Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva na Slovensku. Tieto sakrálne stavby, často postavené v gotickom slohu, majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru.
Kostol svätého Mikuláša v Porube je národnou kultúrnou pamiatkou. Stojí uprostred obce Poruba na vyvýšenom mieste z dôvodu ochrany pred požiarom. Taktiež to svedčí to o jeho strategickom význame. Je to vzácna ukážka stredovekého komplexu opevnenej vidieckej sakrálnej stavby s cintorínom.
Pochádza z obdobia konca trinásteho a začiatku štrnásteho storočia. Prvá písomná zmienka o Porube je z roku 1330, avšak v tomto čase už kostol určite stál. Kostol bol upravovaný začiatkom pätnásteho storočia, zaklenutý v roku 1658, renovovaný v roku 1830 a 1927. Je postavený v gotickom slohu.
Architektúra a Exteriér
Z gotických prvkov je na východnej strane presbytéria situované zachované gotické okno s kamennou trojlistovou kružbou. V minulosti bola okolo kostola priekopa, v ktorej bola voda a dnu sa vchádzalo po drevenom mostíku. Neoddeliteľnou súčasťou chrámu sú ochranné múry, ktoré tiež zohrali významnú úlohu pri ochrane obyvateľstva v dávnej minulosti. Pochádzajú z rovnakého obdobia ako aj kostol a sú dostatočne hrubé.
Porubský kostol je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom - miesto, kde kňaz slúži svätú omšu. Je zaklenuté valenou klenbou. Zo severu je prepojené gotickým lomeným portálom so sakristiou. Na západnej strane kostola sa nachádza predstavaná veža so štvorcovým pôdorysom s gotickými okienkami zakončená drevenou zašalovanou pavlačkou, ktorá je zastrešená barokovou šindľovou baňou. Veža má cibuľovitý tvar. Kostol mal pravdepodobne voľakedy dve veže, jednu veľkú, v ktorej sú zvony a druhú, o ktorej sa dá hovoriť ako o zmenšenine prvej veľkej veže. V lodi kostola sú dnes oproti sebe stojace dva páry zväčšovacích okien.
Svojský ráz dodáva kostolíku 11 starých líp, ktoré sú vysadené v blízkosti ohrady kostola po jej vnútornej aj vonkajšej strane. Ich vek je asi 550 rokov, prezrádzajú to ich kmene s obvodmi 360 cm, 310 cm, 285 cm, 265 cm a 220 cm. Patria medzi chránené stromy.
Patrón kostola - sv. Mikuláš
Svätý Mikuláš, (gr. Άγιος Νικόλαος, Ágios Nikólaos, * asi 270 - † 345/352) bol biskup. Narodil sa v maloázijskom gréckom meste Patara v rímskej provincií Lycii, dnes pri tureckom meste Demre, kde až do roku 1922 žili ortodoxní Gréci. Mikuláš sa narodil do bohatej kresťanskej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne v meste Patara. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob.
Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Veľký Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva a tak bol Mikuláš oslobodený.
Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup. Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno dokopy 100 aureov.
V roku 325 po Kr. sa Mikuláš zúčastnil prvej cirkevnej synody v Bithýnskej Nikaii, na ktorej bol aj rímsky cisár Konštantín Veľký. Tu sa Mikuláš pohádal s nepravým kresťanským učením alexandrijského biskupa Areia (arianizmus) a podľa legendy ho dokonca udrel do tváre, za čo ho cisár na nejaký čas zavrel do väzenia.
Sv. Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. decembra roku 330 (podľa iných 345 alebo 352). Jeho telo bolo uložené do sarkofágu a namočené do myrhy. V roku 1087 ukradli námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág z Myry a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana (Ναός του Αγίου Στεφάνου). Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále veľa myrhy. Niektorí vravia o zázraku a o večnej myrhe v hrobe Sv. Mikuláša.
Podľa kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre. Zlomenina nosu je pravdepodobne výsledkom hádky s biskupom Areiom.
Svätý Mikuláš: Skutočný príbeh (2015) | Celý film
Stredoveké nástenné maľby
Kostol svätého Mikuláša je známy najmä svojim freskami, ktoré sa zachovali v celom presbytériu a čiastočne aj v lodi. Sú taktiež súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. Svojou kvalitou maľby a zachovania sa radia k úplnej špičke gotickej nástennej maľby na Slovensku. V Porube sa nachádzajú nielen pravé fresky tzv. all fresco, ale aj druhotné fresky secco fresco.
V roku 1647 padol kostol do rúk protestantov, ktorí fresky zabielili. Možno, keby ich nezabielili, dnes by už neboli existovali. Steny v presbytériu, kde sa nachádzajú fresky zo 14. storočia, boli zalíčené vápnom až do roku 1901. Toho roku národovec Jozef Kačka pozval do Poruby troch maliarov: Štefana Grocha, pána Klosku a pána Šualíka., ktorí steny umývali a v roku 1903 odkryli pôvodné fresky, ktoré zreštaurovali. V skutočnosti ich len premaľovali.
Výjavy v presbytériu
Plochu klenby v presbytériu vypĺňa modrá hviezdnatá obloha, ktorú dopĺňa maľba slnka a mesiaca. Jej dominujúcim prvkom je maľba Krista - sudcu uložená v mandorle - svätožiara obklopujúca hlavy svätcov v podobe mandle, mandorla po taliansky značí mandľu. Kristus je znázornený s dlhými hnedými vlasmi a bradou, v ľavej ruke drží knihu a pravú ma zdvihnutú s dvoma vystretými prstami - ukazovákom a prostredníkom.
Okolo Krista sú maľby symbolov evanjelistov, lev patrí sv. Markovi, býk sv. Lukášovi. Tieto symboly nemajú orámovanie, sú voľne vložené do hviezdnatej oblohy. Symboly sv. Matúša - anjel a sv. Jána - orol sú vložené do okrúhlych rámov. Na ďalších maľbách sú vyobrazení cirkevní otcovia: sv. Ambróz, sv. Gregor, sv. Augustín a sv. Hieroným.
Ďalším zobrazením na freske presbytéria je výjav Zvestovania Panne Márii. Postavy sú znázornené z profilu. V ľavej časti je archanjel Gabriel s veľkými krídlami, ktorý prichádza za Pannou Máriou stojacou vpravo pri tróne, za ktorým kľačí neznáma postava. Pravdepodobne ide o slúžku. Medzi Máriou a Gabrielom je maľba ľalie - znaku čistoty a nevinnosti.
Po obvode presbytéria sú v jednej línii zobrazení apoštoli, na severnej strane piati, na východnej štyria, v strede je gotické okno, na južnej strane sa pripája sv. Mikuláš a ešte jeden apoštol, zvyšné postavy apoštolov nie je vidieť, pretože ich zničilo rozširovanie okna. Väčšina apoštolov drží v ruke knihu. Nariasený záves tvorí najspodnejší pás malieb v presbytériu, na severnej strane je prerušený dverami vedúce do starej sakristie, ktorá sa už nepoužíva.
Triumfálny oblúk a loď
Oblúk, ktorým sa presbytérium otvára do lode, sa nazýva triumfálny oblúk. Ten je zo strany presbytéria zdobený motívom révovej rozviliny. Vnútri oblúka sa nachádzajú vzácne konsekračné kríže zo štrnásteho storočia. Ďalším motívom sú múdre a nemúdre panny. Ich vyobrazenia sú uložené vo štvorcových rámikoch. Päť múdrych panien sa nachádza na severnej strane oblúka a držia zažaté lampy, pretože si nezabudli zobrať so sebou olej, ako hovorí evanjelium. Maľby piatich nemúdrych panien so zhasnutými lampášmi, pretože na olej zabudli (preto nemúdre) sú umiestnené na južnej strane triumfálneho oblúka. Stena oblúka, ktorá smeruje lode, je tiež zdobená révovou rozvilinou. V lodi dominujú výjavy Posledného súdu. Ten zastupujú obrazy Váženie duší (Psychostáza) a Panna Mária Ochrankyňa.
Obraz Psychostázy vložený do rámu sa nachádza na južnej strane hneď vedľa triumfálneho oblúka. Ústredná postava Archanjel Michal s mohutnými krídlami stojí, pravú ruku má zdvihnutú a drží v nej meč, v ľavej ruke, ktorú má blízko hrude drží misky váh s dušou zosnulej ženy. Z pohľadu Archanjela ľavú misku váh ťahajú k sebe čert a dve ženské postavy, tieto sily vyrovnáva malý anjel, ktorý je zobrazený nad miskou. Po Michalovej pravici stojí Alžbeta Durínska s pokojným výrazom v tvári orodujúca za dušu zosnulej ženy. Alžbeta bola ochrankyňou baníkov. Jej maľba môže súvisieť s tým, že Poruba bola banícka obec a baníci sa k nej chodili modliť a prosiť o pomoc v núdzi.
Na severnej strane vedľa oblúka sa nachádza obraz Panny Márie Ochrankyne. Korunovaná Mária roztvára svoj červený široký plášť - zopnutý vpredu agrafou nad skupinami kľačiacich prosebníkov, ktorí sú usporiadaní v horizontálnych radoch. Prítomné sú ďalšie dve svätice. Naľavo sa nachádza svätá Barbora - patrónka baníkov, po Máriinej pravici je cisárovná Helena s vysokou ľaliovitou korunou. V lodi sa zachovali maľby svätcov Štefana prvomučeníka a Mikuláša. Výjav mučenia svätého Vavrinca je znehodnotený nevhodnou reštauráciou. Čiastočne sa zachoval zápas sv. Juraja sediacom na koni s drakom.
Interiér kostola
Oltár
Paradoxne, oltár sa v porubskom kostole v súčasnosti nenachádza, bol rozobratý a prevezený do Bojníc v roku 1997 za účelom reštaurácie, ktorej sa však do tejto doby ešte nepodrobil. Je barokový a vyrobený v roku 1701. Má dve časti - spodná, murovaná menza a horná, drevená. Smerom do výšky sa zužuje. Dominujú obrazy v zlatých rámoch, ktoré zobrazujú svätého Mikuláša - patróna kostola a svätého Juraja, ktorý je tiež zobrazený na maľbe v lodi. Po oboch stranách sú odstúpené dvojice pol a štvrťky stĺpov s korintskými hlavicami. Tento oltár predstavuje ambitový typ. Je doplnený akantovými rozvilinami, ktoré sú akoby popriliepané z bokov na oltár.
Po bokoch spodnej časti stoja v takmer životnej veľkosti sochy svätého Petra s kľúčmi a svätého Pavla s mečom. Každý z nich drží v ruke knihu. Ďalšie sochy predstavujú postavy svätej Kataríny, svätej Barbory a Immaculaty. Kým sa nachádzal oltár v kostole, bývalo na ňom položené tabernákulum, ľudovo povedané bohostánok. Kedysi bol v Porube ešte starší gotický oltár, z ktorého sa zachovali sošky svätých Mikuláša, Juraja, Ladislava a Václava. Tieto sa však v súčasnosti tiež nachádzajú na bojnickom zámku, kde boli do roku 1994 vystavované, dnes sú uložené v zámockom depozite. V Porube sú len odliatky týchto sôch. Tento gotický oltár bol postavený na murovanej menze, ktorá sa zachovala. Keď Porubu obsadili protestanti, oltár odstránili, ponechali jedine menzu. Keď katolíci spätne získali kostol, priniesli nový barokový oltár, ktorý bol celý drevený a osadili ho do menzy, pričom ju poškodili. Poškodenie však nebolo viditeľné, pretože ho oltár zakrýval. Dnes menzu zakrýva biela plachta a je tam vystavené tabernákulum.
Kazateľnica
V súčasnosti je obnovená, ale svojmu pôvodnému účelu, bližšiemu kontaktu kňaza s veriacimi, neslúži. V kostole sa nachádza od 17. storočia, konkrétne od roku 1633. Je murovaná a ak by sa priečne prerezala, ukázal by sa kalich. Kazateľnica je zdobená červenými a zelenými ľaliami navzájom sa striedajúcimi, ktoré sú uložené v podlhovastých obdĺžnikových poliach. Dominuje latinský nápis, ktorý sa nachádza pod ľaliami: „HOC SUGGESTUM EX TRUERERE CURARUNT ADAMUS ET GEORGIS JALOWYCH“ - „Túto kazateľňu dali postaviť Adam a Juraj Jalowí.“
Krstiteľnica
Kamenná krstiteľnica je celá vytesaná z kameňa. Jej pôvodné miesto sa nachádzalo pod triumfálnym oblúkom. Táto skutočnosť sa zistila až v súčasnosti pri generálnej oprave, po odkrytí betónovej podlahy z konca 19. storočia. Krstiteľnica pochádza zo začiatku 16. storočia.
Organ
Organ je jednomanuálový, 6 registrový organ postavený firmou Otakár Vážanský v Nitre. Rok postavenia nie je na hracom stole uvedený a nenašiel sa ani vo farskej kronike ktorá sa nachádza na farskom úrade v Lazanoch. Podľa údajom pamätníkov bol organ v Porube postavený za Slovenského štátu. Nástroj má samostatný hrací stôl umiestnený pred organovú skriňu. Ostatné časti (manuálová a pedálová vzdušnica, píšťalový fond, mechy elektrické čerpadlo vzduchu...) sú umiestnené v organovej skrini s rozmermi 2933 mm (šírka) x 1275 mm (hĺbka).
Na čelnej stene organa je priečne delenie skrine naznačené soklovou rímsou a prospektovými píšťalami. Prospekt je vertikálne rozčlenený hladkými lizénami do troch píšťalových polí, z ktorých stredné je najvyššie aj najširšie. V prospekte sa nachádza 34 zinkových píšťal natretých na strieborno. Na hracom stole je jedna manuálová klaviatúra s 54 klávesmi. Klávesový rozsah manuálu je od tónu C až po tón f 3. Pedálová klaviatúra má klávesový rozsah od tónu C po tón d1 V sokli organovej skrine je umiestnená sústava čerpacieho a zásobného mecha. Vzduch do mechu organa je nasávaný z povaly kostola. Zásobný mech je tzv. plavákový.
Nástroj v roku 2002 prešiel generálnou opravou. Od 19. novembra 2012 sa začali práce na pravidelnej údržbe nástroja. Práce prebiehali pod vedením organára p. Petra Masarika. Údržba zahŕňala čistenie, intonáciu a ladenie organu. Práce boli ukončené 23. novembra 2012. V marci 2013 sa pokračovalo v údržbe nástroja, opäť pod vedením organára p. Petra Masarika. Pôvodné, technicky nevyhovujúce čerpadlo vzduchu bolo vymenené za nové, vďaka čomu sa eliminovali rušivé akustické vplyvy, ako aj vibrácie spôsobujúce rozlaďovanie nástroja. Organ je vo výbornom stave a jeho bohatý zvuk môžeme obdivovať v plnej kráse.
Zvony
Vďaka svojej historickej hodnote neboli roztavené počas prvej svetovej vojny. Starí ľudia i dnes hovoria, že ich hlas je najzvučnejší a najkrajší v širokom okolí. Sú tri, každý z nich má iný tvar a veľkosť. Prvý zvon je štvorcentový, bez nápisu. Na druhom, osemdesiatkilogramovom zvone je nápis: „ECCE AGNUS DEI QUI TOLLIT PECCATA MUNDI“ - „Hľa, baránok boží, ktorý znáša hriechy sveta“. V roku 1930 bol zakúpený tretí zvon, pretože zvyšné dva nestačili. Nový zvon od Richarda Herolda z Chomútova stál 7238, 95 Kčs a vážil 243 kilogramov. Dňa 12. júna bol požehnaný prepoštom Medveckým. Na zvone je napísané: „NA PAMIATKU SLOVANSKÝCH APOŠT...
Informácie pre návštevníkov
- Kostol sv. Mikuláša, Poruba
- Rímskokatolícky farský úrad, ul.
- Turistické prehliadky kostola: 1.7.