Rímskokatolícka cirkev v Rožkovanoch: História a vývoj farnosti

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko.

Farnosť Rožkovany sa v schematizmoch uvádza ako starobylá farnosť, ktorej pôvod siaha do 13. storočia. Prvý kostol stál na kopci, severne oproti dnešnému kostolu na starom cintoríne, v lokalite zvanej Koscelisko. Patrón kostola sa predpokladá sv. Anton pustovník. Predpokladá sa, že kostol v 13. storočí bol románsky. Až do začiatku 2. polovice 19. storočia stál v dedinke Rožkovany pri Sabinove možno ešte románsky Kostol sv. Antona z 13. storočia.

Kostol sv. Antona Pustovníka v Rožkovanoch

História farského života

Farnosť v obci Hermanovce vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Najstaršia nepriama zmienka o stavbe je z roku 1323, kedy sa spomína tunajšia farnosť. V roku 1330 sa už kostolík priamo spomína, spolu s farárom Michalom. Išlo o neveľkú jednoloďovú stavbu so západnou vežou a snáď polkruhovou apsidou. Historik Ferdinand Uličný uvádza, že v Rožkovanoch v tunajšom kostole pôsobil od začiatku 90. rokov 16. storočia evanjelický kazateľ.

Najneskôr od roku 1591 sa dedina stala sídlom evanjelickej farnosti. Iný prameň hovorí, že od roku 1600 pôsobil v dedine katolícky kňaz. V roku 1614 prestúpil k evanjelikom. V roku 1614 sa v dedine uskutočnila schôdza šarišsko - evanjelického dekanátu. Ďalšie zhromaždenie sa konalo 3. októbra 1615, riešila sa otázka manželstva.

Bohoslužby sa vysluhovali nepretržite do roku 1672, kedy sa začalo evanjelikmi nazývané „desaťročné prenasledovanie“ katolíkmi. Vtedy zanikla aj miestna evanjelická farnosť. Prvý priamy záznam o kostole s vežou je z roku 1636, o ktorom sa hovorí, že bol postavený z kameňa. Inventár tvoril 2 kalichy, jeden z nich bol cínový a druhý strieborný, pozlátený s paténou, červený ornát, 2 alby a 4 ručníky. Od roku 1716 sa začala písať cirkevná matrika.

Seniorská vizitácia z roku 1720 potvrdzuje, že kostol a fara patrili evanjelikom. V rokoch 1732 a 1734 sa začali konať kroky k rekatolizácii. Kostol a fara sa do rúk katolíkom definitívne vrátili 27. júla 1734. V roku 1737 bol kostol požehnaný a v apoštolskom breve mu boli udelené odpustky na sv. Floriána, mučeníka 4. mája a na sv. Štefana, uhorského kráľa 20. augusta.

Komunita rožkovianskych evanjelikov tvorila filiálku patriacu pod Lipany. Keď sa v hornotoryskej kotline zobrali všetky kostoly evanjelikom, komunita bola pričlenená k Sabinovu, pravdepodobne až do konca 18. storočia. V 18. storočí boli vo veži 2 zvony, veľký bol nefunkčný zasvätený sv. Donátovi a menší. Tretí malý zvon bol vo vežičke nad loďou kostola.

Z roku 1733 sa zachovala správa, že objekt je veľmi poškodený, ale dosť veľký, z čoho možno usudzovať, že bol niekedy v priebehu predchádzajúcich storočí rozšírený. Už z roku 1814 sa zachovala správa, že nepostačuje kapacitne potrebám farnosti. Problémom bola aj jeho poloha pri potoku, ktorého rozvodnenie zabraňovalo veriacim zúčastniť sa bohoslužieb. Z týchto dôvodov sa rozhodlo o výstavbe nového kostola. Inicioval ju vacovský biskup Augustín Roškováni, pochádzajúci z miestneho šľachtického rodu. Postavili ho v klasicistickom slohu v roku 1858.

V 19. storočí v roku 1856 nitriansky biskup Augustín Roskoványi dal postaviť nový kostol, ktorý v roku 1858 bol dokončený, a zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi. Patrocíniums staršieho kostola z roku 1331 bolo prenesené na novopostavený klasicistický kostol z roku 1858. Zakúpené bolo nové zariadenie: krstiteľnica, organ, zvon a 4 obrazy od Spoločnosti sv. Severína (obraz sv. Antona pustovníka, Sedembolestnej Panny Márie, sv. Anny). Augustín Roškováni daroval pre nový kostol zvon, ktorý je funkčný aj v súčasnosti. Pred 1. svetovou vojnou boli vo zvonici 4 zvony. Počas 1. svetovej vojny zrekvirovali vojaci 3 zvony, z ktorých odlievali delá.

V jeho exteriéri je osadená náhrobná doska Jána Roškovániho z roku 1619. Lokalita starého kostolíka sa nachádza v areáli tunajšieho cintorína, pričom na povrchu sa zachovali nepatrné zvyšky muriva.

Súčasný klasicistický kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Kostol má klasicisticky upravenú fasádu s lizénami a podstrešnou rímsou. Na rohu lode je diagonálne postavený dvojstupňový oporný pilier, na ktorom je epitaf s erbom z roku 1618. Za oltárom na stene visel oltárny obraz sv. Antona a sv. Pavla pustovníkov od mníchovského maliara Jána Mauschka z roku 1858. V súčasnosti obraz visí v presbytériu nad vchodom do sakristie. Cez pôstne obdobie sa prekrýval tento oltárny obraz plátnom, na ktorom bol zvýraznený pôstny motív - ukrižovaný Kristus.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi.

Počas 50. a 60. rokov 20. stor. sa viedli matriky nasledovne:

  • I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r.
  • II. kniha: pokrstení z r. 1852 - 1871, sobášení z r. 1852 - 1896, pochovaní z r.
  • III. kniha: pokrstení z r.
  • IV. kniha: pochovaní z r.

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“

Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Jágerská arcidiecéza

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str.

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750?

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. Titulný zápis v II. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou.

Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti Hankovce

V r. 1691 začal jágerský kanonik a archidiakon Peter Miklóši s vizitáciami. V tej dobe patrili Porúbka a Nemcovce (bez kostolov) pod farskú obec Kučína Hankovce s dreveným kostolíkom sv. Mikuláša) spravoval na spôsob farára plebán z Kurimy. Oľšavce mali v tom čase drevený kostol sv. Martina a boli filiálnou obcou Koprivnice, kde učinkoval luteránsky predikant Ján Luzc.

  • Andrej Konc*20.7.1922 Nemcovce, ord 20.5.19621962 mimo pastorácie, 1968 katechéta Bratislava Nové mesto, 1969 katechéta Lieskovec, 1970 kaplán Humenné, 1971 Sečovce, 1972 adm.
  • Ján Švec Bilý, *25.11.1943 Hankovce, ord. 5.6.19661966 kaplán Snina, 1972 adm.
  • Ján Švec Babov*6.2.1961 Bardejov, ord.
  • Stanislav Stronček, *13.2.1965 Bardejov, ord. 17.6.20002000 kaplán Zborov, 2004 Košice - sv.
  • Jozef Hvišč, *22.3.1970 Bardejov, ord. 18.6.1994 1994 kaplán Dlhé nad Cirochou, 1996 Livingstone, Zambia, 2001 štúdia Rím, 2003 kaplán Košice - Dóm, 2003 odborný asistent na Teologickej fakulte KU, 2004 Kechnec -Seňa, 2008 výp. duchovný Stropkov, 2009 duchovný správca nemocnice Humenné, adm. Vechec, 2021 adm.

Henrich Ľudovít Náhlik, OFM, pedagóg, orientalista, biblista, narodil sa v Považskej Bystrici dňa 14.7.1836. V Nižnej Šebastovej pôsobil v r. 1878-1888 ako správca farnosti a bol gvardianom kláštora. V Hankovciach, okr. Bardejov pôsobil ako administrátor v r. 1889-1897. Napísal dve modlitebné knihy Božské Srdce Pána a nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Kniha vyšla trikrát v Prešove v r. 1889,1890,1918. Zomrel dňa 10.2.1897 v Hankovciach.

Matriky Šarišských farností v Štátnom archíve v Prešove

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Sídlo farnostiOkresFarnosť viedla matriky od roku:V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku:Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v PrešoveMožná existencia chýbajúcej matriky?
BajerovPO17981798Z 1798-1880ÁNO
BardejovBJ16711671žiadneNIE
BrestovPO17491788N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851NIE
BrezovBJ17861840N, S, Z 1786-1839NIE
Brezovica nad TorysouSB17131838N, S, Z 1713-1837ÁNO
BrezovičkaSB17881788žiadneNIE
BudkovceMI17461850N, S, Z 1746-1849NIE
ČervenicaPO17881788žiadneNIE
ČičarovceMI17811781existencia staršej matriky nie je známa-
Dlhé nad CirochouSV17271805N, S, Z 1727-1804ÁNO
Dobrá nad OndavouVT17341764N, S, Z 1734-1763ÁNO
DrienovPO17431743žiadneNIE
DubovicaSB17171717žiadneNIE
DuplínSP17881788žiadneNIE
FričovcePO17881788žiadneNIE
GaboltovBJ16951801N,S,Z 1695-1800ÁNO
HankovceBJ17881788žiadneNIE
Hanušovce nad TopľouVT17171783N, S, Z 1717-1851ÁNO
HažlínBJ17301750N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749NIE
HermanovcePO17721772žiadneNIE
HertníkBJ17911856N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859NIE
HrabovecBJ17891789žiadneNIE
HrubovHE17921838N, S, Z 1792-1837ÁNO
HubošovceSB17291830N, S, Z 1729-1829NIE
HubošovceSB16901729N, S, Z 1690-1728ÁNO
HumennéHE17211802N, S, Z 1721-1801ÁNO
JankovceHE17871793N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792ÁNO
JarovniceSB17011750N, S, Z 1701-1749ÁNO
JenkovceSO17921877N, S, Z 1792-1876NIE

tags: #rimskokatolicka #cirkev #rozkovany