Požehnanie adventných vencov je dôležitou súčasťou adventného obdobia. Je to znak nádeje a oslavy toho, ktorý prichádza. Požehnanie adventných vencov je dôležitou súčasťou adventného obdobia, symbolizuje očakávanie príchodu Ježiša Krista a slúži ako duchovná príprava na slávenie Vianoc.
Nový liturgický rok začína adventným obdobím, ktoré je časom očakávania príchodu Božieho Syna a prípravy naň. Spomaľujeme uponáhľaný čas, v očakávaní prichádzajúcich najväčších sviatkov v roku.
Počas adventného obdobia sa v Božom slove pri sv. omšiach zamýšľame nad proroctvami o Mesiášovi a nad posolstvom Jána Krstiteľa.
Advent symbolizuje veniec so 4 sviecami. Na prvú adventnú nedeľu pri každej svätej omši kňaz požehnáva prinesené adventné vence. Následne požehná aj adventný veniec na námestí, za prítomnosti starostu obce a občanov.
V našej farnosti sa požehnanie adventných vencov koná každý rok na 1. adventnú nedeľu pri všetkých svätých omšiach, aj pri večerných svätých omšiach v sobotu pred touto nedeľou.
Zvlášť teraz v čase pandémie sa odporúča spoločná modlitba v rodinách pri adventnom venci.
Ako vyrobiť adventný veniec jednoducho doma
Symbolika adventného venca
Požehnanie adventného venca je znamením nádeje a oslavy toho, ktorý prichádza, ako to ukazujú ozdoby na venci.
- Štyri adventné sviece označujú počet adventných nedelí, pričom pribúdanie svetla znázorňuje blížiaci sa príchod Krista, ktorý je svetlom tohto sveta.
- Roztápanie sviec poukazuje na plynutie času.
- Zelená farba venca vyjadruje nádej.
Ak sa obrad požehnania koná v omši, robí to kňaz, mimo omše môže aj diakon. Po úvode a prečítaní Božieho slova nasleduje modlitba požehnania, ktorá začína zvolaniami, potom pokropenie svätenou vodou a incenzácia, prosby, Otčenáš a záverečné požehnanie.
Ukážka adventného venca
Ďalšie vianočné tradície a obrady
Okrem požehnania adventných vencov sa v slovenskej cirkvi konajú aj ďalšie obrady a tradície spojené s Vianocami:
Požehnanie koledníkov
Deti sú vyslané pri popoludňajších pobožnostiach v nedele - v jednotlivých kostoloch. Všetky deti sa stretnú v kostole a kňaz ich rozpošle odniesť zvesť o Kristovom narodení do farnosti. V našej farnosti koledníci DOBREJ NOVINY, zvestujú túto radosť počas Vianočných sviatkov, čiže určené dni v týždni až do slávnosti Zjavenia Pána. Rodiny, ktoré chcú prijať koledníkov sa zapíšu do zoznamu, ktorý je predtým ponúknutý.
Posvätenie príbytkov - Koleda
Posvätenie príbytkov na slávnosť Zjavenia Pána je známe od konca stredoveku. Pri posvätení sa používa voda a tymián, požehnané v tento deň. Nad dvere sa požehnanou kriedou (tiež v ten deň) píšu písmená C + M + B a pred ne a za ne prvé dve a druhé dve čísla letopočtu (napr. 20 - C + M + B - 21).
Písmená podľa Rímskeho rituálu sú iniciály mien troch kráľov (Caspar, Melchior a Balthasar), kým podľa iných ide o počiatočné písmená troch slov prosby: Christus mansionem benedicat = Kristus nech žehná tento dom. Tento obrad môže vykonať kňaz, alebo diakon. V našej farnosti sa domy posväcujú počas Vianočných sviatkov, čiže určené dni v týždni až do slávnosti Zjavenia Pána. Rodiny, ktoré chcú mať posvätený príbytok sa zapíšu do zoznamu na deň, v ktorý chcú prijať túto sväteninu.
Svätoblažejské požehnanie hrdla
Požehnanie hrdla je azda najrozšírenejším požehnaním, ktoré sa spája s týmto sv. biskupom a mučeníkom, ktorý bol podľa tradície lekárom a pomáhal ľuďom pri liečení chorôb. Je uctievaný ako ochranca pri chorobe hrdla. Požehnanie sa udeľuje individuálne, alebo spoločne podľa uváženia kňaza. Udeľuje sa po modlitbe po prijímaní a nahrádza záverečné požehnanie sv. omše. Obrad sa začne požehnaním sviec a ich pokropením svätenou vodou. Potom kňaz drží skrížené sviece pod hrdlom veriaceho a žehná ho príslušnou modlitbou, alebo vystrie pravú ruku nad veriacich, pričom drží sviece a príslušnou modlitbou ich požehná. Koná sa to pri všetkých sv. omšiach v deň spomienky na sv. Blažeja (3.2.)
Udeľovanie popola
Obrad požehnania popola a následné udeľovanie sa vkladá do omše po evanjeliu a homílii. V našej farnosti sa požehnáva pri každej sv. omši na Popolcovú stredu. Popol sa pripravuje z olivových, alebo iných ratolestí, ktoré boli požehnané na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka. Popol je symbolom pokánia - ktoré si počas pôstu začínajúceho popolcovou stredou pripomíname. Popol sa požehná príslušnou modlitbou a pokropením svätenou vodou. Potom kňazi, prípadne diakoni ním značia veriacich na čele a vravia jednu z dvoch formúl:,, Kajajte sa a verte evanjeliu!” alebo,, Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!”
Požehnanie ratolestí
Spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema sa odpradávna koná slávnostnou procesiou, ktorou veriaci slávia túto udalosť, pričom napodobňujú zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v Pánovi v ústrety a nadšene volali “HOSANNA!” V úvode kňaz požehná ratolesti modlitbou, pokropením svätenou vodou a do kostola sa vchádza v procesii. Veriaci sa zúčastnia procesie tak, že nesú palmové ratolesti alebo ratolesti iných stromov. Kňaz a posluhujúci kráčajú pred ľudom a tiež nesú ratolesti. Požehnanie ratolestí sa koná, aby sa niesli v procesii. Ratolesti uchovávané doma pripomínajú veriacim Kristovo víťazstvo, ktoré slávili procesiou. Požehnanie ratolestí a slávnostný vstup sa v našej farnosti koná pri ranných sv. omšiach na Kvetnú nedeľu.
Požehnanie Veľkonočných jedál
Toto požehnanie súvisí so starou pôstnou praxou, ktorá zakazovala nielen požívanie mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané na ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma v hostine lásky - agapé. Tomuto obradu môže predsedať kňaz, alebo diakon. Po prečítaní Božieho slova sa kňaz, alebo diakon, modlí modlitbu požehnanie nad pokrmom, potom pokrmy kropí svätenou vodou a incenzuje.
V našej farnosti sa pokrmy svätia pri krátkej pobožnosti na Veľkonočnú nedeľu ráno o 7:00 hod. V oboch kostoloch. Stačí, aby sa tam veriaci dostavili i s pokrmom, ktorý chcú požehnať. Veriaci nech pamätajú, že aj zvyšky a obaly z jedál sú posvätené a je potrebné s nimi narábať s úctou, čiže spáliť ich v ohni, alebo zakopať do zeme.
Požehnanie kvetov a bylín
Požehnanie bylín na túto slávnosť vzniklo v Nemecku, kde je možné doložiť príslušné obrady požehnania už v 10. stor. Už pohanský starovek poznal liečivú silu bylín, ale pripisoval ju magickým obradom pri ich zbieraní. Cirkev tento zvyk pokresťančila a vytvorila obrad požehnania bylín, aby vyzdvihla, že Boh je prameňom každej liečivej sily a na príhovor Panny Márie a svätých je možné získať uzdravenie. Tento obrad sa koná v omši na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, dňa 15.8. po modlitbe po prijímaní. Začína spevom Magnificat.
Požehnanie devocionálií
Požehnanie rozličných náboženských predmetov: kríže, ružence, sochy, obrazy svätých, medailóny, škapuliare a iné. Tieto osobné náboženské predmety radi požehnáme na požiadanie po ktorejkoľvek sv. omši v sakristií kostola.
Ľudová zbožnosť
V našej farnosti pravidelne fungujú rozličné modlitbové aktivity:
- Modlitba sv. ruženca: vždy pol hodiny pred sv. omšou, v októbri v čase začiatku sv. omše. V nedele pri prvonedeľnej pobožnosti
- Krížové cesty: v pôstnom období každý piatok pred večernou sv. omšou a v nedele pri pobožnosti o 14:30
- Loretánske litánie: V máji pred každou sv. omšou
- Prvopiatková adorácia: Každý prvý piatok na záver sv. omše
- Modlitba za Slovensko: Na záver každej sv. omše počas trvania pandémie
- Fatimská sobota: Každú prvú sobotu v mesiaci pred rannou sv. omšou
- Ranné chvály: Každú druhú sobotu v mesiaci vo farskom kostole o 6:30
- Korunka k Božiemu milosrdenstvu: Každý utorok a piatok pred sv. omšami
- Večeradlo: Každú stredu o 17:00
Ruženec
tags: #pozehnanie #adventnych #vencov