
Kto bola svätá Lucia?
Lucia žila v treťom storočí v sicílskom meste Syrakúzy. Narodila sa zrejme v roku 286 n.l. Vyznávala kresťanstvo a svoj život zasvätila Bohu. Sľub, že zostane až do smrti pannou a nevydá sa, však nikomu neprezradila. Keď jej matka Euthícia ťažko ochorela, presvedčila ju vydať sa na púť k hrobu sv. Agáty. Z choroby sa vystrábila a vtedy jej Lucia povedala o svojom zasvätení. Matka na znak vďaky súhlasila, že dcéra sa nemusí vydať. Sklamaný nápadník Luciu ako kresťanku udal, v tých dobách boli kresťania vystavení prenasledovaniu. Mladú ženu chytili a postavili pred súd, aby odvolala svoju vieru. Tá však odmietla. Za trest ju poslali do nevestinca, ale keď ju chceli odviesť, nepohla sa z miesta. Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich.
Svätá Lucia nie je vymyslená postava, skutočne existovala. Je považovaná za patrónku poriadku - zvyk káže v tento deň zákaz prania a pradenia. Nemalo sa pracovať na poliach ani v domácnostiach. Inak by gazdiné na seba povolali bosorky.
Stridží deň
Stridží deň, aj tak sa kedysi hovorievalo sviatku sv.Lucie, ktorý pripadá na 13.decembra. Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Trinásty december bol, pred zavedením gregoriánskeho kalendára, vedený ako posledný deň roka. Tento deň bol, ešte pred zavedením gregoriánskeho kalendára, považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv.
Ochrana pred zlými silami
Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa. Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov. Hluk a hurhaj bolo treba nainscenovať na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky. Od nepamäti boli spojené s predstavami, že práve na týchto miestach sa sústreďujú a pôsobia rôzne nadprirodzené bytosti.
Ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Prezliekali sa do masiek, robili sprievod, kde buchotali na hrnce, aby vyplašili zlo. Deň pred Luciou sa z preventívnych dôvodov jedol cesnak. Doma sa pripravovala cesnaková omáčka alebo hrianka. Mnohí nechávali cesnak s kúskom chleba a pohárom vody za oknom v noci z 13. na 14. decembra.
Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí. Na Luciu nemohla do domu vstúpiť žiadna cudzia žena, pretože by to mohla byť čarodejnica. Nesmelo sa ani nič nikomu dávať či požičiavať, a to najmä po západe slnka.
Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“. Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily, zlých duchov a všetko zlé, čo sa mohlo rodine prihodiť. Dievčatá prezlečené za Lucie v domácnosti kontrolovali, či sa zvyk dodržiava. Chodili po príbytkoch a vymetali husími brkami pavučiny z rohov miestností, aby priniesli zdravie v budúcom roku. Pastieri zas hlasno trúbili, práskali bičmi, pískali na píšťalkách a zaháňali bosorky. Tento ruch sa končil až na krížnych cestách, kde bolo potrebné urobiť krik a hurhaj, lebo tu sa bosorky a strigy stretali.
Na Kysuciach býval zvyk vytvoriť z jedľovej vetvičky a obilného klásku akúsi metličku. Do svätenej vody dali kúsok chleba. Jedným zo zvykov bývalo kravy okiadzať dymom z posvätných rastlín.
Ľúbostné veštby
Slobodné dievčatá využívali sviatok na ľúbostné čary. Na papieriky si napísali mená dvanástich potencionálnych mužov a potom každý deň jeden z nich hodili do ohňa alebo roztrhali. Ten posledný otvorili na Štedrý deň po večeri. V niektorých častiach Slovenska sa písalo iba desať mužských mien, jedenásty papier bol vyhradený slovu smrť a na dvanásty sa písalo stará dievka. Dodnes je zachovaný spôsob, ako si dievčatá v minulosti zisťovali svojho budúceho ženícha. Na lístočky napísali dvanásť mužských mien a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístok spálili, bez toho, aby videli meno.
Pranostiky od Lucie do Vianoc
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Od Lucie do Vianoc je to presne 12 dní. A podľa toho, aké tie dni boli, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. Každý deň predstavoval jeden mesiac. Ľudia si v tieto dni zapisovali, aké je počasie. Každý deň do 25.decembra predstavoval jeden kalendárny mesiac. To pomohlo hospodárom a záhradkárom zariadiť sa, aspoň orientačne, so sezónnymi prácami.
Zaujímavé je aj odporúčanie, ktoré tiež súvisí s magickou silou nocí od Lucie do Vianoc. Znie, že od Lucie do Vianoc treba v topánkach pod pätami nosiť mince. To by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.

Trinásty december bol, pred zavedením gregoriánskeho kalendára, vedený ako posledný deň roka. Tento deň by mal byť najkratším dňom v roku. Na tento fakt poukazujú aj pranostiky: Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo prináša najdlhšiu noc. Svätá Lucia noci upije, ale dňa nepridá. Lucia už nájde zimu.
Dni do zimného slnovratu sú tmavé a studené. Tento čas sa nazýval obdobím ,,vlády tmy čiernou zimou". Začínal sa na Luciu a trval do Troch kráľov. Spájajú sa s ním pranostiky ako: Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
| Dátum | Sviatok/Deň | Pranostika |
|---|---|---|
| 4. december | Svätá Barbora | Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc. |
| 6. december | Svätý Mikuláš | Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo. |
| 13. december | Svätá Lucia | Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. |
| 24. december | Štedrý deň | Biele Vianoce, zelená Veľká noc. |
| 26. december | Svätý Štefan | Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané. |
| 31. december | Silvester | Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno. |
Medzi ďalšie pranostiky patria: Sivý svätý Ján veští dobrý rok. Na Nový rok, o slepačí krok. (deň je o niečo dlhší) Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok. Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov. Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.
STRIDŽIA NOC - zvyky a tradície na Sv.Luciu
tags: #pranostiky #od #lucie #do #vianoc