Príroda: Nezastupiteľný Význam v Živote Človeka

V tieni vysokých stromov, v zvukoch šumiacich riek a vo vôni kvitnúcich lúk sa skrýva viac než len estetická krása alebo príležitosť pre odpočinok. Príroda, ako matka všetkých živlov, je základným pilierom, na ktorom stojí nielen fyzická, ale aj psychická a duchovná pohoda ľudstva. Je zdrojom života, inšpirácie a nepretržitého učenia sa. Táto práca skúma, aké hlboké a rozmanité sú väzby medzi prírodou a človekom.

Príroda a Prirodzenosť

Prírodu a prirodzenosť považujem za takmer totožné pojmy. Prirodzenosť je už síce pojem mierne rozširujúci pojem príroda, ale je s prírodou nerozlučne spätý, je prejavom prírody. Podľa slovníka je to, čo je opísané prídavným menom prirodzený, dané prírodou, vyplývajúce z prírodných zákonitostí; nevytvorené ľudskou činnosťou, prírodné (opak umelého); nestrojené, nenútené, bezprostredné. Tam, kde nie je príroda, nie je ani prirodzenosť. Tam kde je potlačená príroda, je potlačená aj prirodzenosť.

Pre pojem prirodzená povaha, prirodzenosť existuje v slovenčine hovorový pojem nátura. Kto sa správa neprirodzene, zrejme neprejavuje dostatočne svoju náturu. To som sa dostal k anglosaským jazykom a k latinčine. V nich je pre pojem príroda a prirodzenosť len jeden pojem. Po anglicky je prírodný aj prirodzený natural (supernatural znamená nadprirodzený - typ benzínu „super natural" môže znieť pre angličanov dosť zábavne).

Hranice medzi Prirodzeným a Umelým

Všeobecné vymedzenie pojmu príroda a prirodzenosť sa môže niekomu javiť ako neľahký filozofický problém. Stačí sa však pozrieť na niektoré konkrétne oblasti života a zrazu je tento pojem každému jasný. Teda jasná je najmä hranica medzi tým, čo je prirodzené a neprirodzené, čiže umelé.

Môžeme začať prirodzeným oplodnením a umelým oplodnením, odbočiť k prirodzenému a umelému prerušeniu tehotenstva, ale lepšie je pokračovať prirodzeným alebo aj umelým pôrodom. Po chvíľke života nasleduje väčšinou prirodzená smrť. Ale môže byť aj neprirodzená.

Je každému jasný rozdiel medzi prirodzeným a umelým? Posuňme sa ďalej. Prirodzená obnova lesa a umelá obnova lesa. Teraz som možno zaťal do živého. Teraz je totiž jasné, čo z týchto dvoch pojmov sa dá schovať do definície prírody (a teda aj prirodzenosti): Príroda je súhrn všetkých vecí a javov na svete, ktoré nevznikli zámernou ľudskou činnosťou.

Ak niekto hovorí, že umelé sadenie stromčekov je súčasťou prírody, tak zámerne alebo možno aj nezámerne klame, čiže sa vyhýba pravde. Aj klamať sa dá prirodzene alebo neprirodzene. Tí čo klamú prirodzene, klamú v prvom rade sami seba - ich osobným nešťastím je, že (zatiaľ) netušia, čo činia. Prirodzený les je človekom zámerne neovplyvňovaný les. Samozrejme, takúto definíciu nemožno brať fanaticky. A to najmä preto, že v tomto prípade hranica medzi prirodzeným a neprirodzeným (umelým) lesom už nie je taká ostrá ako v prípadoch, ktoré som uviedol v súvislosti so životom človeka. Jeden človek tichou prechádzkou po prirodzenom lese zámerne neovplyvňuje les natoľko, aby sme po absolvovaní takejto prechádzky začali považovať les za neprirodzený. Samozrejme, pokiaľ by sa začalo po lese neustále prechádzať obrovské množstvo ľudí, už by to zásah do jeho prirodzenosti bol. V tomto smere je obzvlášť dôležitá miera intervencie človeka.

Ochrana Prírody

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sa ochranou prírody rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť ekologickú stabilitu, ale aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy (§ 2). Samotné pojmy príroda a prirodzenosť v zákone definované nie sú. Asi to zákonodarca nepovažoval za potrebné. Možno predpokladal, že pojmy sú zrejmé aj bez definície ukotvenej v právnej norme. Ako som naznačil vyššie - v niektorých prípadoch (narodenie, smrť) vieme posúdiť hranicu veľmi jednoznačne, v niektorých prípadoch je hranica skôr mierou.

Ochrana prírody je činnosť zameraná na zachovanie prírody a prirodzenosti určitých vecí a javov. Keď chceme niekde chrániť prirodzený les, asi ho nebudeme rúbať. Alebo áno? Prechádzka po lese verzus rúbanie a odvážanie stromov z lesa. Čo z toho považujete za únosnú mieru, aby ste les ešte považovali za prirodzený?

Keď sa spýtate lesníka na rozdiel medzi prirodzenou a umelou obnovou lesa, každý vám bez akýchkoľvek problémov povie rozdiel. Ak je na nejakej ploche podiel prirodzenej obnovy 80%, znamená to, že na štyroch pätinách plochy sa vysadili mladé stromčeky samé - bez priameho pričinenia lesníkov. Zvyšok dosadili lesníci umelo - sadenicami vypestovanými v lesnej škôlke.

Je súbor umelo vysadených sadeníc na určitej spojitej ploche prirodzeným lesom?

V okamihu vysadenia nie. Avšak tu považujem potrebné vysvetliť veľmi dôležitý rozmer, ktorý príroda a prírodzenosť v sebe obsahujú. Je to vlastne úplne základná vec, prečo je príroda prírodou. Je to dynamika. Neustála zmena.

Príroda sa neustále mení. A žiaden človek nemôže so stopercentnou istotou vedieť ako sa mení. To sa obsiahnuť nedá. Ak by to chcel jeden alebo aj kolektív miliardy ľudí obsiahnuť, musel by sa vyrovnať minimálne prírode samej. Musel by sa s ňou stotožniť natoľko, že by sa stal samotnou prírodou. Tým pádom by ale prestal robiť akékoľvek umelé zásahy - už by nemalo zmysel to vymedzovať, keďže človek by bol zároveň aj prírodou. Človek je však „iba" súčasťou prírody. Preto jeho konanie bude vždy možné vyčleniť voči celku. Alebo aspoň do značnej miery.

Vrátim sa však k dynamike prírody. Od momentu kedy lesná robotníčka vysadí súbor sadeníc na určitej spojitej ploche podlieha umelý výtvor človeka prirodzenej dynamike. Stromy rastú samé, bez zámernej snahy človeka. Človek nedokáže rásť za stromy. Dokáže ovplyvňovať ich rast, ale nedokáže byť ich rastom. Rast rastlín je vyslovene prirodzenou kvalitou.

Súbor vysadených sadeníc síce vznikol umelo, ale od momentu jeho vzniku podlieha prirodzenej dynamike - súbor sadeníc (prvkov) sa tak stáva systémom. Človek síce rozhodol, aké sadenice na konkrétnej ploche vysadí, ale od momentu ich vysadenia na danej ploche rozhoduje príroda. Až kým opäť nepríde človek a nerozhodne, ktoré sadenice (z ktorých medzitým vyrástli stromy) vyrúbe. V takomto lese síce príroda rozhoduje o raste stromov, nerozhoduje však o niektorých zásadných veciach. Napríklad o ich rozmiestnení a druhovom zložení. To, koľko smrekov rastie v hospodárskom lese, je dielom človeka, nie prírody. V mnohých smrekových lesoch je potom človek spoluzodpovedný aj za také javy ako je premnoženie lykožrútov, hoci je to prirodzený jav.

V ochrane prírody je dôležitý princíp večnosti. O konkrétnej lokalite hodnej ochrany jej prirodzenosti by mal človek rozhodnúť iba raz. Na úplnom začiatku. Potom by takéto územie mal nechať na prírodu - a nechodiť podchvíľou (napríklad raz za sto rokov) opravovať prírodu podľa inžinierskych tabuliek. Inžinierske tabuľky totiž nemajú svoju vlastnú dynamiku. Snažia sa síce kopírovať dynamiku prirodzených systémov, ale vždy ju budú len kopírovať. A keď sa vyrúbu všetky prirodzené lesy, nebude už ani čo kopírovať. Inžinierske tabuľky majú slúžiť hospodárom v hospodárskych lesoch, nie naprávaniu prírody - čiže zdroja, z ktorých inžinierske tabuľky čerpajú. Predstavte si, ako by ste skúmali ako rastie strom, ktorý ste vyrúbali. Alebo ako sa vyvíja človek s amputovanými nohami - „vedecky" by ste dospeli k záveru, že ľudia nedokážu chodiť.

Prírodná rezervácia je miesto vyhradené pre prírodu. Základnou kvalitou prírody je dynamika, neustála zmena. Prirodzená zmena. Ak chceme chrániť prírodu, musíme chrániť aj jej dynamiku, jej vývoj. Vývoj spontánny, samovoľný, živelný, nenútený, neusmerňovaný, čiže prirodzený. Vývoj bez popudu, bez vôle, bez úsilia, bez úmyslu, bez zámeru, bez intervencie človeka. To je ochrana prírody.

Prírodná rezervácia nie je kultúrna pamiatka. Prírodná rezervácia je výtvorom prírody, kultúrna pamiatka je výtvorom ľudskej spoločnosti. Kým pri kultúrnej pamiatke je zub času jej nepriateľom, v prírodnej rezervácii je zub času hybnou silou prirodzených zmien, ktoré vytvárajú ekosystém. Kultúrne pamiatky chránime staticky, prírodné rezervácie dynamicky.

Po poslednom ústupe kontinentálneho ľadovca ostalo na predtým zaľadnenom území bezlesie. Ak by sa vtedy ľudia rozhodli chrániť takéto územie staticky, bolo by dodnes na takomto území bezlesie. Stovky ľudských generácii by muselo vyvinúť enormné úsilie na to, aby takéto územie bolo v stave nepretržitého bezlesia - teda v tzv. pôvodnom stave. Bola by to obrovská (dodatková) energia vložená do určitého územia za účelom jeho ochrany. Určite by to však nemohlo byť považované za ochranu prirodzenosti takéhoto územia. Prirodzenosťou takéhoto územia je neustála zmena.

Je mrhaním energie snažiť sa udržať bezlesie tam, kde príroda tlačí les - vrcholný suchozemský ekosystém. Taktiež je mrhaním energie udržiavať 5-násobne vyššie zastúpenie smreka v slovenských lesoch než je prirodzené. Prírodu neoklameme. Oklameme jedine seba - a tento sebaklam nás (okrem iných dôsledkov) bude stáť obrovské množstvo premrhanej energie, ktorú by bolo účelnejšie využiť niekde inde - alebo jednoducho nevyužiť - čiže minimálne nepremrhať. Hospodárnosť v nakladaní s energiou považujem za kľúčovú záležitosť prežitia a rozvoja ľudskej spoločnosti. Okrem toho, že príroda je zdrojom takejto energie, sú prírodné ekosystémy aj návodom, ako s energiou hospodáriť.

Príroda je aj zdrojom ľudského poznania. Ochrana prírody má chrániť tento zdroj. Zdroj nielen materiálny, ale i duchovný. Každý žijeme v inom prostredí, rozdielnymi činnosťami, záujmami či hodnotami. Či už sídlime na jednej strane sveta alebo na druhej, jedno však máme všetci spoločné - prírodu.

Vplyv Prírody na Zdravie Človeka

Nemusíme cestovať na koniec sveta aby sme našli kúsok peknej Zeme. Poznáte to ? Vidíte cez okno pekné počasie a hneď vás napadne myšlienka vyraziť von. Alebo práve nemáte svoj deň a potrebujete byť chvíľu sám, tak sa idete prejsť lesom. Vrátite sa domov a je Vám lepšie. Hľadali ste v tom niekedy hlbší význam ? Je to rokmi potvrdený fakt, že príroda má pozitívny vplyv náš zdravotný stav, vitalitu a na naše duševné zdravie. Väčšina obyvateľstva na svete žije v mestách. Avšak počas svojho vývoja človek odjakživa žil v prírode. Náš organizmus a psychika je však stále adaptovaná pre život v prírode. Ale súčasný životný štýl je rýchly a náš organizmus bojuje s množstvom stimulov vytvárajúcich stres. Aj preto návrat k prírode často vnímame ako návrat domov.

Prevencia proti Ochoreniam

Lekársky biely plášť síce nemá, iba v zime ale aj tak je najlepší lekár. Pravidelné prechádzky v prírode sú prospešné pre srdcovo-cievny systém človeka. Významným benefitom je úprava krvného tlaku. Pobytom v prírode posilňujeme naše srdiečko a podporujeme jeho správnu činnosť. Vysoký tlak je pritom výrazným rizikovým faktorom mnohých kardiovaskulárnych chorôb, ktoré v súčasnej dobe radíme medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Trávenie času v prírode pomáha pri regulácii hladiny cukru v krvi, čo by pri správnom stravovaní mohlo pozitívne pomôcť ľuďom trpiacim na diabetes. V súvislosti s prírodou sa nám poďakujú aj naše pľúca - dych je jednoduchá a liečivá sila, ktorá pomáha upokojiť našu myseľ, zharmonizuje naše telo, zbaví nás napätia a zvýši kapacitu nášho nádychu a výdychu. Správne dýchanie v konečnom dôsledku predlžuje náš život a to najlepšie na čerstvom vzduchu vonku.

Upokojenie Mysle

Podľa nedávneho výskumu, prechádzka po lese môže mozog uviesť do meditatívneho stavu, čo umožní venovať pozornosť prírode okolo vás a zároveň vytvárať pokoj potrebný na zamyslenie. V tomto pokojnom hlbokom stave môže naša večne zaneprázdnená myseľ chvíľu oddychovať a eliminovať stres a napätie. Myslím si, že na toto nie je nutné robiť ani ďalšie výskumy. Najviac o tejto pravde vás dokáže presvedčiť vlastný prežitok. Tak skúste raz za čas ísť mimo mesta do prírody, skúste chvíľu nevnímať nič toho čo sa týka Vášho stereotypného života. Dýchajte čerstvý vzduch, počúvajte štebot vtákov, šuchot lístia, vôňu kvetov a skúste vnímať energiu a silu prírody. Zotrvajte toľko, koľko je Vám to príjemné. Nemajte žiadne očakávania, iba skúste svoj život nachvíľu spomaliť a odovzdať všetko do rúk prírody. Zaručene sa budete cítiť pokojnejšie. Mnohí z vás si pri tom uvedomia, že naša príroda je mocný liečiteľ. Ponúka nám čerstvý vzduch, ticho, únik od reality a rýchleho životného štýlu, ktorému sa v dnešnej modernej dobe dá len ťažko vyhnúť. Maličkosti, ktoré dokážu človeka urobiť pokojnejším a šťastnejším. Jednoduché a vzácne dary, ktoré máme zadarmo a nič nás nestoja. Ale čo nato príroda ? Určite by prijala od každého z nás, jedno od srdca úprimné ďakujem a to, aby sme s ňou zaobchádzali s úctou. Ona lieči nás a na oplátku ako najvyšší prejav úcty, ktorý jej môžeme dať - je chrániť ju. Nezničiť ju a robiť všetko preto aby sme začali zachraňovať všetko to, čo doteraz ľudské ruky v prírode zničili masívnym výrubom stromov, rozpredávaním pôdy, likvidáciou chránených území, stavaním hrubých stavieb a mnoho iných. Chce od nás tak veľa ? Určite nie. Keď sme ako ľudstvo dokázali napáchať toľko škody, isto si vieme po sebe aj upratať. Treba mať na pamäti, že: "príroda je oproti nám vo výhode, môže existovať bez nás, ale my bez nej nie." Veľmi výstižná pripomienka k tomuto článku.

Príroda ako Zdroj Poznania

Moderná civilizácia je dielom poľnohospodárstva žijúceho usadlým spôsobom. Budúcnosť civilizácie rovnako závisí od úspechov jeho práce ako pri jej vzniku a rozvoji. V rozvinutých krajinách sveta prežívajú poľnohospodárske techniky, aké používali prví hospodári. Dnešné poľnohospodárske metódy sú natoľko produktívne, že aj napriek rastúcemu počtu obyvateľstva Zeme celková úroda ďaleko presahuje potreby ľudstva. Takéto vysoko produktívne poľnohospodárstvo majú však len niektoré krajiny, takže v globále sú dve tretiny ľudstva podvyživené.

Môže prežiť príroda bez človeka? Potrebuje človek prírodu pre svoju budúcnosť? Vzduch, voda, pôda, lesy, živočíchy a rastliny. Sú potrebné pre život človeka? Ovzdušie má pre život človeka, rastlín a živočíchov bezpochybne veľký význam. V súčasnom období sa značne znečisťuje ovzdušia. Príčinou je človek? Je spôsobné spaľovaním hnedého uhlia a lignitu, veľkým rozvojom a sústredením priemyslu. K čistote ovzdušia prispieva zakladanie vodných plôch, vysadenie kríkov a stromov, zväčšovanie trávnatých plôch, v mestách, oddelenie obytných štvrtí od zdrojov znečistenia.

Nenahraditeľným pre človeka je voda. Na území našej republiky človek svojou činnosťou značne zmenil vodstvo. Ľudia sa však naučili obmedzovať výmoľovú činnosť riek tým, že na bystrinách budovali stupne, aby zmenšili spád a odnos štrku. Úbytok lesov spôsobil rýchly odtok vody, eróziu svahov a odplavovanie pôdy. Neskôr ľudia vysadzovali stromy a spevňovali brehy riek. Naučili sa chrániť obrábané svahy proti vodnej erózií. Les plní v krajine aj v našom živote mnoho nezastupiteľných funkcií. Význam lesa pre človeka sa zakladá na produkcii dreva. Preto sa za kapitalizmu často sadili lesy jednotného druhového zloženia. Lesy podporujú vsakovanie vody a jej hromadenie v pôde, spomaľujú odtok zrážkových vôd, zmierňujú nebezpečenstvo škôd spôsobených povodňami. Vplyv lesa s uplatňuje aj v pomalšom a rovnomernejšom topení snehu. Zmierňujú rýchlosť vetra a chránia tak krajinu pred jeho vysušujúcimi účinkami. Naopak, zvýšený výpar vody v zalesnenej krajine priaznivo ovplyvňuje vlhkosť vzduchu. Les teda pôsobí aj ako podnebný činiteľ. Je útočiskom a prirodzeným prostredím pre mnohé druhy užitočnej a lovnej zveriny a miestom produkcie lesných plodov. Človek lesy využíva aj na rekreačné účely. Obyvateľstvo vyhľadáva čoraz viac lesy ako najzachovalejšie prírodné prostredie.

Rozptýlená zeleň je potrebný prírodný, ako aj estetický prvok v krajine. Úbytok zelene treba rozhodné zabraňovať, zeleň treba rozširovať. Hlavným poslaním zelene sídel, t. j. zelene ulíc, námestí, parkov a záhrad, je prispievať k zlepšeniu životného prostredie miestnej klímy a hygienických a estetických podmienok dedín a miest.

Ťažba nerastných surovín má značný vplyv na krajinu. Najrozsiahlejšie plochy pôdu sú u nás celkom premenené lomovou ťažbou hnedého uhlia. Lenže je to priaznivé pre prežitie životného prostredia, ktoré nevyhnutne potrebuje človek pre svoje „žitie“? Veľké plochy sú zbavené úrodnej pôdy a zelene a sú narušené zásoby a pohyb podzemných vôd. Hlbinná ťažba spôsobuje poklesy pôdy. Pieskovne zaberajú často najúrodnejšiu pôdu. Po lomoch na horských úbočiach zostávajú holé skalné steny, ktoré sú nebezpečné pre človeka i zverinu a hyzdia krajinu.

Pôda je dôležitá zložka fyzickogeografickej sféry. Čoraz viac sa v nej prejavujú nepriaznivé dôsledky využívania a obrábania pôdy a chemizácie poľnohospodárstva. V ostatných rokoch poľnohospodárska pôda stále ubúda a to výstavbou závodov, budovaním cestnej a diaľničnej siete, otváraním povrchových baní, ťažbou rozličných surovín. Najväčším nebezpečenstvom je neprestajnú úbytok pôd vhodných pre poľnohospodárstvo. Znečisťujú ju chemikálie. Znečisťuje ju človek?

Rozdeľovania potravín a hladu nie sú charakteristické len pre 20. storočia ani pre rozvojové krajiny. Hromadné vysťahovalectvo počas priemyselnej revolúcie vo spôsobilo v prosperujúcom Anglicku stredoviktoriánskeho obdobia hlad veľkého množstva ľudí nahustených v zadymených priemyselných strediskách. Na pomoc prišla technika. Na opačnom konci sveta, v Južnej Amerike a v Austrálii, sa svieže rozľahlé pasienky hemžili dobytkom, ktorý však nemohol prežiť dlhý transport cez tropické oblasti na európske trhy. Problém sa vyriešil zavedením mrazenia a mraziarenských lodí.

V posledných dvoch storočiach sa veda zamerala na zlepšenie vlastností domácich zvierat a kultúrnych rastlín. Táto snaha viedla k vzniku robustnejších a plodnejších plemien, prispôsobených podmienkam nového prostredia, odolnejších voči chorobám pôvodne ohrozujúcim domáce zvieratá a znižujúcich jeho stavy. Pokiaľ človek chce prežiť, musí aj naďalej zameriavať svoju pozornosť predovšetkým na rozvoj poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo bolo i zostane najdôležitejšou činnosťou človeka. A čo vzduch, živočíchy, rastliny, voda? Stal sa človek ochrancom a zároveň škodcom životného prostredia, ktoré nevyhnutne potrebuje pre svoje „bitie“?

Čas v Prírode ako Balzam pre Mozog

Trávenie času na čerstvom vzduchu alebo vnášanie prírody do vášho každodenného života môže byť prospešné pre našu duševnú aj fyzickú pohodu. Žiaľ, trávime oveľa viac času v interiéri a v online svete. Nastal čas, aby sme náš prestimulovaný mozog „vypli“ a prispeli k nášmu duševnému zdraviu.

Jednoduchý pobyt na čerstvom vzduchu dokáže zázraky pri zmierňovaní úzkosti, stresu a depresie. Nespočetné množstvo štúdií dokázalo, že príroda má pozitívny vplyv na naše duševné zdravie.To, čo vidíme, počujeme a zažijeme v prírode, nám môže v momente zlepšiť náladu. Medzi časom stráveným v prírode a zníženými negatívnymi emóciami existuje silné prepojenie. Patria sem príznaky úzkosti, depresie a psychosomatických chorôb, ako je podráždenosť, nespavosť, bolesti hlavy a poruchy trávenia.

Psychológovia Schertz a Berman (2019) uvádzajú, že čas strávený v prírode môže pôsobiť ako balzam na naše prestimulované mozgy. Ich výskum ukázal, že interakcia s prírodou má viacero kognitívnych výhod. Uviedli napríklad, že zeleň v blízkosti škôl podporuje kognitívny rozvoj detí a výhľad na prírodu v blízkosti detských domovov podporujú sebakontrolné správanie.

Dospelí, ktorí bývali v blízkosti prírody vykazovali lepšie fungovanie pozornosti ako tí, ktorí mali horší prístup k prírodnému prostrediu. Ďalej zistili, že vystavenie prirodzenému prostrediu zlepšuje pracovnú pamäť, kognitívnu flexibilitu a kontrolu pozornosti, zatiaľ čo vystavenie mestskému prostrediu je spojené s deficitom pozornosti.

Pobyt v prírode nie je spojený len s kognitívnymi funkciami ale prináša aj blahodarné účinky na naše emócie. V prehľade výskumu Bratmana (2019) sa môžeme dočítať, že kontakt s prírodou je spojený s nárastom šťastia, subjektívnej pohody, pozitívneho vplyvu, pozitívnych sociálnych interakcií a pocitu zmysluplnosti života, ako aj zníženie duševnej tiesne.

Iné výskumné zistenia naznačujú, že keď sa deti dostanú do prírody, zanechá to na nich trvalý pozitívny dojem. Engemann a kol. (2019) zistili, že deti, ktoré žili v štvrtiach s väčším množstvom zelene, mali v neskoršom živote znížené riziko mnohých psychiatrických porúch, porúch príjmu potravy a znížené riziko užívania návykových látok.

U osôb s najnižšou úrovňou vystavenia zelene počas detstva bolo riziko vzniku duševných chorôb o 55% vyššie ako u tých, ktorí vyrastali v blízkosti prírody, alebo trávili viacej času na čerstvom vzduchu.

Existujú dokonca dôkazy, že obrazy prírody môžu byť prospešné. Mayer a kol. (2008) porovnávali výsledky ľudí, ktorí sa prechádzali v prírodnom alebo mestskom prostredí, s výsledkami ľudí, ktorí sledovali videá z týchto prostredí. Zistili, že akékoľvek vystavenie sa prírode - osobne alebo prostredníctvom videa - viedlo k zlepšeniu pozornosti, pozitívnych emócií a schopnosti reflektovať životný problém. Účinky však boli silnejšie medzi tými, ktorí skutočne trávili čas v prírode.

Prirodzené zelené prostredie je vitalizujúce, pomáha obnoviť sústredenie pozornosti a napĺňa nás energiou. Aktivity realizované v prírode zahŕňajú vyššiu mieru fyzickej aktivity a podporujú vytváranie skupinových aktivít, čím uspokojujú naše potreby sociálnych vzťahov. Všetky uvedené faktory prispievajú k našej psychickej pohode, na udržanie nášho duševného a fyzického zdravia.

Program na víkend? Poďme do prírody!

Použité zdroje:

• Bratman, G. N., Anderson, Ch. B., Berman, M. G., et al.(2019). Nature and mental health: An acosystem service perspective. Science Advances, 5 (7).
• Engemann, K., Pedersen, C. B., Arge, L., et al.(2019). Residential green space in childhood is associated with lower risk of psychiatric disorders from adolescence into adulthood. Proceedings of the National Academy of Science, 116 (11), 5118-5193.
• Mayer, S. F., Frantz, C, M., Bruehlman-Senecal, E., & Dolliver, K. (2008). Why Is Nature Beneficial? The Role of Connectedness to Nature. Environment and Behavior, 41 (5), 607-643.
• Schertz, K. E., & Berman, M. G.(2019). Understanding Nature and Its Cognitive Benefits.

Tabuľka: Pozitívne účinky prírody na zdravie

tags: #priroda #je #moj #boh #ktory #ma