Zosnulý o. Ladislav Bilý sa narodil 1. apríla 1948 v obci Zemplínske Hradište (okr. Trebišov). Základné vzdelanie ukončil v ZDŠ v Trebišove, kde aj pokračoval v stredoškolskom vzdelávaní na Strednej ekonomickej škole. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia v školskom roku 1967/1968 na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove prijal sv. 6. novembra 1968 prijal z rúk biskupa prešovského vladyku Nikolaja v biskupskej kaplnke chirotóniu na diakona a 10. novembra toho istého roku v Katedrálnom chráme v Prešove prijal sv. Tajinu kňazstva. 15. novembra 1968 bol otec Ladislav ako novokňaz biskupom michalovským Cyrilom kanonicky prepustený do služieb Prešovskej pravoslávnej eparchie, kde bol od 1. decembra 1968 ustanovený za správcu cirkevnej obce Ľubica. Tu pôsobil do 1.
O. Ladislav začal svoje duchovenské pôsobenie v roku 1968 - v dobe, ktorá bola pre pravoslávnu Cirkev na Slovensku časom skúšok a výziev. Ani odňatie štátneho súhlasu, ani civilné zamestnanie, ani mnohé iné protivenstvá v ňom nedokázali uhasiť úprimnú lásku k Bohu a vernosť Jeho svätej Cirkvi. Smelo o ňom možno povedať slovami apoštola Pavla - dobrý boj bojoval, beh dokončil, vieru zachoval (2 Tim 4, 7).
V roku 1981 bol biskupom michalovským vladykom Nikanorom s udelením štátneho súhlasu od 1. Od 1. januára 1991 bol menovaný za správcu Pravoslávnej cirkevnej obce v Zemplínskom Hradišti. Počas pôsobenia na tejto farnosti sa zaslúžil o zriadenie nových cirkevných obcí, a to vo Veľkých Kapušanoch, Čiernej nad Tisou a v Trebišove, kde bol od 15.
Počas svojho duchovenského pôsobenia vykonával funkciu arcidekana pre okres Trebišov a dekana pre okres Trebišov. Počas svojho duchovenského pôsobenia sa v rámci Michalovskej eparchie zaslúžil o vybudovanie bohoslužobných priestorov a farskej budovy v Zemplínskom Hradišti, a taktiež o vybudovanie chrámu a farskej budovy v Trebišove.
O. Ladislav nebol len duchovným správcom cirkevných obcí - v Ľubici, Strážskom, Zemplínskom Hradišti či v Trebišove. On bol obetavým otcom a oporou pre všetkých, ktorí u neho hľadali radu, povzbudenie alebo pomoc. Všetci, ktorí sme ho poznali, nikdy nezabudneme na jeho zanietenosť pre službu blížnemu, počas ktorej si nedoprial ani chvíľu oddychu.
Za jeho dušpastiersku činnosť mu bolo udelené právo nosenia nabederníka a zlatého kríža, hodnosť protojereja, právo nosenia zlatého kríža s ozdobami, právo nosenia mitry, právo nosenia dvoch krížov a Rád sv. Za prácu na nive Christovej bol patriarchom moskovským a celého Ruska Alexijom II. vyznamenaný Rádom prepodobného Sergija Radonežského II.
Dlhoročná kňazská služba o. Ladislava bola ocenená mnohými najvyššími cirkevnými vyznamenaniami - právom nosenia mitry, dvoch krížov, rádom sv. Cyrila a Metoda... Ale on za svoju najväčšiu poctu a vyznamenanie považoval ľudí, ktorí k nemu prichádzali so svojimi radosťami i starosťami, otázkami či prosbami o pomoc a modlitby.
Bol skromný, obetavý, trpezlivý, plný lásky a oddanosti voči všemohúcemu Bohu a duchovnej pastve, ktorá mu bola zverená.
Duchovní otcovia, bratia a sestry, smrť vždy znamená žiaľ a bolesť pre pozostalých. Nech Hospodin zotrie každú slzu z očí pozostalých - manželky Heleny, detí a všetkých ostatných príbuzných a známych, ktorí dnes žialia nad svojou stratou.
V knihe Zjavenia sv. apoštol Ján počul hlas z neba, ktorý hovoril: Blažení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi. Áno - hovorí Duch - nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú za nimi (Zj 14, 13). Preto, aj keď dnes plačeme, zároveň Bohu ďakujme. Ďakujme za celoživotnú službu o. Ladislava, za to, že ho daroval Svojej Cirkvi, za to, že sme ho mohli poznať. A zároveň prosme Boha, aby prijal dušu Svojho služobníka a daroval mu miesto odpočinku tam, kde žiari svetlo Jeho tváre.
Počas obradu pohrebu bol prečítaný nekrológ a príhovor Jeho Vysokopreosvietenosti arcibiskupa michalovsko-košického Juraja, ktorý vyjadril smútiacej rodine svoju úprimnú sústrasť. Spomenul v ňom slová o. Príhovor metropolitu Rastislava na záver pohrebu mitr. prot. svätý apoštol Pavol napomína rímskych kresťanov slovami: Nikto z nás nežije sebe samému a nikto sebe samému neumiera. Ani my nezabúdame na jeho slová. Preto sme sa dnes v chráme svätých apoštolov Petra a Pavla v Trebišove zhromaždili, aby sme sa s modlitbami za odpočinutie duše rozlúčili s pre nás blízkym a vzácnym človekom - verným kňazom pravoslávnej Cirkvi o. Okrem rodinných príslušníkov boli na pohrebe prítomní aj mnohí priatelia a veriaci z cirkevných obcí, v ktorých o. Ladislav pôsobil.
Pravoslávny kríž