Prvý kostol v Drahovciach a jeho história

Obec Drahovce, ležiaca na dolnom Považí, má bohatú a pestrú históriu. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej dejiny, od archeologických nálezov až po nedávnu minulosť, so zameraním na farnosť a život v obci.

Drahovce ležia na pravom brehu Váhu asi desať kilometrov južne od Piešťan, pri hlavnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi. Obec patrí do okresu Piešťany a Trnavského samosprávneho kraja. K obci patrí aj osada Dolné Voderady a majer Jozefov dvor. V severovýchodnej časti katastra obce sa nachádza vodná nádrž Sĺňava.

Podstatná časť drahovského chotára sa rozkladá na úrodných hnedozemiach.

Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, vtedy ešte obec Pescan.

Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková.

Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky.

Drahovciam sa kedysi hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí - Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec.

Prvý kostol v Drahovciach bol stredoveký románsky kostol z 11. storočia, bol zasvätený sv. Martinovi a stál v blízkosti terajšieho kostola sv.

Kostol sv. Martina v Drahovciach

Farnosť Drahovce

Farnosť Drahovce je prvýkrát písomne doložená v roku 1560 - vtedy však už nebola dlhší čas obsadená.

V 70. rokoch 16. storočia sa Turzovci stali podporovateľmi reformácie a na svojich majetkoch uplatňovali patronátne právo zemepána, a tak sa dovtedy katolícka obec stala evanjelickou.

V roku 1630 nový zemepán Adam Turzo odobral evanjelikom právo na užívanie kostola a farskej školy v Drahovciach, čo v praxi znamenalo, že miestni veriaci sa zásahom majiteľa panstva opätovne mali stať katolíkmi.

Napriek tomu sa ešte na začiatku 40. rokov 17. storočia v obci stretávame s Adamom Trajanom Benešovským ako tunajším evanjelickým farárom.

Okolo roku 1658 bol kostol znova prinavrátený evanjelikom, ale už v roku 1670 v obci zanikol evanjelický cirkevný zbor a administratúrou tunajšej cirkevnej obce bol poverený katolícky kňaz Juraj Leopold Vidomius.

Dôležitým medzníkom v dejinách obce je rok 1787, keď sa Drahovce oddelili od farnosti Madunice a ustanovila sa samostatná farnosť sv. Martina v Drahovciach.

Vykonávaním jej jurisdikcie bol poverený kaplán Izaiáš Fábri, ktorý začal od roku 1787 viesť samostatné matriky narodených, sobášených a zosnulých v obci.

V Drahovciach bol prvý kostol postavený v roku 1695.

Rímskokatolícky kostol

Nevieme, kedy bol založený prvý kostol, môžeme sa len domnievať, že najskôr koncom 14. storočia, ako jednoduchý dedinský kostolík. Bola to stavba malá, skromne stojaca na vyvýšenom mieste a okolo nej pochovávali svojich mŕtvych.

Druhý kostol bol postavený v roku 1721 a slúžil veriacim až do konca 30-tych rokov minulého storočia. Požiar ho však ťažko poškodil a bolo potrebné rozhodnúť o generálnej oprave alebo o postavení nového kostola. V tom čase tu pôsobil horlivý a vzdelaný kňaz Ján Očovský (Ocsovszky), ktorý niekoľko rokov pripravoval túto stavbu.

Súčasný kostol bol postavený a požehnaný v roku 1845 a zasvätený sv. Margite, ktorej sviatok bol 13. júla. Postavený je v klasicistickom slohu prestavbovou pôvodného barokového kostola.

Jedno loďový priestor má mohutné centrálne presbytérium. Do lode zaklenutej klenbami je vtiahnutá veža. Do presbytéria je vložená sakristia a jej steny vytvárajú zároveň architektúru hlavného oltára. Nad hlavným oltárom sa dvíha 25 m vysoká kopula.

Takú istú výšku má aj veža. Interiér kostola je zaujímavý hlavným oltárom v neskoro-klasicistickom slohu, ktorý je ukončený výjavom kalvárie P. Márie a sv. Jána apoštola.

Zaujímavo bola riešená empírová spovednica z druhej štvrtiny 19. storočia a krstiteľnica. Obe sú umiestnené vo výklenku končiaceho sanktuária a nad nimi sú postavy dvoch svätcov - sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa z 19. storočia. Drevenú neskorobarokovú kazateľnicu z druhej polovice 18. storočia drží anjel. Lavice kostola sú pôvodné.

Ďalšie sakrálne pamiatky v obci

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky v obci patria:

• Barokový rímskokatolícky kostol z roku 1777, zasvätený sv.
• Baroková kaplnka zasvätená sv.
• Socha sv.

Zaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo.

Pomník padlým obetiam 2. svetovej vojny. Pomník padlým vojakom 1. svetovej vojny.

Katastrofy a pohromy

Rieka Váh (z latinského Vagus - bludný, blúdivý), často menila svoje koryto, postihla Drahovce povodňami katastrofálnych rozmerov. Medzi najväčšie patrila povodeň v roku 1773, kedy vlny Váhu doslova zmietli susednú obec Bakovú. Táto po úplnom zničení už nebola obnovená, a jej obyvatelia sa usadili v Drahovciach. Najväčšia povodeň však doľahla na obec 26.-28. augusta 1813, kedy všetky domy vrátane novopostavenej školy boli zničené. Obyvatelia sa pred vodou uchránili útekom na vŕšok v Dolných Voderadoch. Ďalšie povodne boli v rokoch 1893, 1903 a 1925.

Ďalším prírodným živlom postihujúcim obec boli požiare. Často pohlcovali slamou pokryté domy a stodoly. Medzi najväčšie patrí požiar z roku 1882. Vypukol v časti Važina a zničil väčšiu časť vtedajšej obce. V tom istom roku založil notár Štefan Kardhord dobrovoľný hasičský zbor, ktorý aktívne likvidoval požiare, takže veľké škody už nevznikali. Avšak 14.

Veľkým nepriateľom obyvateľov boli epidémie, cholery a mor. Cholera naposledy v obci zúrila v roku 1830. Od 10. do 23. augusta na ňu zomrelo 126 ľudí. Vtedy mnohé domy zostali bez majiteľov, a pre veľký rozsah epidémie bolo nariadené hromadné pochovávanie. Bolo zakázané chodiť do kostola , do školy, ba ľudia odmietali pochovávať aj obete cholery. Cholera vyčíňala aj v rokoch 1850, 1866, 1873.

Chronologický prehľad dejín obce

Prehľad najdôležitejších udalostí v dejinách obce:

• 15 - 5 miliónov r. Kr.
• 23 000 r. pred Kr.
• 5000 - 3300 r. pred Kr.
• 6. - 7. st.
• 8. - 9. st.
• 1262 Belo IV.
• 1271 Štefan V.
• 1321 Karol I.
• 1349 Ľudovít I.
• 1365 Ľudovít I.
• 1453 Ladislav V.
• 1525 Ľudovít II. daruje panstvo Hlohovec do vlastníctva baróna Alexa Turzu.
• 1560 Priamy doklad o existencii rímsko-katolíckej farnosti sv.
• 1945 Dňa 2. apríla oslobodila Drahovce Červená armáda.

tags: #prvy #kostol #v #drahovciach