Lk 4, 14-22a: Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley. Táto krátka veta vystihuje tajomstvo, bez ktorého by sme neboli spasení.
Evanjeliá permanentne poukazujú na to, že Duch sprevádza Krista jeho pozemským životom. Duch Svätý koná v Panne Márii, aby počala Krista, a je to takisto on, kto pomaže Ježiša pri jeho krste, keď naňho zostúpi. Duch Svätý stálym a trvalým spôsobom naplňuje Ježiša.
Evanjeliá hovoria, že na ňom „spočíva“, označuje ho ako Mesiáša a ukazuje Ježiša ako Krista a Spasiteľa. Z tohto pohľadu je Duch Svätý tým, kto uskutočňuje históriu spásy v Kristovi: Duch Svätý je pri zrode Ježišovej svätej ľudskosti a jeho spásneho ľudského konania, ktoré nám zabezpečí našu spásu svojím „áno“.
Svätý Tomáš Akvinský raz vypovie silné tvrdenie: „Duch Svätý bol príčinou, že Kristus vylial svoju krv: vykonal to z jeho popudu a pod jeho vyplyvom, totiž z lásky k Bohu a k blížnemu.“ A nakoniec nám poslal na pomoc toho Ducha, ktorým bol sám naplnený. Pane, pomáhaj nám neustále prijímať toho Ducha, ktorého nám posielaš.
Fr. Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi, opretá o svojho milého? Mária na púšti nie je prelud, ale pravá Kráľovná púšte.
Pred všetkými ľuďmi práve k nej zaznelo, že Boh ju vyvedie, aby sa prihovoril jej srdcu: stalo sa tak jedinečným spôsobom, keď nestvorené Slovo zostúpilo, aby žilo v nej (porov. Lk 1, 38). V samote, v tichu, počala v úplnej skrytosti a potom, aj keď nie zo sveta, vrátila sa do sveta, aby mu darovala svojho milovaného a prevzala o nás starostlivosť.
Pustovník by márne hľadal Ježiša, keby tu nebola Mária - púštna oáza, ktorá ukrýva pramene osviežujúcich vôd, a „svätostánok najvyššieho Boha“. Jednou z najväčších milostí, aké môžeš prijať, je objaviť mariánsky chrám a vykonať púť, aby si sa tam stretol s Ježišom, večne „žijúcim v Márii“.
Ako traja mudrci, ktorí našli dieťa a jeho matku, ani ty by si nikdy nenašiel jedného bez druhého (porov. Mt 2, 11). Pamätaj, že Mária je nielen Božou Matkou, ale aj tvojou a v poriadku milosti jej vďačíš za všetko.
Keď dala svetu Ježiša, dáva ho i tebe: z nej sa krstom zrodil aj v tvojej duši, kde ho necháva rásť, aby ťa pretvárala na jeho obraz. Keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. A ona zariadi, aby si k nemu prišiel. Ježiš je svetlo, Mária svietnik, ktorý ho nesie; Ježiš je manna, Mária nádoba, ktorá ju uchováva; Ježiš je kadidlo, Mária zlatý oltár, na ktorý sa kladie; Ježiš je žeravý uhlík, Mária kadidelnica, v ktorej horí; Ježiš je chlieb života, Mária stôl, na ktorom sa nám ponúka; Ježiš je Boh, ktorému sa klaniame, Mária svätyňa svätých, kde prijíma našu poklonu.
Počas deviatich mesiacov, keď vtelené Slovo spočívalo v matkinom lone, to všetko bolo pravdou telesne. A zostáva to pravdou aj duchovne vďaka putám milosti, ktoré spájajú Krista a Pannu, a vďaka jej povolaniu byť Matkou ľudstva.
Svojou prítomnosťou Boh z nej utvára chrám Trojice, „Božie mesto“ (porov. Ž 46, 5), ktorého „brány má radšej ako všetky stany Jakuba“ [porov. Ž 87, 2 (LXX)], ktoré si vyvolil a o ktorom hovorí: „Tu budem odpočívať naveky a tu budem prebývať, ako som chcel“ (porov. Ž 132, 13-14); je vrchom, ktorý si Boh prial ako svoj stánok, aby v ňom pobudol navždy (porov. Ž 68, 16).
Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? (1 Kor 3, 16; porov. U teba nebolo vždy tak, zatiaľ čo ona taká bola od okamihu svojho počatia. Duch Svätý pôsobí v tebe vďaka posväcujúcej milosti, ktorá ho priťahuje, i druhé dve božské osoby. V Panne však sídli ako vo vlastnom; keďže je Matkou vteleného Slova, Duch jej Syna jej patrí akoby právom, čo ju robí jeho riadnou, výsadnou svätyňou.
Je sídlom múdrosti, „sedes sapientiae“, nielen v zmysle, že nestvorená múdrosť sa vtelila v jej lone: zostáva ním aj po Ježišovom narodení. Keď ju Slovo prijalo ako svoju Matku, uzavrelo s ňou zväzok porovnateľný s manželstvom.
Boh ich spojil vzťahom spolupatričnosti, takej solidarity, v ktorej sa delia o všetko, čo majú, aby dosiahli dielo vykúpenia. S ohľadom na ich spoluprácu ju obdaril všetkými privilégiami ich „božského manželstva“ a urobil z nej telom i dušou najčistejší, najkrajší chrám, aký kedy bol: čistý, pretože bola počatá bez poškvrny, krásny, pretože je plná milosti.
Cez ňu prúdi do teba Ježišov život, na tvojej strastiplnej ceste púšťou, kde viac než ktokoľvek iný potrebuješ pomoc. Všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko!
Vdychuj vôňu kadidla, ktorá stúpa zo svätyne. Ak niekedy žila kontemplatívna osoba, ktorá sa nikdy nevzdialila z Božej prítomnosti, bola ňou Mária. Nevylievala si srdce v slovách, ale svoju panenskú dušu vystavila hrejivému svetlu Božej lásky, aby ju prenikli jej lúče. Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.
Keby si len mohol byť ako ona - „načisto schopný Boha“! Načo by si utekal do púšte, načo odväzoval všetky prístavné laná, načo odpájal všetky antény, načo staval múry okolo svojej samoty, ak nie nato, aby si si zachoval alebo obnovil panenstvo svojej duše?
Po tvojom krste a skôr, ako by sa do nej mohli vkradnúť stvorené veci, sa z tvojej duše vznášal len jeden oslavný spev: láska a chvála, ktorú si navzájom vzdávajú tri božské osoby. Sväté je jeho meno.
Relikvie svätých a ich význam
Najväčšiu zbierku relikvií v Čechách obsahuje svätovítsky poklad. Tieto relikvie začali zhromažďovať najprv Přemyslovci, najviac ich ale rozvinul najvýznamnejší zberateľ relikvií Karol IV. Veril, že ak zhromaždí do Českých krajín všetky relikvie Kristovho utrpenia, tak tam zostúpi Kristus v deň posledného súdu.
V kontexte relikvií a svätosti sa vynára aj otázka viery a nádeje, ktorú Svätý Otec Lev XIV. zdôrazňuje: Život v skutočnosti prináša zmysel, smer, nádej. A nádej pôsobí ako hlboko zakorenený impulz, ktorý nás udržiava v ťažkostiach, ktorý nám bráni vzdať sa v únave z cesty, ktorý nám dáva istotu, že púť existencie nás privedie domov.
Bez nádeje hrozí, že život sa bude javiť ako prestávka medzi dvoma večnými nocami, krátka prestávka medzi tým, čo bolo predtým, a tým, čo bolo po našej pozemskej ceste.
Relikviár v Katedrále svätého Víta v Prahe
Príklady svätých a ich odkaz
Svätý Gregor Veľký žil na prechode medzi európskym starovekom a stredovekom. Bol Riman a pochádzal z významnej patricijskej rodiny. Mnohí historici ho pokladajú za poslednú veľkú osobnosť kresťanského staroveku.
Košickí mučeníci Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, hoci nik z nich nebol rodom Slovák, všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia.
Marek Krížin sa narodil v Chorvátsku a študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe.
Melichar Grodziecki pochádzal zo sliezskeho Tešína a študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť.
Štefan Pongrácz sa narodil v Sedmohradsku a stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602.
Košickí mučeníci
Ich utrpenie sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome.
Svätý Bonaventúra napísal: »KRÍŽ je JEDINÝ a pravý rebrík do raja a OKREM NEHO NIET INÉHO, PO KTOROM BY SA DALO VYSTÚPIŤ DO NEBA.«
Kríž je jediná obeta Krista, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1Tim 2,5). Chce totiž do svojej vykupiteľskej obety zapojiť aj tých, ktorí okusujú jej dobrodenie ako prví. „Kríž je jediný a pravý rebrík do raja a okrem neho niet iného, po ktorom by sa dalo vystúpiť do neba“ (sv. Bonaventúra).
„V nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ´niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú` biskupa oblečeného do bieleho ´mali sme predtuchu, že je to Svätý otec`. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu. Svätý otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste.
Oslnení nebeským jasom Matky Vykupiteľa, bežme s dôverou za tou, ktorá sa na nás pozerá z výsosti a ochraňuje nás. Všetci potrebujeme jej pomoc a útechu, keď čelíme skúškam a každodenným výzvam, potrebujeme ju cítiť ako Matku a sestru v konkrétnych situáciách našej existencie. A aby sme mohli v tomto duchu prežiť každý deň, nasledujme ju na ceste poslušnosti ku Kristovi a v obetavej službe blížnym. Toto je jediný spôsob, ako môžeme už tu, na našej pozemskej púti, ochutnať pokoj a radosť, ktorú prežíva v plnosti ten, kto dosiahne cieľ nesmrteľného raja.
V Cirkvi hľadáme otvorené nebo, ktorým je Ježiš, most medzi Bohom a človekom. Miluj našu Máriu a ona ti vyprosí hojnú milosť, aby si zvíťazil vo svojom každodennom zápase. A diabol nezíska nič tými zlými náklonnosťami, ktoré sa snaží v tebe neprestajne podnecovať a rozsievať, a tak pohltiť vo svojej zapáchajúcej hnilobe veľké ideály, povznášajúce príkazy, ktoré ti vložil do srdca sám Kristus.