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vzdelávanie a Veda

Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio (1998) vyzýva vedcov, aby sa pridali k filozofom a teológom v ich pátraní po trvalo platnej pravde, ktorá presahuje odbornú špecifičnosť každej jednotlivej oblasti vedeckého výskumu a hľadá odpovede na základné otázky ľudskej existencie. Existuje nespochybniteľná súčinnosť humanitných, prírodných vied, filozofie a teológie.

Na Slovensku sa nadviazalo na bohaté tradície cirkevného a súkromného školstva obnovou neštátneho školstva po roku 1990. V súčasnosti je na Slovensku 146 katolíckych škôl. Na štátnych univerzitách jestvujú tri teologické fakulty (Bratislava, Trnava, Prešov) pre klerikov aj laikov. Bratislavská fakulta má štyri teologické inštitúty (Nitra, Badín, Spišské Podhradie, Košice).

Permanetná Formácia Absolventov Teologických Fakúlt

Communio-ekleziológia je centrálnou a základnou myšlienkou koncilových dokumentov. Kňaz buduje z farnosti spoločenstvo lásky predovšetkým tým, že slávi eucharistickú obetu. Vplyvom agresívnej sekularizácie sa fragmentarizuje a individualizuje život ľudskej rodiny. Dnes už neobstojí masová pastorácia, je potrebné osobné svedectvo a osobný kontakt. Samotné kresťanstvo môžeme definovať ako život vo vzťahu s Kristom, teda život lásky. Význam budovania živého spoločenstva je pre budúcnosť cirkvi rozhodujúci.

Aspekty Významu Budovania Živého Spoločenstva

• Spoločenstvo buduje jednotlivú rodinu.
• Spoločenstvo je hrádza proti vlne sekularizmu a liberalizmu.
• Lásku spoločenstva jeho členom nemôže nikto zobrať.
• Spoločenstvo je dom postavený na SKALE - KRISTOVI.

Verejné Kázanie vs. Súkromná Pastorácia

Bežné rozlišovanie medzi verejným kázaním Božieho slova a súkromnou pastoráciou sa odzrkadľuje aj v Novej zmluve. Dôležitý príklad nájdeme v Skutkoch 20:20, kde Pavol pripomína efezanom, čo u nich robil: Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. Podobné rozlíšenie nájdeme aj v Ježišovej službe. Aj on kázal verejne o kráľovstve všetkým, ktorí ho počúvali a učil svojich učeníkov súkromne.

Podľa Novej zmluvy sú ľudia pastorovaní, keď sú vyučovaní Božiemu slovu a keď sa učia počúvať hlas svojho arci-pastiera, Ježiša (Jn 10:16, 27). Cieľom kázania aj pastorácie - ba vlastne všetkých služieb slova v Novej zmluve - je kresťanova dospelosť.

Verejné kázanie v Novej zmluve je ohlasovanie Božej pravdy smelo a otvorene. Kazateľ vysvetľuje Božie slovo a kázanie jeho slova sa stáva účinným pôsobením Svätého Ducha (1Tes 1:5).

Pravá kresťanská pastorácia však prinesie učenie Písma na takéto zábrany. Všimnime si, že cieľ takejto osobnej služby je rovnaký, ako cieľ verejného kázania: Kresťanský pastor sa usiluje viesť ľudí k vyššej úrovni kresťanskej dospelosti.

tags: #pastoracia #s #dorazom #na #spolocenstvo #a