História a aktivity spolku Živena: Príbeh ženského združenia na Slovensku

Podľa záznamov v starých kronikách vznikol MO Živeny v Banskej Štiavnici 20.2.1927 a v r. 1928 mal už 151 členiek. Spájal činorodé a aktívne ženy z mesta i okolitých obcí, ktoré si navzájom požičiavali knihy, čítali našu i zahraničnú literatúru, radili si v oblasti vedenia domácnosti a venovali sa i ručným prácam.

Po nástupe komunistického režimu sa ich činnosť oficiálne pozastavila, hoci sa naďalej stretávali pod názvom Československý zväz žien, no ich aktivity boli kontrolované a riadené. Pád socializmu umožnil aj nášmu miestnemu spolku opätovné začatie činnosti 23. januára 1990. Predsedníčkami boli p.Elena Gondová, p. Eleonóra Luptáková, p. Jolana Šamová a od 17.9.2015 po súčasnosť p. Renata Taligová.

Od roku 1990 náš MO aktívne pôsobí v kultúrno-spoločenskej, osvetovej i sociálno-humanitnej oblasti, čím prispieva k celkovému rozvoju obyvateľov, generačnému spájaniu a k dôstojnej propagácii spolku Živena. Zameriavame sa na rodinu ako základný kameň spoločnosti a na ochranu práv žien a detí. Aktívne sa zapájame do kultúrneho života mesta a jeho okolitých obcí, spolupracujeme s ostatnými spolkami a inštitúciami.

Naše pôsobenie je známe i v iných regiónoch Slovenska, k čomu prispeli mnohé naše aktivity: Náckova Štiavnica - súťažná prehliadka „štyvnyčtyny“ a prednesu Náckových príhod a vtipov; MDŽ, Deň matiek, Deň otcov, Národný výstup na Sitno, účasť v historickom sprievode Salamander, Inšpirácie spod Sitna - celoslovenská literárna súťaž vo vlastnej tvorbe, pravidelné návštevy divadelných predstavení, spoluorganizácia podujatia Stretnutia generácií, turistické výlety a poznávacie zájazdy, Deň poézie, autorské čítania, literárne pásma pri príležitostiach výročí narodenia alebo úmrtia významných osobností, besedy a odborné semináre, dobrovoľnícka činnosť - dlhodobá práca so ženami a dievčatami zo znevýhodneného prostredia, charitatívna činnosť - zbierky šatstva, tvorivé dielne, tanečné večery…

Naším dlhodobým cieľom je viacgeneračné spájanie žien, ktoré sa navzájom inšpirujú a posúvajú. Medzi naše posledné aktivity patrí vyhlásenie ankety Žena mesta Banská Štiavnica. Jej cieľom bolo zviditeľniť mimoriadne ženy, ktoré žijú medzi nami a hoci často prechádzajú ťažkými obdobiami alebo neľahkými osudmi, nevzdávajú sa, idú proti prúdu a svojou neúnavnou prácou sú inšpiráciou pre nás ostatných. Naším zámerom bolo odštartovať týmto 1.ročníkom tradíciu, ktorá začne práve v tomto významnom roku 150.

Miestny odbor Živena v Bratislave

Miestny odbor Živena v Bratislave vznikol 26. apríla 1922. Prvou predsedníčkou sa stala národovkyňa Oľga Kuzmány Milcová, jedna zo zakladajúcich členiek Matice Slovenskej. Okolo nej sa združovali národne cítiace ženy, ktoré chceli pomôcť mladým Bratislavčankám a deťom.

Rozmach aktivít nastal po nástupe predsedníčky Oľgy Krčméry Petian. Podporovali chudobné rodiny, organizovali a financovali mliečnu akciu a bezplatné obedy pre chudobné deti, poskytovali pôžičky na štúdiá, podporovali múzeum, vytvorili knižnicu. Financie získavali organizáciou ochotníckych divadelných predstavení, tanečno-poetických stretnutí, krúžkov, prednášok.

Ďalšia predsedníčka Anna Jesenská zaviedla prednášky Živeny v bratislavskom Radiojournale, svoje práce vystavovali členky na Dunajskom veľtrhua v Dome umenia. Organizovali kultúrne podujatia, kurzy, venovali sa charite, finančne podporovali rodinnú školu. Bohužiaľ, v roku 1948 splynula Živena so Zväzom slovenských žien do organizácie Živena - Zväz slovenských žien. V roku 1952 bola Živena, aj v Bratislave, úplne zrušená.

Hneď počas revolučných dní v roku 1989 sa začali bratislavčanky aktivizovať na znovuobnovenie Živeny. 27. decembera 1989 uverejnila Hana Zelinová v denníku SMENA výzvu „Vstávaj Živena, je čas“. V bratislavských obývačkách Hany Zelinovej a Ľuby Pavlovičovej Bakovej sa tvorila nová celoslovenská Živena. Tá bola zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 15. apríla 1990 a následne 20. apríla bol potvrdený aj vznik Miestneho odboru Živeny v Bratislave. Prvou predsedníčkou sa stala Ľuba Pavlovičová Baková.

Spočiatku bol bratislavský program zameraný na veľké kultúrne podujatia pre širokú verejnosť, po roku 1993, za predsedníctva Zory Breierovej, sa sústredil na odborné prednášky a výlety pre členky. Od januára 2011 nastúpila do funkcie predsedníčky Alena Bučeková a orientáciu programu opäť začala vracať k širokej verejnosti.

Máme vytvorené špecializované kluby: Klasický klub, Memory klub, Klub priateliek umenia, Klub turistiek, Klub osvety. Členky bratislavskej Živeny sa boria s finančnými a priestorovými problémami, ale napredujú. Rozširujú svoj kultúrny obzor, zaujímavé osvetové informácie spracovávajú a sprostredkúvajú cez elektronické médiá širokej verejnosti. V programoch pre verejnosť prepájajú históriu s najnovšími trendmi vo vzdelávaní a osvete. Máme na čom stavať.

Medzi našimi členkami boli okrem Hany Zelinovej, Ľuby Pavlovičovej - Bakovej, Jelky Krčméry - Vrteľovej aj Mária Ďuríčková, Maša Haľamová, Libuša Mináčová, Viera Švenková, prekladateľky Ružena Jamrichová, Viera Mikulášová Škridlová, Viera Juríčková, folkloristka Helena Jurasovová. Tešíme sa zo spoločnosti Janky Krivošovej, prvej ženy v hodnoti profesorky architektúry na Slovensku, Elenky Šárayovej, prvej vysokoškolsky vzdelanej dirigentky na Slovensku a z ďalších.

Naše členky ako Živeniarky získali viacero ocenení: Jela Krčméry Vrteľová sa stala „Výnimočnou ženou Slovenska“, Elena Dimitrová „Seniorkou roka 2012“, Zora Breierová „Osobnosťou Bratislavy“. Miestny odbor Živena Bratislava získal „Uznanie za významný prínos k rozvoju dobrovoľníctva“, ktoré udeľuje Národné dobrovoľnícke centrum pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka.

Do bratislavskej Živeny patria aj muži. Niektorí ako členovia, niektorí nám pomáhajú „zvonka“. Z nich spomenieme bibliografa Dr. Miloša Kovačku - znalca literárnej histórie, ktorý pre nás pripravil nejednu skvelú prednášku; v 90-tych rokoch to bol Dušan Jamrich a dnes si literárne podujatia nevieme predstaviť bez Alfréda Swana, ktorý im pridáva punc jedinečnosti. Prihlášky majú pripravené viacerí muži zaujímavých profesií.

Miestny odbor Živena v Čadci

16. januára 1927 bol v Čadci založený Miestny odbor Živena - spolok slovenských žien s počtom členiek 40. Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo v hoteli Reich ( terajší hotel Tatra). Prvou predsedníčkou odboru sa stala Katarína Fröhlichová,podpredsedníčkou Mária Kľačanská, tajomníčkou Giza Lacková, pokladničkou Mária Urbanová a revízorkami Šárka Gajárová a Marta Janotová. Hneď v prvom roku usporiadal odbor výstavku ručných kobercov a prác, ktorá mala veľký úspech. Odbor vykazoval veľa osožnej práce a pôsobil aj v okolitých obciach. Organizoval kurzy varenie, prednášky o výchove detí, usporiadal plesy a mikulášske večierky v prospech chudobných detí. Zúčastnil sa slávnostného otvorenia Palárikovho domu, spolu s turistickým klubom organizoval pre členov vychádzky do prírody. Odbor spolupracoval s Červeným Krížom.

Pri vianočnej nádielke rozdal šatstvo a obuv chudobným, pomáhali rodinám- pohorelcom , ktoré boli poškodené živelnými pohromami ( požiarom ) a chudobným žiakom dávali členovia odboru celý rok obedy. V ďalších rokoch odbor zorganizoval rad poučných prednášok v Čadci ale i okolitých obciach (Staškov, Oščadnica, Raková). Prednášali napr. Edita Lacková o výchove detí, doktor Ivan Hálek „Hygiena v domácnosti“, Ján Lacko: Ochotnícke divadlo a občianske povinnosti, doktor Ring - Zdravotníctvo, Július Bakiča : Hospodárstvo na Kysuciach, Ján Porod o spolkovej práci Mnohé akcie sa opakovali z predchádzajúceho roku- vychádzky, pomoc chudobným deťom a rodinám a pod. S meštianskou školou zorganizoval kurz šitia a vyučovania strihov. Odbor odoberal a predplácal si Živenu, Slovensku ornamentiku a Naše divadlo.

V roku 1930 mal odbor 48 členov. Predsedníčkou bola Mária Kľačanská, podpredsedníčkou Anastázia Kassaiová, tajomníčkou Giza Lacková, pokladníčkou Irena Kállayová a revízorkami Mária Gábrišová a Šárka Gajárová.V roku 1931 mal odbor 62 členov. Predsedníčkou je stále Mária Kľačanská, podpredsedníčkou Mária Gabrišová, tajomníčkou Anastázia Kassaiová a pokladníčkou Edita Polláková. Odbor pokračoval v kurzoch varenia a správnej výživy. Usporiadal výstavku správnej výživy kojencov a deti. Pokračoval v charitatívnej činnosti. Výborové schôdzky mával odbor spojené s priateľskými čajovými večierkami.

V roku 1933 mal odbor už 86 členov. Mnohé činnosti sa opakujú ako napr. kurzy varenia, turistické vychádzky, čajové večierky, ktorých výťažky išli opäť na charitatívne účely, pomoc chudobným potravinami, šatstvom ako i financiami, kurzy šitia pre dámy a tiež kurz šitia pre sedliacke ženy, kde pre veľký záujem vyučovalo sa v troch skupinách. Odbor podporoval finančne chudobného žiaka Jana Gregora na štúdiách v Žiline, pomáhal predávať knihy Živeny, usporiadal spomienkový večierok Ľ. Podjavorinskej a T. Vansovej pri príležitosti ich narodenín, rozpredal medzi ľud 100 ks poučných brožúrok E. Hroboňovej, s pomocou okresnej sociálnej pečlivosti o mládež ošatil 32 detí pohorelcov v Krásne nad Kysucou, poskytol peňažnú podporu veľmi chudobnej žene na lieky pre jej smrteľne chorého syna, poukázal dar v smutných hmotných pomeroch T. Vansovej, zabezpečil košieľky, kabátiky, čiapočky, plienky, topánočky a iné veci pre novorodeniatka (nemluvňatá) a daroval ich zdravotnej stanici Červeného kríža.

Z bohatej a obsiahlej činnosti treba spomenúť napr., že odbor nemajetnej žiačke Alžbete Celej umožnil nastúpiť do učiteľského ústavu v Prešove, zabezpečil jej pôžičku 3000,- Kč zo základiny E.M. Šoltésovej tak, že sa právne za ňu zaručil, poskytol podporu nemajetnému poslucháčovi hudobného konzervatória Albínovi Vrteľovi, zaodel 6 detí vyhoretej rodiny Špilákovej v Čadci - Podzávoze, pre detí rodiny Krkoškovej v Čadci u Ševca na Vianoce nakúpil potraviny a potrebné lieky, zabezpečil nemajetným deťom šaty na I. sväté prijímanie, štátnej ľudovej škole Masarykovej v Čadci venoval 400 Kč na školské potreby pre nemajetných žiakov, na vzdelávaciu a ľudovýchovnú činnosť vydal 2 640,75Kč a tak by sa mohlo pokračovať vo výpočte údajov kultúrno sociálnej činnosti. V tomto období výbor pracoval v tomto zložení predsedníčka Justína Vlaššaková, tajomníčka Júlia Vyzinová a pokladníčka Janka Jiroušová.

Predsedníčkou sa opäť v roku 1945 stala A. Kassaiová. V roku 1947 mal obor 102 členov. Valné zhromaždenie sa nekonalo a odbor sa venoval v povojnovom období vo veľkej miere sociálnej činnosti. Finančné pomohol rumunským, juhoslovanským deťom, Masarykovej Lige proti tuberkulóze a pod. Obnovil sa krúžok mládeže, poriadal sa kurz ozdobných a praktických predmetov. V zimnom období sa konali čajové večierky s číslami hudobnými, recitačnými, tanečnými a inými. Bábkový krúžok každú stredu pre deti organizoval bábkové predstavenia. V lete 1947 sa predsedníčka A. Kassaiová vzdala svojej funkcie a vedením odboru bola poverená 1.podpredsdníčka Gabrišová. 16.2.1948 sa konalo posledné valne zhromaždeniu odboru . V máji 1948 došlo k zlúčeniu spolkov do novej organizácie pod názvom Živena - Zväz slovenských žien. Tak sa skončilo samostatné pôsobenie Živeny na Slovensku. Keď v roku 1952 došlo k zrušeniu Živený - Zväzu slovenských žien a utvoreniu Výboru československých žien na Slovensku zanikol aj odbor Živeny v Čadci.

Obnovenie Živeny v Čadci 1998

Po roku 1990, kedy bola obnovená činnosť Živeny, spolku slovenských žien začali obnovovať svoju činnosť aj miestne odbory. V Čadci sa znovuobnovenie Živeny uskutočnilo 29.sptembra 1998na ustanovujúcej schôdzi zásluhou PhDr. Stanislavy Mikuškovej, ktorá ešte s dvoma členkami(Tatianou Kapustová, Martou Slivková) najskôr navštevovali činnosť MO v Žiline a v uvedenom roku ich zásluhou bola činnosť Živeny obnovená aj v Čadci. Ustanovujúcej schôdze sa zúčastnilo 9 členov. Medzi nimi i pán Jozef Kubík, bývalý člen Živeny a čestný člen obnovenej Živeny, ktorý uchovával dokumenty nielen Matice slovenskej ale aj Živeny.

Činnosť miestneho odboru je veľmi bohatá a spestrená vychádzkami do prírody spojenými so zberom liečivých rastlín , poznávaním okolitej prírody, prírodných a kultúrnych pamiatok nielen regiónu ale i celého Slovenská. Spoločne sme si vyšli k prameňu v Bukove, viackrát sme navštívili pútnické miesto Živčákova, prechádzky na Husárik boli 2 krát spojene s vinným festivalom, na Drahošánke sme si pozreli kaplnku, nezabudnuteľným zážitkom bola návšteva Starej Bystrice s orlojom, v Milošovej - Megoňky unikátne kamenné gule. Ďalšia vychádzka smerovala do Jelitová, odkiaľ sme si doniesli osviežujúcu vodu. Nezabudnuteľne bolo kúpanie v sudoparku Klokočov a tiež výstup na Marťakov kopec, kde s rozhľadne bol výhľad na krásnu kysuckú prírodu.

Naša činnosť by sa nemohla rozvíjať bez pomoci Mesta Čadca. Toto nám umožňuje stretávať sa v priestoroch Domu kultúry kde prebieha väčšina našej činnosti. Okrem toho nám každoročne poskytuje finančnú dotáciu, bez ktorej by sa nám nepodarilo zorganizovať takú bohatú činnosť. Okrem toho máme možnosť navštevovať mestskú plaváreň zdarma a tiež kultúrne podujatia so zľavou. Pri našej činnosti spolupracujeme a pomáhajú nám:

Za znovuobnovenie Živeny v Čadci patrí veľká vďaka PhDr. Stanislave Mikuškovej, z ktorej podnetu bola oživena Živena v Čadci. Spoločne s dvoma ďalšími členkami Martou Slivkovou a Tatianou Kapustovou pripravili ustanovujúcu schôdzu Živeny, ktorá sa konala 29.9.1998.

Miestny odbor Živena v Martine

História, tradícia, domov, perspektíva, aktivita - to je päť slov, ktoré reflektujú status Miestneho odboru Živeny v Martine. História - to sú okolnosti, ktoré viedli k vzniku ženského spolku Živena práve v Martine. Je o tom napísané dosť, dôležité je, že založenie spolku a jeho rozvoj priniesol slovenským ženám viaceré možnosti spolkovú činnosť v oblasti vzdelávania, literárnej tvorby, remeselnej výroby, prezentácie a pod.

Tieto aktivity a konkrétne výstupy z nich sa stali tradíciou, ktorá držala spolkový život Živeny v trvaní takmer 80 rokov, v okolnostiach ktoré nie vždy boli filozofii tohto typu spolkového života naklonené. Živena odolala aj v časoch silnejúcej maďarizácie, kvitla v čase prvej Československej republiky, aby opäť odolala ľudáckemu tlaku až ju k štyridsaťročnej narkóze dotlačil komunistami presadený totalitný režim. Martin bol mekkou činn…

Usporiadali 5 večierkov so zábavným programom, oslavu 60.narodenín B.S.Timravy, vychádzky, výstavky, vypomáhali pri Dni matiek, venovali šatstvo v cene 4777 Kč, stravovali 200 detí za 2 mesiace a ošatili deti v poradni. Venovali 1500 Kč na národné ciele a zakúpili 100 zväzkov pre knižnicu.

1928 - vychádzka na Devín, Bradlo, pietna spomienka na M.Kukučína a vystrojenie 3 putovných košov pre nemluvňatá.

1929 - odbor pripravil kurz varenia, predával Letopis Živeny a vyslal delegátku na slávanosti v Martine.

1930 - odbor mal 121 členov.

Financovanie obnovy kultúrnych pamiatok na Slovensku v roku 2017

V roku 2017 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytlo dotácie na obnovu mnohých kultúrnych pamiatok v rôznych regiónoch krajiny. Tieto dotácie boli určené na rôzne typy pamiatok, vrátane meštianskych domov, kostolov, kaštieľov a ďalších historických budov. Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad niektorých z týchto projektov:

Tieto dotácie pomáhajú zachovať kultúrne dedičstvo Slovenska a zabezpečiť, aby tieto historické pamiatky zostali prístupné pre budúce generácie.

tags: #pravoslavny #chram #brezno