Šamorín (maď. Somorja, nem. Sommerein, lat. Sancta Maria) je mesto na južnom Slovensku, ktoré leží v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji. Nachádza sa v Podunajskej nížine na Žitnom ostrove, na brehu Dunaja pri vodnom diele Gabčíkovo, v nadmorskej výške 130 metrov. Mesto sa delí na 5 častí: Šamorín, Bučuháza, Čilistov, Kráľovianky, Mliečno a 2 historické časti Gančháza a Šámot. V severozápadnej časti mesta sa nachádza lesopark Pomlé. Mesto Šamorín vzniklo pri vtedajšom hlavnom ramene Dunaja, ktorého hlavný tok sa menil od 17. storočia.
Osadu „Villa Sancta Maria“ spomínajú listiny prvýkrát v r. 1238. Podľa Mateja Bela a iných známych historikov, Šamorín dostal svoj názov po Panne Márii. Neskoršie pomenovanie (z roku 1287) bolo Zentmária, z čoho pravdepodobne pochádza aj dnešný názov Šamorín. Symbol Panny Márie sa často objavuje v symboloch Šamorína - na erbe mesta, na zástave a pečiatke z roku 1405.
V roku 1589 stratilo mesto hodnosť slobodného kráľovského mesta a charakterom pripomínalo už len provinčné mesto. Od 17. storočia znova ožilo a opäť sa stalo hospodárskym a obchodným centrom Horného Žitného ostrova.
Palatín gróf Pál Pálffy v roku 1652 nariadil, aby protestanti prepustili svoje nehnuteľné majetky katolíckej cirkvi. Bigotne katolícka rodina Pálffyovcov, zemepáni mesta, boli rozhodnutí získať miestnych kalvinistov pre katolícku vieru. Gróf už v r. 1652 dal na vedomie mestskej rade, že postaví kláštor a na niektorých svojich žitnoostrovských majetkoch usídli rád sv. Františka (paulánov). Panovník Karol III. dňa 21. augusta roku 1720 súhlasil s usídlením rádu paulánov v Maďarsku a tým pádom aj v Šamoríne.
V Šamoríne sa nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej v časti Šámot
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom paulánov
- Evanjelický kostol
- Židovská synagóga
- Kaplnka sv. Anny
Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej v Šámote
Kostolík tu postavili ako typickú neskororománsku stavbu okolo roku 1260 v období, kedy vznikli aj ďalšie románske stavby v okolí (Hamuliakovo, Kalinkovo či Mierovo). Je to jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou, bez veže, z doby okolo roku 1260. Archeologický výskum ukázal, že sa pri nej nachádzala stredoveká osada a cintorín (12. - 16. storočie). Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod dekanát v Šamoríne.
Stavebné prvky a história:
- Románske štrbinové okná sa zachovali na južnej stene lode, apside i sakristii.
- Polkruhovo zakončená apsida už svojím riešením naznačuje premeny, ktoré inšpirovala kláštorná architektúra a možno aj zmena liturgie.
- Zaklenutie svätyne už naznačuje príchod gotického slohu. Chór má samostatnú krížovú rebrovú klenbu bez svorníka.
- Na stenách kostolíka sa zachovali stredoveké maľby, sú však zatreté a čakajú na reštaurovanie.
Patrocínium: sv. Margity.
V 19. storočí prestal kostolík plniť svoju pôvodnú funkciu a sv. omše sa tu slávili len raz do roka, na sviatok patrónky chrámu sv. Margity. Po nástupe komunistov k moci objekt slúžil od roku 1950 tridsať rokov ako sklad obilia. V roku 1995 kostolík Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede odovzdalo v rámci reštitúcií Rímskokatolíckej cirkvi, aj keď ho plánovalo využiť ako lapidárium.
Kostolík sa nachádza na okraji obce, bývalého majera, cca 3 km severne od Mliečna, mestskej časti Šamorína. Cesta k nemu vedie od Mliečna smerom na sever cez časť Bučuháza. Zatiaľ nemá využitie, pričom trocha dopláca na svoju odľahlú polohu. Drevená strešná vežička sa začala povážlivo nakláňať, preto musela byť v lete 2015 sňatá. Tieto práce sa udiali v rámci súčasného projektu obnovy realizovaného RKC farnosťou v Šamoríne, v rámci ktorého už bola opravená strecha kostolíka a tiež fasáda lode.
Na pravo od dnešného vstupu je v stene lode zamurovaná hrubo opracovaná kamenná nádrž z románskeho obdobia. Pôvodne išlo asi o krstiteľnicu, Od 2. polovice 19. storočia.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom paulánov
Pauláni si potom v r. 1778 postavili svoj kláštor a kostol, ktorý bol jediným kláštorom rádu sv. Františka z Pauly v Maďarskom kráľovstve. V škole paulánov, ktorá fungovala v budove kláštora, sa v druhej polovici 18. storočia vyučovalo po nemecky.
Kostol Nanebovzatej Panny Márie v Šamoríne s pridruženým kláštorom bol postavený rehoľníkmi rádu sv. Františka z Paoly (paulánmi), ktorí prišli do Šamorína v roku 1721. Kostol bol postavený na základe projektov architekta J. G. Altenburgera a bol dokončený v roku 1778. Je to jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1721-1736.
Keď Jozef II. svojím dekrétom z roku 1786 rozpustil aj rád paulánov, rehoľníci kostol a kláštor odovzdali mestu. Odvtedy sa kostol stal farským kostolom. Kostol bol od začiatku zasvätený Nanebovzatej Panne Márii, ktorá bola patrónkou rádu paulánov sídliaceho v šamorínskom kláštore. Panna Mária bola a dodnes je tiež patrónkou mesta Šamorín a jej vyobrazenie sa uplatňuje v mestských symboloch.
Vnútorný priestor kostola je riešený jednotne neskorobarokovo s nástennými maľbami zo života svätého Františka z Paoly od Františka Sigrista (1778). V uzávere chóru na západnej strane je štukový reliéf Boha-Otca. Na hlavnom oltári s maľovanou stĺpovou iluzívnou architektúrou je nika, v nej plastika Madony. Na menze sú dve plastiky anjelov. Bočné oltáre Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého, Jozefa a Ukrižovania s príslušnými obrazmi svätcov sú po bokoch flankované plastikami svätcov. Voľné sochy sv. Jozefa a Františka sú z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica s reliéfom Kázne na hore a krstiteľnica sú z čias stavby kostola. Patronátne lavice pochádzajú z 19. storočia.
Interiér kostola:
- Hlavný oltár je umiestnený v presbytériu kostola, jeho neoddeliteľnou súčasťou je monumentálna nástenná maľba s iluzívnou oltárnou stĺpovou architektúrou retábula s nadstavcom a plastikami.
- V strede retábula sa v stene nachádza nika, v ktorej je vložená rozmerná plastika Panny Márie s Ježiškom sediacej na nebeskom tróne v oblakoch.
- Pred stenu s výmaľbou je do priestoru vysunutá drevená oltárna architektúra, čo má prispieť k podpore väčšej ilúzie hĺbky priestoru svätyne.
Z výmaľby klenieb niekdajšieho kláštorného kostola sa zachoval iba výjav z legendy zakladateľa rádu sv. Františka z Paoly, na klenbe presbytéria. Maľby v roku 1929 premaľovali a doplnili novou výmaľbou v lodi kostola. V pôvodnom stave je zachovaná iluzívna maľba stĺpovej oltárnej architektúry, namaľovaná na zadnej (mierne zaoblenej) stene záveru presbytéria. Autorstvo nástennej maľby sa pripisuje Franzovi Sigristovi (1727 - 1803).
Kostol má štyri bočné oltáre. bočný oltár Panny Márie s oltárnym obrazom Korunovanie Panny Márie je situovaný v lodi kostola na pravej strane. Oltár je zdobený sochami Panny Márie a jej rodičov, sv. Joachima a sv. Anny. Oproti je bočný oltár sv. Jána Nepomuckého. Ústredný výjav oltárneho obrazu zobrazuje moment, keď anjeli odvádzajú martýra stojaceho na obláčiku, do neba. Naľavo od tohto oltárneho obrazu je postava sv. Ladislava, napravo zasa socha sv. Alžbety z rodu Arpádovcov. Naľavo od oltáru stojí v dvojmetrovej výške na podstavci prichytenom na múre socha sv. Františka z Paoly. Na pravej strane ďalším oltárom je bočný oltár Ukrižovania. V strede oltárnej architektúry je situovaný rozmerný obraz - olejomaľba Ukrižovania. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Pauly a sv. Paulíny. Medzi nimi je umiestnené súsošie Piety (Panna Mária s mŕtvym Synom v náručí). Oproti sa nachádza bočný oltár svätého Jozefa. Veľký oltárny obraz namaľovaný na plátno zobrazuje sv. Jozefa, ktorý drží v náručí malého Ježiša. Napravo stojí socha sv. Donáta, naľavo socha sv. Floriána. Pred oltárnym obrazom stojí veľká socha Ježiša, ktorý si rukou ukazuje na lúčmi obklopené srdce. Na základe sochy sa oltár zvykol označovať ako oltár Ježišovho Srdca.
Organ postavil v roku 1866 Ludwig Mooser, jeden z najvýznamnejších organárov svojej doby. V roku 2005 bola ukončená jeho rekonštrukcia, pod dohľadom organistu Imricha Szabóa. Reštaurovanie organovej skrine je dielom akademického sochára Mihálya Staudta z Bratislavy. Vo veži kostola sú tri zvony. Najväčší s váhou 1,8 tony pochádza z roku 1627. Ďalšie dva zvony boli odliate v roku 1922.
Kláštor je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 119/1 a kostol 119/2. Maľby kostola bolo zreštaurované v rokoch 1990 - 1994.
Stojí v centrálnej časti mesta. Kláštorná 2.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Šamoríne
Okrem spomínaných kostolov sa v Šamoríne nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ktoré dotvárajú bohatú históriu a kultúru tohto mesta:
- Evanjelický kostol: Klasicistická stavba z rokov 1784-1785.
- Židovská synagóga: Postavená v roku 1912 v eklektickom štýle s orientálnymi prvkami.
- Kaplnka sv. Anny: Neogotická stavba z roku 1873.
Verím, že tento článok vám poskytol ucelený pohľad na históriu a význam rímskokatolíckych kostolov v Šamoríne.
tags: #rimskokatolicky #kostol #samorin