Dominantou obce Vyšné Ružbachy je Rímskokatolícky farský kostol Obetovania Pána, ktorý sa nachádza v strede obce. Obec Vyšné Ružbachy a jej obyvateľov postihol tvrdý zásah Štátnej bezpečnosti a ozbrojených zložiek.
Žiadne dielo, žiadna udalosť sa nemôže udiať bez ľudí. Dejiny miest a dedín sú dejinami ľudských činov. Taktiež dejiny Vyšných Ružbách sú predovšetkým dejinami ľudí - tých významnejších, slávnejších, ale i tisícov bezmenných, bez ktorých by však Ružbachy dnes neboli tým čím sú.
V roku 2001 diecézny biskup Mons. Prof. ThDr. František Tondra zriadil obec Vyšné Ružbachy ako samostatnú farnosť. Dňa 08. novembra 2014 bol kostol po rekonštrukcii slávnostne vysvätený.
Rímskokatolícka cirkev farnosť Vyšné Ružbachy oznamuje farníkom a návštevníkom tejto kúpeľnej obce, že v dňoch 26. 9. - 4. 10. 2020 sa budú konať ľudové misie pod vedením redemptoristov zo skupiny P. Michala Zamkovského, CSsR.
„Cieľom ľudových misií je priviesť farníkov bližšie ku Kristovi a k rozhodnutiu žiť s Ním celý život. Ide o určitú konverziu, často spojenú s celoživotnou, generálnou spoveďou. Ľudové misie si vyžadujú dobrú prípravu zo strany farnosti, modlitbové zázemie a dôslednosť misionárskeho tímu. Prosíme všetkých, ktorí sa Ľudových misií osobne zúčastnia, o rešpektovanie a dodržiavanie opatrení a hygienických odporúčaní v zmysle COVID 19.
Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v Scale pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Meno rehoľnej spoločnosti pochádza z latinského slova Redemptor - Vykupiteľ. Heslo „Lebo u neho je hojné vykúpenie“ (Ž 130) je hlavnou témou ohlasovania evanjelia na misiách aj v osobnom živote v dnešnom svete. Z Talianska preniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer roku 1785. Vo svetle charizmy sv.
Kostol Obetovania Pána
Kostol Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch bol postavený v roku 1791 na mieste zrúteného kostola. Jednoloďový barokový, neskôr klasicisticky upravený kostol, je najstaršou stavebnou pamiatkou v obci. Kostol je postavený z kamenného muriva, stropná konštrukcia je tvorená kamennými klenbami. Strešná konštrukcia je drevená, sedlová.
Podľa iného zdroja bol Barokový kostol postavený v druhej polovici 17. storočia. Priečelie upravili klasicisticky v prvej polovici 19. storočia. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Všetky priestory sú zaklenuté krížovými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády sú hladké, členené oknami. Veža má barokovú laternovú baňu, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Hlavný oltár bol zhotovený v roku 1931 v Tirolsku. Dovtedy bol na čelnej strane umiestnený obraz- olejomaľba Obetovania Pána, ktorý bol vyhotovený v Krakove v roku 1876 (teraz je umiestnený na pravej strane podperného piliera). Prvá výmaľba vnútra kostola vrátane stropných a nástennych malieb sa realizovala v roku 1930. Dovtedy boli steny a stropy kostola v kombinácií bielo-hnedej farby.
Bočný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre sú plastiky svätcov z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár Korunovania Panny Márie je ranobarokový z konca 17. storočia s rokokovým obrazom Korunovania Panny Márie z obdobia okolo roku 1740, na bokoch sú plastiky anjelov. Barokovo-klasicistická kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Voľný obraz Obetovania Pána z roku 1876 je od W. Eljasza z Krakova.
Odpustová slávnosť sa slávi každý rok začiatkom februára. V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení. Donedávna sa tento sviatok slávil ako mariánsky sviatok, lebo sa vyzdvihovala prvá časť správy sv. Lukáša: Očisťovania Panny Márie. Podľa novej liturgickej úpravy sviatkov sa tento sviatok zaradil medzi sviatky Pána. Kladie sa totiž väčší dôraz na druhú časť správy sv. Lukáša: na obetovanie Ježiša v chráme. Preto aj pomenovanie sviatku už nie je Očisťovanie Panny Márie, ale Obetovanie Pána.
V roku 2011 podal miestny správca farnosti Mgr. Jozef Barilla na Ministerstve kultúry projekt s názvom „Statické zabezpečenie rímskokatolíckeho kostola Očisťovania Panny Márie vo Vyšných Ružbachoch“, ten bol však zamietnutý. Projekt sa znova podal v novembri 2013. Snahou všetkých bolo, aby projekt prešiel, dodala sa potrebná projektová dokumentácia. Žiadosť sa elektronicky zaregistrovala, po splnení všetkých podmienok úplnosti bola podľa zákona posunutá gestorovi programu, ďalej bola prijatá tajomníkom programu na preskúmanie.
Dňa 30. apríla 2014 bolo farskému úradu doručené vyrozumenie, že žiadosť nepodporí z dôvodu nedostatku finančných zdrojov. Napriek všetkému sa dňa 28. apríla 2014 začala obnova kultúrnej pamiatky, financovaná zo zbierky veriacich a daru od Združenia bývalých urbaristov. Výmaľbu realizoval p. Jozef Takáč so svojím tímom. Počas výmaľby sa zistil kritický stavebno-technický stav klenby. Neriešenie stability klenby mohlo viesť k rozširovaniu trhliny klenby, čo by malo za následok vážne statické poruchy na celom strope kostola. Výmaľba sa ukončila 28. augusta 2014.
Dňa 08. novembra 2014 sa v našej farnosti uskutočnila veľká udalosť- vysvätenie nášho kostola. Biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy Mons. ThDr. Štefan Sečka, PhD. pomazal hlavný oltár svätou krizmou (olejom), potom pomazal steny kostola. K tejto veľkej udalosti priložil každý ruku k dielu - Erika Ochotnícka spolu s Brigitou Grigerekovou kostol krásne vyzdobili, spevácky zbor, pod vedením Danky Grechovej, nacvičil nové piesne, pán starosta predniesol poďakovanie, mladší, ale aj starší si obliekli kroje. Všetkým veľmi pekne ďakujem za ochotu spolupodieľať sa na skrášlení tejto udalosti.
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v strede obce.
Kostol Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch
Významné osobnosti
Dejiny Vyšných Ružbachov sú spojené s niekoľkými významnými osobnosťami:
- Stanislav Lubomirski (1583 - 1649): Poľský krajinný hospodár, ríšske knieža, od roku 1605 spišský starosta a vojvoda. Veľkou mierou sa zaslúžil o výstavbu a rozvoj kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch. Ako jezuitský odchovanec bol za proces rekatolizácie na Spiši a podporoval príchod Piaristov do Podolínca.
- Ján Innocenti Petrycy (1592 - 1641): Doktor filozofie a medicíny, profesor na kráľovskej Akadémii. Písal knihy z histórie ale tiež z okruhu medicíny - o vode v Druzbaku a Leckowej z roku 1635, ktorú napísal na žiadosť spišského starostu Stanislava Ludomirského. Rozprava bola vôbec prvou vedeckou prácou o liečivých účinkoch tunajších minerálnych prameňov a vôd.
- Eduard Korponay (1814 - 1891): Kňaz, spisovateľ, básnik, ľudovo - výchovný pracovník. Ako farár spoločnej farnosti pôsobil aj vo Vyšných Ružbachoch. Bol reprezentantom poslednej fázy bernolákovského národnobuditeľského a osvietenského pohybu. Veľkou mierou sa zaslúžil o boj proti alkoholizmu, ktorý bol v tom čase veľmi rozšírený, a to aj medzi ženami.
- Jan Kanty Zamoyski (1900 - 1961): Poľský šľachtic, ktorý sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o výstavbu a rozvoj ružbašských kúpeľov, kde vybudoval okrem iného Biely Dom, kúpalisko a ďalšie stavby. Zaslúžil sa o rozvoj turizmu na východnom Slovensku.
- Jozef Šuba (1915 - 1997): Pedagóg, kultúrno-osvetový pracovník a kantor, ktorý väčšinu života žil a tvoril v obci Vyšné Ružbachy. Bol váženým občanom, dušou kultúrneho povznesenia obyvateľov obce.
Biely dom vo Vyšných Ružbachoch
Podolínec
Podolínec, mesto s bohatou históriou, zohralo významnú úlohu v dejinách Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Tento článok sa zameriava na dôležité míľniky a udalosti, ktoré formovali náboženský život v meste, od založenia kláštora piaristami až po súčasnosť.
Kláštor v Podolínci
Podolínsky kláštor vznikol už v 17. storočí, v čase poľského zálohu za starostovania bohatého magnátskeho rodu kniežaťa Stanislava Ľubomírského. Ten pozval na Spiš do Podolínca otcov piaristov, aby rekatolizovali toto územie. S kniežaťom je spojený vznik kláštora. Piaristi v roku 1648 vybudovali najvýznamnejšie kolégium v strednej Európe, na ktorom študovalo vyše päťdesiattisíc študentov vtedajšieho Uhorska, poslucháči z Poľska, Nemecka či Rakúska.
Kolégium alebo ľudovo nazývaný ,, Spišský Oxford“, žiaľ v roku 1919 zanikol, keď maďarskí členovia rádu piaristov ,,Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej Zbožných škôl“, odišli z Podolínca na protest proti vzniku prvej Československej republiky. Podolínsky kláštor na čas osirel, ale neskôr na pozvanie spišského biskupa Jána Vojtaššáka prišli v júli 1922 do Podolínca misionári redemptoristi, ktorí v roku 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili opäť v auguste 1940. Kláštor sa tak stal misijným a exercičným centrom, počas ktorého redemptoristi konali ľudové misie. Išlo o farnosti v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecézy.
Majetkom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa rehole redemptoristov sa stal predajom v roku 1941, keď piaristi vedeli, že sa do Podolínca už nevrátia.
Akcia K a likvidácia kláštorov
Z dejín sa dozvedáme, že na prelome rokov 1949 - 1950 sa stala Katolícka cirkev v bývalom Československu nepohodlnou. Komunistický režim a jej členovia, sa rozhodli Cirkev zlikvidovať. Boľševici považovali cirkev za nepriateľský náboženský organizmus.
13. apríl 1950: Likvidácia kláštorov počas Akcie K (František Neupauer)
Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom Akcie K bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Realizáciu Akcie K, prevzala Štátna bezpečnosť. Akcie sa tiež zúčastňovali príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Členovia ozbrojených zložiek sa začali dobýjať do kláštorov.
Je tomu práve 70 rokov, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 príslušníci národnej bezpečnosti - polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov a na Slovensku internovali rehoľníkov z reholí, ktorých sústredili do internačných kláštorov. Jedným z nich bol aj kláštor v Podolínci.
Príslušníci národnej bezpečnosti polície, ľudových milícii, ŠtB, a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Tam, kde im na výzvu neotvorili, dostali sa do objektov násilím. Centralizačné kláštory boli v Pezinku, Hronskom Beňadiku, Šaštíne, Jasove a v Podolínci.
V nočných hodinách a nad ránom do Podolínca v autobusoch postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie ,,barbarská“. Kláštor v Podolínci sa stal centralizačným a kárnym táborom pre stovky rehoľníkov a kňazov. Medzi internovanými zaznievajú mená ako : ,,, Metod Dominik Trčka, Gorazd Zvonický vlastným menom Andrej Šándor, Ján Chryzostom Korec, Anton Srholec, Ernest Macák, Pavol Hnilica, Peter Dubovský, Teodor Hlaváč, Michal Rusnák a mnoho ďalších.
Likvidácia kláštorov a zatýkanie kňazov a členov rehoľných spoločenstiev sprevádzala hrubými násilnosťami, ničením vzácnych starobylých rukopisov, konkrétnych náboženských predmetov a vzácnych obrazov - artefaktov.
Internačný kláštor v Podolínci sa po ,,barbarskej noci“ stal miestom, kde panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli železné mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a priestor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Tento stav trval do 11. decembra 1951, kedy bol celý internačný kláštor zrušený a prestal plniť svoje úlohy. Počet internovaných rehoľníkov a kňazov sa v Podolínci menil, ale v určitom čase ich tam bolo cca 650.
Sústreďovací tábor mužov bol v podolínskom kláštore zrušený v decembri 1951, ale kláštor komunistom poslúžil aj pri Akcii R, likvidácii ženských reholí v auguste 1956, keď tu bolo umiestnených cca 330 rehoľných sestier. Tie posledné z neho odišli v decembri 1961. Potom boli v kláštore umiestnené štátne školy a internát.
Kláštor v Podolínci
Odplata režimu a vzbury veriacich
Počas Akcie K - likvidácia kláštorov, boli aktivizovaní na poplach zvonením zvonov v susedných obciach aj veriaci laici. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore, nastala tvrdá odplata režimu.
Dedina bola obkolesená vojskom a obyvatelia museli ostať vo svojich príbytkoch. Mužov a ženy a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa zúčastňovali vzbury v Podolínci násilím odviezli do Prešova, kde ich podľa výpovede svedkov vypočúvali veľmi neľudským spôsobom. Dohromady bolo zatknutých a odvezených 45 obyvateľov zmieňovaných obcí.
Podolínec po roku 1989
Po udalostiach v novembri 1989 sa redemptoristi do zdevastovaného kláštora opäť vrátili. Od roku 1962 budova kláštora slúžila pre štátne školy, najprv to bola základná škola, potom učilište a neskôr osobitná internátna škola. V súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia - Stredná odborná škola, Špeciálna základná škola a Detský domov. Patrónom týchto škôl je svätý Klement Hofbauer, redemptorista. V kláštore je od roku 1993 aj noviciát. Pôsobí tu aj laické misijné spoločenstvo Rieka Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami.
Kardinál Ján Chryzostom Korec vo svojich monografiách na internáciu spomína takto: ,, bol to požehnaný čas, nadväzovali sa tu vzťahy, internovaní profesori nám dávali prednášky, učili sme sa a trávili spoločné chvíle. Miesto, požehnané a vymodlené. Nikdy to nebude prekliaty Podolínec, ale požehnaný Podolínec“.
Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník internovaným rehoľníkom.
Aj tieto historické udalosti minulého storočia sa vpísali do slávnej histórie tohto kláštora a teraz je podolínsky kláštor redemptoristov znovu centrom kultúry, vzdelávania a misionárskej činnosti.
Kostol svätého Stanislava
Kláštor v Podolínci je jednou z významných pamiatok Podolínca a Spiša. V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár. Je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov).
Kostol svätého Stanislava v Podolínci
tags: #rimskokatolicka #farnost #vysne #ruzbachy