Rímskokatolícka cirkev v Novom Meste nad Váhom: História a vývoj

Kresťanstvo sa do tohto priestoru dostalo najneskôr v 9. storočí, v dobe účinkovania sv. Metoda.

Dekana farností je v Novom Meste nad Váhom.

Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie s areálom je jednou z najvýznamnejších architektonicko - historických a umelecko - historických pamiatok okresu Nové Mesto nad Váhom.

Existencia kostola je doložená od polovice 13. storočia a je spojená s pôsobením rehole benediktínov. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Svedčí o tom listina Bela IV., ktorá sa nachádza v múzeu. Belo IV. rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov.

Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí.

Zmeny v tunajšej farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Okrem v našich podmienkach v danom období výnimočnej sakrálnej architektúry sa Stibor I. chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa vzoru Karlovho kostola v Prahe. Stavba sa realizovala v niekoľkých etapách. majstrami prizvanými z Čiech. hneď prišli. preferovali. a založil tu prepozitúru. prepošt (1. z augustiniánskej rehole. postaviť úplne nový kostol neuskutočnil. a zanechal nápis nad hlavným vchodom.

Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom

Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II: Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423. Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom.

pravdepodobne v 16. centrálne sa javiacej lode na baziliku. a vrátili sa až v 16. storočí. Následne za prepošta J. Haška v poslednej tretine 17. sa zachoval viac-menej dodnes. pražského Karlova, svedčí o jeho obrovskom sebavedomí. Aachen a zdôrazniť tak stále nárokovanie si cisárstva na uhorskú korunu a trón. dokončený.

Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami.

K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri. Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi.

Štuková výzdoba predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou dielo talianskych majstrov štukatérov z okruhu G.B.Barberiniho, A.Contiho, G. Torniniho a Majstra signatúry C.A.N.F. Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. storočia.

Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami.

V pohnutom období reformácie sa vlna protestantizmu prehnala okrem iného aj celým západným Slovenskom, tobôž oblasťou pohraničia s českými krajinami (reformačné myšlienky prichádzali hlavne zo západu). Z toho vyplýva, že sa to určite nevyhlo ani farnosti Nové Mesto nad Váhom a jej fíliám.

V kanonických vizitáciách z roku 1560, v čachtickom dištrikte sa spomína "Lesko" doslova takto: " Pod Ladislavom Bamfym kostol filálny k Novému Mestu... v ktorom slúži František koncionátor z Nového Mesta (Wyhel). O Eucharistiu je postarané." O Novom Meste sa píše v pozitívnom zmysle.

Potom nadišla prvá polovica 17. stor., teda obdobie rekatolizácie a tridsaťročnej vojny (1618-48). Vtedy sa o rekatolizáciu v našej obci (od roku 1638) starali jezuiti, pretože katolícka viera ostala v menšine. Obyvateľstvo trpelo neustálymi prechodmi vojsk a nepokojmi.

V Novom Meste nad Váhom dal zbúrať novopostavený evanjelický kostol a zhabal hnuteľný majetok cirkvi. Do roku 1660 zabral pre katolícku cirkev kostoly v Brezovej, Vrbovom, Borovciach, Veselom, Starej Turej, Čachticiach a inde. Zo svojho panstva vypovedal 20 protestantských kazateľov.

Tridentským koncilom (1545 - 63) okrem iného zaviedol farnostiam povinnosť viesť matričné záznamy - matriku pokrstených, zosobášených, zomretých. Pre túto farnosť máme dochované záznamy matriky najskôr z konca 17. storočia.

V roku 1906 do našej dejiny prišiel pôsobiť významný predstaviteľ nielen na náboženskej úrovni, ale i na politickej, a bol ním ThDr. Jozef Buday. Tento kňaz mal výnimočné rečnicke nadanie, ktoré mu iste bolo nápomocné a priam potrebné pre jeho post poslanca uhorského snemu. Avšak i v spravovaní obce si počínal rozhodne - dal rozšíriť, znovuvybudovať kostol. Taktiež ekumena mu nebola cudzia - priatelil sa s farármi ECAV v obci, Jozefom Hollým, spisovateľom, i s jeho nástupcom Jánom Zemanom. Pri rozpade monarchie a vzniku nového československého štátu sa aktívne pričinil o tvorbu miestnej NR. Koniec jeho tunajšieho pôsobenia nastal, keď odišiel do nitrianskeho seminára prednášať kanonické právo.

NMnV Prepoštský kostol

V 18. storočí sa vdp. MgrTh. Jozef Kianička / 1919 (?) / 1942(Nemšová- dekan, zomrel v máji 1956 v ZA) - staral sa vzorne o udržanie cirkevnej školy v obci i na kopaniciach (časť Bučkovec), dal ohradiť cintorín, bol kúpený nový organ. Anton Poloczek / 1942(?) / 1953 (?, zomrel v Šišove v decembri). Aladár Struhár / 1954 / 1989 (Partizánske - odpočinok) - nechal vymaľovať kostol, zvnútra i zvonku. Pohon zvonov bol elektrifikovaný, strecha chrámu bola pokrytá hlínikovou krytinou a urobil aj zmeny v dôsledku II. vatikánskom koncile. Jozef Jurga / 1994 (?) / 1998 ( Raková) - dal postaviť v roku 1997 kaplnku Sedembolestnej na kopaniciach, v časti Šance, cca 1,5 km od štátnej hranice s ČR. Bola slávnostne otvorená začiatkom novembra, posvätená mons. Františkom Rábekom, pomocným nitrianskym biskupom. Stála 550 000 SKK, výška veže je 13,2 m. Okrem toho, bolo za jeho pôsobenia vydláždené okolie kostola aj s plynofikáciou. Jozef Janíček / 1998 (?) / 2002 ( Slatina) - jeho zásluhou sa vo farskom chráme nainštalovalo plynové podlahové vykurovanie lavíc. Miroslav Sobčák / 2002 (Slatina) / 2007 (Dolný Hričov) - jeho pôsobenie tu bolo bohaté na pozitívne zásahy do farnosti- ako na kostole, tak i na živote vo farnosti ako takej. Hlavná vec-bol obnovený kostol zvnútra - znovuvymaľovanie (cca po 50 rokoch), vrátane jednotlivých sôch a oltárov. Generálna oprava bola vykonaná aj na kostolnom organe, ktorý ju už nutne potreboval. Z výraznejších a dlhodobejších akcií treba spomenúť snáď ešte výmenu odkvapov a žľabov na kostolnej budove, na fare sa natreli farbou. Svojím štýlom vystupovania a vysluhovania liturgie a pobožností dokázal nadchnúť množstvo veriacich. K jeho aktivitám patrilo i organizovanie pútí, či už do Ríma, Lúrd a Medjugoria, ktorých sa zúčastnili i veriaci z iných farností.

História samostatnej farnosti Lieskové pozná svoje prvé mená kňazov až od roku 1679, a boli nimi postupne Ján (Joanes) Pathanec, Andreas Szlicsey, Andreas Raskovicz, pričom sa vie, že do roku 1816 tu pôsobilo 26 farárov. V tomto roku nastúpil na toto miesto Matej Czagányi, pôsobiaci tu až 35 rokov, za ním nasledoval Štefan Potocký, ktorého po 17 ročnom pôsobení vo svojom poslednom pastierskom stanovišti pochovali v kostolnej krypte. Potom tu kratšie účinkoval Juraj Pažitný, ktorý je takisto pochovaný tu, ale pre zmenu vedľa kostola (pri hrobke napravo od bočného vchodu do kostola. Ďalej sa v zozname kňazov nachádza Augustín Roth, prichádzajúci z Bošáce.

V rokoch 1989-1996 nemala čachtická farnosť svojho farára, 1.augusta 1996 nastúpil na funkciu správcu farnosti Čachtice Ing. Ján Mária Košč.

Názov Nového Mesta nad Váhom je v dobových listinách rôzny: villa, Possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Nové Mesto na Považí. Avšak názov nejednotný: Vyhel, Wyhel, Ujhely alebo nemecký názov Wag Neustadt. hornatinou. Leží na obchodnej ceste, ktorej význam siaha až do praveku. obývaná už v staršej dobe kamennej (Ján Durdík a kolektív 1978: 5). Čachtíc, je pravdepodobné, že už v 2. storočí n. l. 1991: 225). boli obchodníci. obývaní Nového Mesta nad Váhom a Trenčína. obliehaním už spomínaných miest. poloha Nového Mesta a prírodné bohatstvo kraja čoskoro vzbudilo záujem židov. pltných plavbách po Váhu. a chýrna.

Koncom 13. storočia žilo v Novom Meste 15 židovských rodín. záznamov prvými osídlencami boli Kohnovci a Löwyovci. s kresťanským obyvateľstvom dobre. Začiatkom 16. storočia, začínajú byť Židia prenasledovaní a asi z tejto príčiny opúšťajú v roku 1514 Nové Mesto (Bednárik: 136). „Po bitke pri Moháči (1526) počet Židov na území Slovenska výrazne klesol. západnom Slovensku a spomína aj Židov z Nového Mesta nad Váhom. nám nezachovali ani zo 16. storočia, ani zo 17. storočia. Beckov (Bárkány-Dojč 1991: 226). do Nového Mesta nad Váhom vo väčšom množstve až od druhej polovice 17. 1939: 44). Ich život sa ako-tak zlepšil po roku 1663. 226). v roku 1689. 1993: 147). 18. storočia. pôvodne z Viedne a jedna z Poľska. nemuseli platiť žiadny poplatok a neboli nikomu okrem štátu poddaní. desatore odstavcov. prepoštovi, alebo ustanovenému cirkevnému služobníkovi. poplatky museli platiť ďalej ako predtým. prístup do mesta nedovoľoval. a vrbovskí Židia a uhorskí Židia, ktorí platili poplatok panovníkovi. Židia mali do mesta vstup zakázaný. pokutu desať toliarov. musí zaplatiť pokutu dvadsať toliarov. Keď sa stalo, že Žid kúpil nejakú vec od „kmínov“ a bol mu tento obchod dokázaný, musel zaplatiť pokutu 10 toliarov. zmluva prinášala Židom i určité výhody. Žid nechcel požičať peniaze. dôchodok. všetko mal právo na pokuty novomestských Židov. Na prvom mieste bola cirkev. remeslom (Bárkány-Dojč 1991: 226). organizovali na spôsob politickej obce. ktorí však boli vlastne bez moci. vnútri múrov silne opevneného mesta, existuje niekoľko dokladov. napríklad Korabinského Lexikon z roku 1786. boli postavené len židovské inštitúcie a obytné domy, a to koncom 18. začiatkom 19. storočia. Tu stála prvá synagóga, tu boli židovské školy. samozrejmé, že po zbúraní múrov žili Židia aj mimo bývalého vnútorného mesta. múrom dokazuje, že Židia v 17. mestských múrov. námestí (Bárkány-Dojč 1991: 226-227). priniesli aj ustavičný rast autority náboženskej obce a jej členov. úplné siroty. Židov bola druhá polovica 18. storočia, obdobie vlády Jozefa II. vydal panovník Tolerančný patent. Zároveň však obsahoval aj nariadenia, ktoré zlepšili právne postavenie Židov. obmedzení. slobodných povolaní. Z hľadiska budúcnosti bolo dôležité, že dostali reálnu možnosť získať svetské vzdelanie“ (Salner 2000: 53-54). Jozef II. 9). spoločnosti európsku modernú kultúru. orientácia na nemecký jazyk a nemeckú kultúru. ako v iných mestách (Jelinek 1993: 281). v Bratislave a Novom Meste nad Váhom“ (Salner 2000: 56). patrilo v tej dobe k tým mestám, o ktoré sa opierali povstalci. sľubovalo proti povstalcom postaviť 2000 mužov bez rozdielov náboženstva. ako náboženské spoločenstvo zrovnoprávnení s majoritnou spoločnosťou. v Uhorsku, čo vyvolalo mnohé negatívne reakcie (Salner 2000: 54). židovstva celého vtedajšieho Uhorska nastala na prelome rokov 1868-1869. kongrese uhorského židovstva 14. uhorského židovstva na dva prúdy: reformný-neologický a ortodoxný. obcí. V Uhorsku nastáva ojedinelá situácia. 1993:11). židovská materská náboženská obec NMnV. 1992: 784). Antisemitistická vlna sa šírila celou Európou a 27. a 28. septembra v roku 1882 prišla i do Bratislavy. Židov. Dňa 21. Elyacza. Stalo sa tak pre maďarizačný nátlak zo strany „vrchnosti“. 1939: 83). pre uhorské židovstvo bol 16. Dňa 28. júla 1914 rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí L. srbskej vláde v Belehrade vojnu (Škvarna a kolektív autorov 1999: 128). sa tým prvá svetová vojna a štyri roky hladu, nepokojov a obáv. ... budúcnosti“ (Salner 2000: 71). Meste nad Váhom. Podľa dobových správ dňa 4. z prvého poschodia kaviarne Löwysohna. výrastkovia ostreľovali zhromaždený ľud na námestí (Salner 2000: 82). nerabovali u obyvateľov inej národnosti. začali sťahovať, nakladať na vozy a odviezli sa do hlavného stanu, kaviarne Löwysohnovej. sa židom a pánom. Ale zle pochodil. maďarskej chrabrosti. Mužstvo sa vrátilo späť“ (Bednárik 1939:113-115). O 4. sa schádzali a chceli kupovať a niektorí samozrejme aj rabovať. strieľať z okien rôznych miest. 1939:115). rabovať u Wohlsteina. Lubina, Moravského Lieskové, Čachtice) a Nového Mesta nad Váhom. ničili jednu noc a skoro jeden deň neprestajne. odniesť na mieste rozbili. Nepokoje skončili až 8. židovského zastúpenia. Židia pred rabujúcim ľudom utekali do mesta. majú kde bývať a že si ich berie na starosť ich bohatá židovská rodina. im bol povolený od 1. januára, kedy malo byť rozhodnuté o ich osude. Židia z okolia NMnV zvýšili bytovú núdzu, musela komisia 2. len otázkou času, kedy začnú znovu a v ešte ostrejšej podobe. období sa NMnV aj vďaka Židom hospodársky rozrastalo. vlastnili továrne, veľkostatky, na ktorých zamestnávali obyvateľstvo z okolia. kresťanské deti. 60% boli Židia. Mesto dvoch zástupcov obce. Židov Jozef Kraus (druhá mestská kronika: 20). strana čeliť obvineniam z maďarónstva. Dňa 12. priaznivcov. nacizmom vedeli aj dostatočne prejaviť. Napríklad v predvečer 50. oslavovali pred obecným domom. Slávnosť otvoril starosta obce J. Štubňa. Na druhý deň, dňa 20. ulicu na Ulicu Adolfa Hitlera (druhá mestská kronika: 69). začína prvá etapa obmedzovania Židov vo verejnom a hospodárskom živote. 1999: 151). zaslúžili o jeho ekonomický a kultúrny rast. skvelé podmienky pre rozvoj školstva, prostredníctvom ktorého sa mesto v 19. storočí preslávilo. Dopomohli k vybudovaniu gymnázia. slovenčiny Päť kníh Mojžišových, založil prvú židovskú reálku v Uhorsku. dr. úradovne. Mesta nad Váhom. zakladateľmi prvého moderného mestečka v Palestíne Petach Tikva. dôležitou súčasťou rozvoja a života Nového Mesta nad Váhom.

V roku 1270 bolo v NMnV 15 židovských rodín. 372 osôb. Nového Mesta nad Váhom bolo 2 320 Židov. do Argentíny, kde bývalý novomestský advokát dr. ktorú pomenoval podľa svojho mena. občanov. náboženstvu 1 264 osôb. 1 600 príslušníkov. 291 osôb židovského náboženstva. Do 29. z Nového Mesta nad Váhom a okolitých 8 obcí (Ammer 1 - 4 ). opustili. národnosti nehlásil nikto, rovnako ani k materskému jazyku jidiš. náboženského vyznania sa k židovskému náboženstvu prihlásilo 7 osôb. nad Váhom sa identifikovali a identifikujú religiózne.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #nove #mesto #nad #vahom