Detviansky kostol v zimnom období, r. 2013
Priamy prenos polnočnej adorácie
História a význam
Tradícia polnočnej omše siaha zrejme až do 13. storočia. Podľa kaplána Mareka Vadrnu z Marianky oslava narodenia Krista más svoj pôvod v nočných bdeniach - vigíliách, ktoré pred veľkými sviatkami slávili už prví kresťania. Keďže Ježiš sa narodil podľa Písma v noci, omša sa slávi v neskorých večerných hodinách."Vieme zo Svätého písma, že Pán Ježiš sa podľa toho, čo sa píše o pastieroch, narodil v noci," uviedol Kramara. Práve pastieri v noci utekali a išli sa pozrieť do jasieľ. Ľudia chcú preto podľa neho nasledovať ich príklad.V roku 1223 vykonal svätý František z Assisi vo forme akéhosi posvätného divadla prvú polnočnú bohoslužbu na Vianoce v jaskyni blízko talianskej dedinky Grecio, kde nechal pripraviť jasle a priviedol živého oslíka a býčka.
Kristus sa podľa tradície narodil v noci. „Vyplýva to z evanjelia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Ježišovi rodičia celý deň hľadali ubytovanie v Betleheme. Žiadne však nenašli, takže Mária nakoniec porodila v maštali. Následne sa k novonarodenému zlietali anjeli, ktorí spievali Sláva Bohu na výsostiach, neskôr mu prišli vzdať úctu aj pastieri,“ vysvetľuje Vadrna.
Detail Svätej rodiny vo vianočnom betleheme, r. 2015
Priebeh a zvyky
Priebeh polnočnej omše sa od bežnej príliš neodlišuje. Ide o slávnostnú omšu, zmena spočíva len v tom, že na nej po štyroch týždňoch adventu zaznie aj chválospev Sláva Bohu na výsostiach, teda to, čo spievali anjeli na oblohe, keď sa Ježiš narodil.
Na konci sa zvykne zhasnúť svetlo v chráme a len pri osvetlenom vianočnom stromčeku spievať Tichá noc. Prispôsobené je aj oblečenie kňaza. „Má na sebe biele alebo zlaté rúcho, kým počas adventu slúžil vo fialovom,“ dodáva kaplán.Polnočná omša v Detve
Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Keď v roku 1921 prišiel do Detvy za farára Ján Štrbáň, ten veľmi podporoval detvianske spevy a spôsoby prežívania duchovných vecí miestneho obyvateľstva. Spolu so Štrbáňom sa intenzívne angažoval v sociálnej i kultúrnej sfére organista Martin Valent.
Medzi ich významné počiny v oblasti hudobného folklóru patrí zbieranie vianočných ľudových piesní a ich publikovanie v malej brožúre. Keďže v tom čase ešte neexistoval Jednotný katolícky spevník, v každom regióne a v každej farnosti sa pri bohoslužbách spievalo v rôznych obmenách.
Rechtor Valent v spolupráci s farárom Štrbáňom takto pozbierali ľudové spevy prispôsobené podpolianskemu folklóru, a tým dali základ vzniku Detvianskej vianočnej omše, ktorú si veriaci veľmi obľúbili.
Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry. V kostole je mnoho ľudí oblečených v detvianskych zimných krojoch, nechýbajú betlehemci a niekoľko Kubov.
Svätá omša sa začína hrou na fujare, po ktorej bubon a motív kukučky na organe dvanásťkrát odrátajú odbitie polnoci. Okrem Žalmu a Alelujového spevu sa vo svätej omši spievajú vianočné koledy, ktoré boli v Detve zozbierané pred desiatkami rokov.
Toto dedičstvo sa domáci snažia zachovávať, a preto mnohí poznajú tieto piesne naspamäť a spievajú ich s veľkým oduševnením. Polnočná svätá omša popretkávaná ľudovými koledami sa traduje už niekoľko desiatok rokov.
Kňazi, ktorí v Detve pôsobili po Jánovi Štrbáňovi, akceptovali tradície, ktoré sú v miestnych ľuďoch silno zakorenené. Ľudové koledy sú im totiž stále veľmi blízke. Oproti liturgickým piesňam majú jednoduchšie texty a rytmus, jednoduchšie harmonické melódie, väčšinou s úzkym rozsahom, a preto sú veľmi ľahko zvládnuteľné aj pre menej zdatných spevákov.
Nemalú funkciu v uchovávaní kolied zohrávajú miestne detské folklórne kolektívy. Vďaka ich práci aj súčasné deti poznajú vianočné detvianske ľudové piesne. A tak môžeme na polnočnej svätej omši pozorovať spoločný spev viacerých generácií. Detí, mládežníkov, dospelých i veriacich najstaršej generácie, čo je v súčasnosti až jedinečné.
Rozdiely medzi cirkvami
Trochu iná situácia je u gréckokatolíkov. Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík vysvetľuje, že z dôvodu spoločných území s rímskokatolíkmi alebo obradovo zmiešaných rodín sa kedysi zvykli polnočné sväté liturgie sláviť aj u nich.„Nie je to však pôvodná prax východných cirkví. Vo väčšine farností sa už nekonajú. Radostne sa však slávi veľké povečerie, ktoré sa začína niekde už pred polnocou, občas sa predĺži aj za ňu. Nejde o eucharistické slávenie, ale o jednu časť z liturgickej modlitby dňa. Svätá liturgia má svoje miesto skôr, už počas Štedrého dňa, a na Narodenie Pána 25. decembra.“Polnočné omše nepozná ani evanjelická cirkev augsburského vyznania. Zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman tvrdí, že na Štedrý deň sa konajú večerné služby Božie, ďalšie nasledujú až ráno 25. decembra. Všetky majú trochu pozmenenú liturgiu a prebiehajú v slávnostnom duchu. Podľa Rumana platí, že 24. decembra prichádza do chrámu najviac ľudí.
Dôležité dátumy a sviatky v okolí Vianoc
| Dátum | Sviatok/Udalosť | Popis |
|---|---|---|
| 24. december | Štedrý deň | Deň pred Narodením Pána, tradičná večera v kruhu rodiny. |
| 25. december | Narodenie Pána (Prvý sviatok vianočný) | Hlavný vianočný sviatok, oslava narodenia Ježiša Krista. |
| 26. december | Sviatok sv. Štefana | Pripomienka prvého mučeníka, chodenie po šibaňí. |
| 31. december | Silvester (Starý rok) | Posledný deň v roku, oslavy a hodnotenie uplynulého roka. |
| 1. január | Nový rok (Panny Márie Bohorodičky) | Začiatok nového roka, slávnosť Panny Márie Bohorodičky. |
| 6. január | Zjavenie Pána (Traja králi) | Príchod mudrcov z Východu, posväcovanie domov. |
| Nedeľa po 6. januári | Krst Krista Pána | Ukončenie vianočného obdobia, pripomienka krstu Ježiša v Jordáne. |