Mesto Hanušovce nad Topľou leží na hlavnom ťahu medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. Rozlohou je síce menšie, avšak na pamiatky bohaté. Kostol stojí v dominantnej polohe medzi dvoma kaštieľmi neďaleko od hlavnej cesty v smere od Prešova. Prvá písomná zmienka o mestečku je z roku 1332. Jeden z miestnych kostolov tu stojí od 13. storočia.
Vľavo sídlo Vlastivedného múzea, vpravo ranogotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie aj so zvonicou. (Zdroj: TASR/Milan Kapusta)
Zaujímavý je svojím úctyhodným vekom, stavebnými prvkami i pôvodnými vlastníkmi. Dali si ho údajne postaviť rytieri johaniti. Podľa historika Petra Šafranka zdobia štíty triumfálneho oblúka kostola práve znaky križiakov. Táto ranogotická stavba s množstvom kamenných prvkov je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Hanušoviec. Veriacim slúži dodnes.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie: Stredoveký klenot
Patrocínium kostola je Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne zrejme sv. Jána Krstiteľa. Kostol si postavili ako reprezentatívny kláštorný chrám strážcovia Svätého hrobu známi aj ako božohrobci niekedy po roku 1250 (prvá písomná zmienka je z roku 1280), kedy sa na našom území ešte miešali románske prvky s gotickými. Ešte koncom 13. storočia bolo nadstavané murivo presbytéria spevnené drevenými tiahlami, ktoré boli dendrochronologicky datované v rozpätí od r. 1293 po r.
V roku 1313 došlo k odchodu božohrobcov do Lendaku a kostol sa stal farským chrámom rozvíjajúceho sa mestečka. Súčasne malo dôjsť aj k zmene patrocínia s predpokladaného sv. Jána Krstiteľa na Všetkých svätých. Okolo roku 1634 prešiel chrám do rúk protestantov, pričom v roku 1664 postavili v duchu vtedajších obmedzení južnej od kostola novú zvonicu. Katolíckym sa kostol stal opätovne v roku 1717. Následne v roku 1742 prešiel rozsiahlou barokizáciou, ktorá sa dotkla najmä lode, keď plochý strop nahradila murovaná klenba. Ďalšími opravami objekt prešiel aj v rokoch 1908 a 1949. Rozsiahla obnova sa uskutočnila v rokoch 1982 - 84, kedy dostal kostol novú strechu, fasádu i výmaľbu interiéru.
V roku 1997 bolo obnovené presbytérium a preskúmaná zamurovaná krypta pod ním. V kostole bola položená nová dlažba, osadili nové okná, do svätyne pribudol nový hlavný oltár nový oltár. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave s vynoveným vnútorným vybavením.
Bohoslužby sa konajú v pondelok až sobotu o 18.00 hod, v nedeľu o 7.30 a 10.30 hod. Aktuálne informácie o sv. omšiach nájdete na stránke farnosti.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou
Unikáty a zaujímavosti kostola
- Ide o jediný zachovaný stredoveký kostol božohrobcov - strážcovia Svätého hrobu v strednej Európe.
- Sídlo božohrobcov sa doteraz kládlo na základe neskoršej zmienky do neďalekého Chmeľova, kde dodnes stojí stredoveký kostolík, ktorý však architektúrou spadá už skôr do 14. storočia.
- Po odchode do Lendaku božohrobci prestavali tamojší starší kostol podľa vzoru hanušovského chrámu.
- Táto kaplnka je typickým prvkom kláštorných chrámov strážcovia Svätého hrobu a v Hanušovciach nad Topľou má podobu priestoru na poschodí veže prístupného z empory. Zo západnej strany ho osvetľuje kruhové okno.
- Súbor plastík a kamenárskych detailov ešte neskororománskeho štýlu v interiéri a na veži je na Slovensku unikátny.
Rímsa veže pod oknom nesie bohatú reliéfnu výzdobu v podobe ľudských tvárí, psov a rastlín, ako aj biblického netvora - Leviatana. Prízemie veže bolo zo západnej strany otvorené a vstupný portál bol osadený až na úrovni západnaej steny lode. Vo východnej stene pri severovýchodnom nároží sú nad sebou dve niky, každá z nich je zdobená trojuholníkovým štítom. Na vyššom nájdeme medzi dvoma sviečkami ľudskú tvár doplnenú symbolom večnosti a dvoma dlaňami po stranách. Nižší z nich zdobí opäť medzi dvoma sviečkami umiestnená tvár Krista, nad ktorou je zobrazená šesťcípa ružica v kruhu. Pri triumfálnom oblúku stojí gotická kamenná krstiteľnica z 15. storočia. Na oboch stranách víťazného oblúka sa pod rímsou nachádzajú dvojice štítov nesúce dvojitý kotvový kríž.
Výskum v roku 2020 odkryl aj časti zachovanej freskovej výzdoby zo 14. storočia na severnej stene lode a presbytéria, medzi ktorými bola identifikovaná jazdecká scéna z ladislavskej legendy, Pašijový cyklus a maľba sv. Juraja.
Južne od kostola stojí menšia murovaná zvonica zo 17. storočia, ktorú dal postaviť miestny protestantský zemepán František Keczer. Nachádza sa v nej hodnotný zvon označovaný ako Campanilla nobilissima, ktorý odliali v roku 1646 v Prešove, v dielni Juraja Wierda. V písomných prameňoch z 15. storočia sa spomína aj špitálsky kostolík a murovaná kaplnka sv. Anny.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v polovici 13. storočia a pripisuje sa križiackemu rádu johanitov, o čom svedčí ich rádový znak - dvojitý kríž na lodičke - po oboch stranách triumfálneho oblúku. Okrem toho poukazuje na to aj stavebný štýl kostola a bohatá kamenárska výzdoba. V kostole sa nachádzajú retardované románske prvky -konzoly kamenných rebier klenieb svätyne, dve pastofóriá na východnej stene presbytéria - a v exteriéri kamenná rímsa so zoomorfnými motívmi pod združeným oknom veže. Prejavom neskorogotického umenia je kamenné pastofórium na severnej stene svätyne a kamenná krstiteľnica s tordovaným driekom. Murovanú vežu mal kostol už pred rokom 1438. Križiaci tu plnili vojensko-strážnu funkciu. V Hanušovciach mali svoj kláštor, kde údajne prevádzkovali i „špitál“. Pri obnove kostola v roku 1997 počas výmeny novodobej dlažby v presbytériu bol odkrytý kamenný epitaf s rodovým erbom Sóosovcov. Tento po zreštaurovaní je inštalovaný na stene južnej predsiene kostola, ktorú miestni farníci volajú „grófska chyžka“. Kostol je súčasťou hanušovskej historickej zóny.
Hanušovce nad Topľou (SK) kostol nanebovzatia Panny Márie / kampanila v hradbách -zvony / zvon
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana v Bystrom
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou. Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejme, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Farský kostol je zasvätený sv. Urbanovi.
Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia. V Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ bol postavený v roku 1996 kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi.
Kostoly farnosti
- Bystré - farský kostol sv. Urbana
- Bystré (Sídlisko) - kostol sv. Františka z Assisi
- Hermanovce nad Topľou - filiálny kostol sv. Jakuba
Kostol sv. Urbana bol postavený za pôsobenia duchovného otca Vdp. Alfréda Vilka, farára pôsobiaceho v r. 1992. Kostol sv. Františka bol postavený za pôsobenia Vdp. ThLic. Jána Andreja. Kostol sv. Jakuba v Hermanovciach nad Topľou je starobylá kresťanská stavba pochádzajúca približne z roku 1650. Stavba prešla viacerými úpravami. V dávnejších časoch boli vymenené kovové okná a dvere za drevené. Bolo zavedené plynové vykurovanie. Kostol bol vymaľovaný vo vnútri aj navonok. Strecha kostola bola namaľovaná novou maľbou. Je tu socha Krista Kráľa, socha Panny Márie a svätého Jozefa. Konsekrovaný bol 3. novembra 2007. Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda.
Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole. Službu kostolníka vykonáva Peter Pivovarník. Zástupcami filiálky ako kurátori vo farskej ekonomickej rade sú Ing. Mária Kandalová, Ing.
Erb farnosti sv. Urbana v Bystrom bol dňa 2. októbra 2020 zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou HR W-460/2020. Erbová listina (armáles) bola vydaná a spečatená pečaťou Heraldického registra Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2020. Pri svätej omši na odpustovej slávnosti sv. Urbana, patróna farského kostola v Bystrom i celej farnosti, dňa 22. mája 2021 farský administrátor Mgr. František Miháľ požehnal nový erb farnosti sv. Urbana v Bystrom.
Erb farnosti sv. Urbana v Bystrom zapísaný v Heraldickom registri má túto podobu: Zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca zlatá biskupská berla ovinutá zeleným viničom, hore s dvoma listami a dvoma zlatými strapcami hrozna; na listoch stojace dva privrátené strieborné prilietajúce holúbky v zlatej zbroji, nad tým všetkým zlatá mušľa.
Znamenie erbu pozostáva zo symboliky všetkých troch kostolov vo farnosti. Viničom ovinutá biskupská berla symbolicky pripomína svätého Urbana, patróna farnosti v Bystrom, dva vtáčiky poukazujú na svätého Františka z Assisi, patróna nového kostola na Sídlisku, a zlatá mušľa je atribútom svätého apoštola Jakuba Staršieho, patróna filiálneho kostola v Hermanovciach nad Topľou. Červená farba štítu odkazuje na mučenícku smrť svätého Urbana i svätého Jakuba.
| Meno | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Mgr. František Miháľ | od 1. júla 1992 do 30. júna 1997 |
| Mgr. Ján Andrej | od 1. júla 1997 do 30. júna 2006 |
| Mgr. Miloslav Janovčík | od 1. júla 2006 do 30. júna 2011 |
| Mgr. Igor Čellár | od 1. júla 2011 do 30. júna 2015 |
| Mgr. Ján Sabo | od 1. júla 2015 do 30. júna 2019 |
| Mgr. Branislav Polča | od 1. júla 2019 |
Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou
Gréckokatolícki veriaci patria jurisdikčne do gréckokatolíckej farnosti blaženého biskupa a mučeníka P.P. Gojdiča v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskej eparchii. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha. Farárom farnosti Hanušovce nad Topľou je od r. 2003 ThDr.
Pre celé obdobie predchádzajúce roku 1646 (Užhorodskej únii) sa vo všeobecnosti používali termíny východný, východná cirkev, veriaci východného obradu, východný obrad, rozumejúc konvenčným slovom východný výlučne byzantskú cirkevnú tradíciu a obrad; pre neskoršie obdobie sa však už používal termín gréckokatolícka cirkev, gréckokatolíci. Čiže gréckokatolíci sú katolícki veriaci byzantského (východného) obradu.
Svätý Otec Ján Pavol II. dokonca v jednej zo svojich homílii žiada od východných cirkví odvahu znova objaviť autentické tradície ich vlastnej identity a obnoviť pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné.
Bohoslužby pre gréckokatolíckych veriacich sa slúžia v Chráme sv.
Ďalšie sakrálne stavby a pamätihodnosti v obci
Presný dátum postavenia Rímskokatolíckeho kostola sv. Urbana nie je známy. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru. V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia. Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov.
Evanjelický veriaci a. v. nemali dlhé roky svoj kostol. Výstavbu kostola skončili v roku 1971. Synagóga v obci bola postavená začiatkom 19. storočia. Uvádza sa už v schematizme z roku 1833. Katolícki veriaci z obce začali so stavbou pastoračného domu v roku 1995. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. dňa 2.7.1995 v Košiciach počas návštevy na Slovensku.
Najstarším cintorínom v obci bol cintorín, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti katolíckeho kostola. Pochovávali tu katolíkov aj evanjelikov. Na tomto cintoríne pochovávali ešte v 18. storočí . V blízkosti kostola sú dva hroby, ktoré sú už z novšieho obdobia. Okolo roku 1867 bol založený nový cintorín, ktorý mal rozlohu spolu so záhradou 1 200 štvorcových siah. Okrem uvedených cintorínov boli v obci aj dva židovské cintoríny. Nový cintorín sa nachádzal v hornej časti obce v blízkosti tzv. Onufrovho mlyna a jestvuje do dnešných čias.
Evanjelický kostol sa začal stavať v roku 1968. Stavba bola dokončená v roku 1971 a na svätodušnú nedeľu bola naplánovaná posviacka kostola.
tags: #rimskokatolicka #farnost #hanusovce #nad #toplou